Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza.
Neporovnávajte, ani nerobte paniku
Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.
Kedy je potrebné upozorniť pediatričku a riešiť problém?
Väčšina pediatričiek sa automaticky pýta na prekonávanie míľnikov v rámci prehliadok, a tak je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.
Ako urýchliť proces?
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.
V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.
- Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
- Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
- Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Ideálny vývoj pohybu u dieťaťa
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. V tomto článku sa dozviete, ako vyzerá ideálny psychomotorický vývin dieťaťa a ako svoje dieťa podporiť, aby si už od začiatku budovalo správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušiť mnohé problémy a bolesti pohybového aparátu.
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Štvornožkovanie a plazenie
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa.
Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Samozrejme, toto je tzv. tabuľkový alebo štatistický vývoj, a to, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca.
Prečo moje dieťa v jednom roku nelozí?
Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8. mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program :). Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené.
Ak má vaše dieťa jeden rok a nelozí, nemusí to automaticky znamenať problém. Vývoj každého dieťaťa je individuálny. Niektoré deti preskočia fázu lozenia a rovno sa postavia a začnú chodiť. Avšak, ak máte obavy, poraďte sa s pediatrom alebo fyzioterapeutom, aby ste vylúčili prípadné problémy.
Čo predchádza sedeniu?
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezliví a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktoré mu najviac vyhovuje.
Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyv
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
Ak dieťa vynechá niektoré vývojové štádium, môže mať neskôr problémy so sústredením, trpieť dyslexiou alebo dysgrafiou. Mnohí si neuvedomujú, že pohyb zohráva v našom živote dôležitú úlohu už od narodenia. Každý z nás prechádza určitými vývojovými fázami až do dospelosti. V každom jednom z nich je dôležitý správny pohyb. „Napríklad dieťa do jedného roka by malo každé tri mesiace ovládať novú zručnosť, ako prvé a druhé vzpriamenie, sed, chôdza atď. Ak niektoré vývojové štádium preskočí, teda nelozí alebo sa neplazí a ide hneď do stoja, nezapojí ľavú a pravú hemisféru mozgu. Neskôr v predškolskom veku môže mať problém so sústredením, trpieť dysgrafiou alebo dyslexiou.
Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Ako podporiť dieťa v lození
Ak chcete svoje dieťa podporiť v lození, môžete vyskúšať nasledovné tipy:
- Dajte dieťaťu dostatok priestoru: Uistite sa, že má dieťa dostatok priestoru na podlahe, kde sa môže voľne pohybovať a skúšať loziť.
- Motivujte dieťa hračkami: Umiestnite obľúbené hračky dieťaťa mimo jeho dosahu, aby ho motivovali k pohybu a lozeniu.
- Ukážte dieťaťu, ako sa lozí: Sami sa plazte po podlahe a ukážte dieťaťu, ako sa to robí. Deti sa učia napodobňovaním.
- Posilňujte svaly dieťaťa: Jemné cvičenia, ako napríklad dvíhanie hlavičky a pretáčanie sa, pomáhajú posilňovať svaly potrebné na lozenie. Cvičeniu s detičkami od troch mesiacov sa venuje aj BE COOL Sport Kids Academy v Bratislave.
- Buďte trpezliví: Každé dieťa sa vyvíja iným tempom. Buďte trpezliví a povzbudzujte svoje dieťa, aj keď mu to hneď nejde.
- Vhodné prostredie: Na hladký povrch podlahy položte koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu.
Kedy vyhľadať lekára
Ak máte obavy o vývoj svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Lekár vám môže poradiť a vylúčiť prípadné zdravotné problémy. Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka skúste jeho pohyb stimulovať sami doma.
Niektoré deti, ktoré sa neskôr začali vyvíjať, boli v poriadku. Napríklad, jedno dieťa začalo sedieť až v 11. mesiaci, v tom istom období sa aj stavať pri nábytku, o mesiac na to chodiť pri nábytku a až ako 13,5-mesačné začalo štvornožkovať. Nevadí, že nesedelo, to, či sedí samo, je úplne irelevantné. Ale niečo je v nerovnováhe, ak sa vývoj z plazenia zastaví/preskakuje. Štvornožkovanie je naozaj vývojovo veľmi dôležitá etapa. Proste, nenechajte sa uchlácholiť, že niekoho iného dieťa to nerobilo. Možno stačí malá motivácia/zmena u vášho drobca a bude mať oveľa kvalitnejší psychomotorický vývin. Doprajte mu to, vy to môžete zmeniť.
V prípade, že vaše dieťa ešte neštvornožkuje, ale už sa stavia okolo nábytku, nemusí to znamenať problém. Niektoré deti preskočia fázu štvornožkovania a rovno sa začnú stavať a chodiť. Dôležité je však sledovať celkový vývoj a v prípade pochybností sa poradiť s lekárom.
Niektoré deti sa začali stavať pri nábytku a chodiť až okolo 13-14 mesiaca. V takom prípade je štvornožkovanie ešte stále možné a dôležité. Ak dieťa vynechá štvornožkovanie, môže to mať vplyv na jeho neskorší vývoj.
Podpora pohybu a vývinu
Pre správny psychomotorický vývin dieťaťa je dôležité, aby malo dostatok príležitostí na pohyb a objavovanie. Vytváranie bezpečného a stimulujúceho prostredia je kľúčové.
Hrať sa s deťmi hry, kde sa plazia a štvornožkujú, je dôležité pre vytvorenie nervových prepojení. Vraj to má neskôr súvis s rôznymi poruchami učenia. Je vhodné aj s deťmi na prvom stupni ZŠ pracovať na prekážkových dráhach, kde majú štvornožkovať a plaziť sa.
Čo sa týka podpory pohybu, existujú rôzne aktivity, ktoré môžu pomôcť. Plávanie je pre deti prirodzené, trénuje svalstvo a prácu mozgu. Hojdanie je tiež veľmi prirodzený pohyb, ktorý dieťa zažívalo už pred narodením. Hojdanie umožňuje prepájanie oboch hemisfér mozgu a trénuje balans.
Pri cvičení nožičiek je vhodné robiť jednoduché cviky, ako napríklad bicyklovanie. Špeciálne cvičenia ako Vojtova metóda sú vhodné len po dohode s lekárom a musia byť presne dodržiavané.
Ak máte podozrenie na oneskorený vývin, neváhajte vyhľadať lekára alebo špecialistu. Rehabilitácie môžu pomôcť dieťaťu dobehnúť rovesníkov.
tags: #rocne #dieta #nestoji #nestvornozkuje