Rodič, Dospelý a Dieťa: informácie a obsah pre čitateľov časopisu Rodic a Dieťa

Príspevok približuje tri stavy bytia človeka - Rodič, Dospelý a Dieťa - odhalené a následne pozorované počas viacerých psychologických a psychiatrických sedení, pričom ďalej ozrejmuje, ako tieto stavy bytia vplývajú na celkové správanie človeka, jeho nálady, reakcie či vzťahy s druhými. Cieľom príspevku je priblížiť tri stavy bytia, pozorované a odhalené pri viacerých psychiatrických a psychologických sedeniach, ktoré sú súčasťou človeka a výrazne ovplyvňujú jeho reakcie, správanie a vzťahy s druhými.

Model troch stavov bytia podľa Thomasa A. Harrisa

Thomas A. Harris vo svojej knihe Ja som OK - Ty si OK predstavil model troch stavov bytia, ktoré sú našou súčasťou - Rodič, Dospelý a Dieťa - a ktoré v jednotlivých situáciách prehrávajú skôr uložené nahrávky. Pre Rodiča je charakteristické, že reprodukuje to, čo sme videli či počuli u našich rodičov, keď sme boli malí. Tento stav bytia nazývame Rodič, pretože práve tu sú uložené „nahrávky“ od našich vlastných rodičov, ktoré nám predali prostredníctvom správania a výrokov (Harris, 2019).

„Všetko, čo dieťa rodičov počulo hovoriť a videlo robiť, je nahrávané do Rodiča.“ (Harris, 2019). V Rodičovi sa teda nachádzajú aj všetky domnienky, pravidlá či zákony prevzaté od našich rodičov. V útlom veku sú nám nahrávané ako pravda, pretože „malým“ človiečikom ju poskytujú „veľkí“ ľudia - autority, ktoré sa o nás starajú a od ktorých závisí naše vlastné prežitie. Nahrávky sú charakteristické aj svojou protirečivosťou (rodičia nám vravia: „Neklam!“ - no sami klamú), čo je pre nás často mätúce.

Dieťa ako stav bytia

Ďalší stav bytia - Dieťa - možno definovať ako: „… čo človek videl, počul, cítil a chápal.“ (Penfield, 1952). Keďže malý človiečik nedisponuje v období svojich prvých zážitkov žiadnou slovnou zásobou, väčšina jeho reakcií je tvorená pocitmi. Harris uvádza, že: „… dnes sa nám môže prihodiť veľa vecí, ktoré znova vytvoria situáciu z detstva a vyvolajú rovnaké pocity ako vtedy.“ (Harris, 2019, str. 46 - 47). Tiež dodáva, že „… keď zlosť prevláda nad rozumom, hovoríme o tom, že človeka ovláda Dieťa.“ (Harris, 2019, str. 47).

Asi vo veku 10 mesiacov sa dieťa začína vedome pohybovať a manipulovať predmetmi. V istom zmysle možno povedať, že sa začína osamostatňovať, a tak samo spoznáva svet. Dieťa takto zisťuje, že „… je schopné vedome urobiť niečo [podľa] svojej pôvodnej myšlienky. Takáto sebaaktualizácia je začiatkom Dospelého. Informácie v Dospelom sa zhromažďujú ako výsledok schopnosti dieťaťa samostatne zisťovať, aký je v živote rozdiel medzi ,naučenou predstavou‘ o živote v Rodičovi a ,pocitovou predstavou‘ o živote v Dieťati.“ (Harris, 2019, str.

Dospelý ako riadiaci princíp

Kým Dieťa a Rodič fungujú na báze automatických reakcií odvodených od toho, čo človek videl u druhých, resp. čo ho naučili, Dospelý je ten, kto má možnosť vedome si vybrať a zmeniť spôsob svojej reakcie. Obsah nahrávok v Dieťati a Rodičovi síce nemôžeme vymazať, no môžeme ho pochopiť a naučiť sa s ním pracovať. Poznanie existencie Rodiča v nás a jeho spôsobov prejavu nám umožní odhaliť momenty, v ktorých sa tieto nahrávky spustia, a zároveň vytvoriť priestor pre odlišnú, nami zvolenú, vedomú reakciu. Tá je už riadená a kontrolovaná naším Dospelým, ktorý nám umožňuje riešiť konflikty vznikajúce z nesúladu názorov medzi Rodičom a Dieťaťom.

Neurobiologické a psychiatrické súvislosti pamäti a spomienok

Psychiater Thomas A. Harris vo svojej knihe uvádza, že spomienky sú v našej mysli „… vyvolané stimuláciou každodennými zážitkami.“ (Harris, 2019, str. 26). To znamená, že vôňa, ktorú zacítime, zvuk, ktorý započujeme, alebo len letmý pohľad na nejakú vec nám môže pripomenúť zážitok z minulosti, či už pozitívny, alebo negatívny. Rovnako v nás tieto stimuly môžu vyvolať pocity, ktoré sme kedysi prežívali.

V prvom rade objavil, že táto elektróda môže umelo otvoriť konkrétne spomienky odvodené iba z pacientovej pamäte, pričom tieto zážitky a pocity s nimi spojené môžu byť v súčasnosti prehrávané v rovnako živej podobe, v akej sa stali. Viacerým pacientom Dr. Penfielda počas stimulácie mozgu elektródou (pacienti boli pod lokálnou anestéziou celkom pri vedomí) sa začali vybavovať rôzne spomienky na skôr zažité udalosti, ktoré dokázali celkom jasne opísať - popisovali, čo vidia, počujú alebo čo cítia. Ako Thomas A. Harris ďalej uvádza, ďalším významným objavom Penfielda bolo, že v mysli človeka „… sú podrobne zaznamenané nielen minulé udalosti, ale tiež pocity, ktoré boli s týmito udalosťami spojené.“ (Harris, 2019, str. 26).

Z ďalších zistení Penfield vyvodil záver, že mozog funguje v prenesenom zmysle ako hi-fi magnetofón, t. j. spomienky a pocity môžu byť znovu a znovu reprodukované pri náležitom podnete. Slovenský psychiater prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD. v článku pre slovenský časopis Téma uvádza, že naša životná skúsenosť nás ovplyvňuje už od narodenia: „Hoci si na ne [na zážitky] nevieme vedome spomenúť, to, čo sme prežívali počas prvého či druhého roka nášho života, sa odráža napríklad v tom, ako komunikujeme s ľuďmi, akú máme mimiku a gestá, či sa pozeráme iným do očí alebo sa priamemu pohľadu vyhýbame, aké máme pocity a očakávania v kontakte s druhými.“ (Abeille, 2021, str.).

Praktické využitie poznatkov v každodennom živote a v rodičovstve

Poznanie existencie týchto troch stavov bytia a ich spôsobov prejavu môže čitateľovi dopomôcť k vybudovaniu všímavosti a schopnosti pracovať s nimi. Klasifikácia stavov bytia podľa Harrisa nám môže v konečnom dôsledku poslúžiť nielen pri vedomej práci s naším vlastným ja, ale aj pri snahe o pochopenie konania iných.

V našom Dieťati často pociťujeme strach, ktorý môžeme zmierniť tým, že k nemu budeme pristupovať s láskou a pochopením. Naším hlavným cieľom pri riešení akýchkoľvek konfliktov a napätých situácií by malo byť logicky a srdečne vysvetliť situáciu, ktorá napätie či nezhodu vyvolala.

Informácie o tom, ako prebieha učenie nahrávok v Rodičovi a Dieťati, a ako Dospelý dokáže tieto nahrávky rozpoznať a riadiť, sú vhodné pre rodičov, odborníkov pracujúcich s rodinou i pre širšiu verejnosť. Poznanie mechanizmov pamäti a spúšťania emócií môže taktiež pomôcť pri terapii a v poradenskej práci.

Aplikácie v rodičovskej praxi a v časopise Rodic a Dieťa

Rodinný magazín Dieťa už viac ako tri desaťročia prináša rodičom pokojné, odborné a ľudské čítanie, ktoré pomáha zorientovať sa v záplave rád a trendov. Pre mnohé rodiny je magazín Dieťa spomienkou na prvé tehotenstvo, prvé krôčiky, prvé rodičovské otázky - aj prvé odpovede. Svet sa zrýchľuje, informácie blikajú na displejoch, no rodičovstvo sa nedá prežiť narýchlo. Aj preto zachovávame tlačený magazín, ku ktorému sa dá vrátiť, listovať v ňom a odložiť si ho.

Texty o dojčení, starostlivosti a emocionálnom vývine dieťaťa v časopise často spájajú psychologické poznatky (napr. o stavoch bytia) s praktickými radami. Pevne verím, že zmenu v polohe pri dojčení mamičky vyskúšali, a to im prinieslo pozitívne zmeny pri starostlivosti o dieťatko. Výskum biologickej starostlivosti (BS, voľnejší preklad poloha pri dojčení pololežmo), ktorý prvý skúma vplyv polohy matky na úspech dojčenia, naznačuje, že poloha matky pololežmo je optimálna na rozbeh dojčenia. Sklon tela matky zaisťuje, že dieťa leží na naklonenej rovine, čo je poloha, o ktorej je známe, že podporuje okysličovanie.

Pre dojčenie je kontakt koža na kožu počas prvej hodiny po pôrode zlatým štandardom. Hoci po sebe nasledujúce metaanalýzy neuvádzajú žiadne nepriaznivé účinky, nedávny prehľad ukazuje nárast idiopatického náhleho neočakávaného postnatálneho kolapsu (SUPC) u zdravých detí po narodení, pričom identifikoval tri hlavné rizikové faktory: kontakt koža na kožu, dojčenie a poloha na brušku.

Vzťah psychologických mechanizmov a praktických odporúčaní

Keď sa do sýtosti najete, nájdete si kreslo alebo sofa, pohodlne sa natiahnete a zdriemnete si. Prípadne si tam sadnete spolu s drahým a popíjate víno Châteauneuf-du-Pape. Laktačná konzultantka hovorí matke: „Máte šancu poskytnúť dieťaťu najlepší možný štart do života, a to prostredníctvom špeciálneho puta dojčenia. Skvelé výhody pre vás a vaše dieťa vydržia celý život.“ A matka následne na to začne kŕmiť fľašou. Prečo? Čiastočne preto, lebo jej rozhodnutie pre fľašu mohlo ľahko podporiť informácie z brožúry o umelej výžive.

V praxi sa stretávame s mnohými problémami - od poklesu miery dojčenia vplyvom pandémie cez dojčenské štrajky až po diagnózu „málo mlieka“. Mnohé z týchto situácií sú sprevádzané emočnými reakciami, ktoré majú korene v Dieťati alebo v Rodičovi. Keď sú naše frázy a frázy odvetvia náhradnej mliečnej vzájomne zameniteľné, jeden z nás to robí zrejme nesprávne… a pravdepodobne to nie sú nadnárodné spoločnosti.

Odporúčania pre prácu s rodičmi a rodinami

• Pestovať vedomú prítomnosť Dospelého pri riešení konfliktov medzi Rodičom a Dieťaťom.
• Rozpoznať, kedy sa spúšťajú „nahrávky“ z Rodiča alebo z Dieťaťa, a pracovať s nimi pomocou vysvetlenia a empatie.
• Pri dojčení podporovať kontakty koža na kožu a vhodné polohy (napr. pololežmo), pričom dbať na bezpečnosť novorodenca.
• Poskytovať rodičom odborné a ľudské informácie, ktoré im pomôžu orientovať sa v emóciách a reálnych potrebách dieťaťa.

Vybraná literatúra a zdroje

1. Thomas A. Harris: Ja som OK - Ty si OK. 1. vydanie. Bratislava: Inštitút psychoterapie a socioterapie, o. z., 2019.

2. Abeille K.: Ako vzniká povaha? In Téma. ISSN: 2585-7843, 2021.

3. Penfield, W: Memory Mechanisms. AMA Archives of Neurology and Psychiatry, 67 (1952): 178 - 198.

Redakcia časopisu Dieťa a portály zamerané na rodičovstvo ponúkajú priestor na prepojenie týchto poznatkov s praktickými radami pre rodičov a odborníkov. Články kombinujú vedecké poznatky s ľudským, skúsenostným prístupom, čo umožňuje čitateľom nájsť oporu pri riešení reálnych situácií rodinného života.

tags: #rodic #a #dieta #casopis