Denník N sa rozprával s dvomi psychologičkami, aby pohovorili o vplyve trestov na deti. Zisťovali sme, či je „time out“ vhodný výchovný prostriedok alebo ako správne zareagovať na plačúce dieťa, ktoré sa nechce vzdať hračky iného dieťaťa. Slovenský zákon o rodine uvádza, že rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky. Čo zákon rozumie pod „primeraným výchovným prostriedkom“ rodiča?
Hoci počet krajín, ktoré zakazujú fyzické tresty detí, narastá, tento jav nevymizol. V Spojených štátoch takmer tretina rodičov pred 10 rokmi uviedla, že predošlý mesiac dali svojmu ročnému dieťaťu po zadku. Špeciálna pedagogička Klára Laurenčíková v rozhovore pre Denník N v roku 2020 povedala, že v Česku fyzické tresty vo výchove využíva až 80 percent rodičov. Zo Slovenska podobné údaje nemáme.
„Pred dvomi rokmi sme robili miniatúrny výskum, do ktorého sme zaradili asi 100 rodičov, väčšinou matky. K fyzickému trestaniu detí sa priznalo 20 percent z nich,“ hovorí psychologička Katarína Křížová z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Psychologička Jana Bašnáková predpokladá, že budeme mať podobné údaje ako v Českej republike, keďže sme si kultúrne blízki. Vedkyňa pôsobí v Radboud University v holandskom Nijmegene.
Špeciálna pedagogička Laurenčíková vraví, že existuje mnoho dôkazov, že tresty v detstve ubližujú aj v dospelom živote. Za telesný trest sa v psychologickom výskume označuje „miernejší trest“ v podobe facky alebo capnutia po zadku. Vedie sa otvorenou rukou a nezanecháva modriny. Za ťažké násilie a týranie sa považuje systematické ubližovanie, ktoré sa vedie rukou, päsťou alebo predmetom, napríklad remeňom. Výskum ukazuje, že bitka po zadku sa spája s častejším výskytom agresívnejšieho správania.
„V skutočnosti to [bitka po zadku - pozn. red.] robí opak toho, čo chcú rodičia dosiahnuť. Dokázali sme to zas a znova,“ povedala Elizabeth Gershoffová pre portál BBC Future. Neexistujú dôkazy, že bitka po zadku robí niečo dobré, a všetky dôkazy poukazujú na to, že deťom škodí. Hoci je v tomto prípade reč len o pravdepodobnostiach, v žiadnom prípade to neznamená, že fyzický trest je v poriadku, ak si rodič myslí, že akurát jeho dieťaťu neublíži.
Psychologička Křížová hovorí, že už jedna facka môže narušiť vzťah dieťaťa k rodičovi, no je to veľmi individuálne a tiež záleží na reakcii rodiča. Podobnú stratégiu by volila aj Bašnáková. Ak sa rodič neustráži a tínedžera potrestá fackou, dieťaťa by mal vysvetliť, prečo ho potrestal. „Rodič musí objasniť, že konaním dieťaťa došlo k prekročeniu hranice, ktorá je preň - navyše - škodlivá,“ vraví Bašnáková.
Podľa psychologičky by sa mal rodič ospravedlniť slovami „facka je násilie a je mi ľúto, že som tak zareagovala, ale bola som bezmocná a bála som sa o teba“. V takom prípade je „veľká pravdepodobnosť, že to dieťa pochopí a spracuje, a dôvera v rodine zostane zachovaná. Aj v prípade, že facka padne, stále platí, že rodičia sa majú fyzickým trestom vyhýbať. Psychologička Křížová vysvetľuje, že z trestu si dieťa neodnáša žiadne ponaučenie. „Odnesie si len to, že rodič sa hnevá alebo je násilný, a možno sa ho začne báť.“
Trestom si rodič vynúti, že dieťa prestane robiť aktivitu, ktorá mu prekáža, ale „trest dieťa nenaučí, ako problém riešiť či spracovať. Trest je obzvlášť nevhodný pre malé deti, ktoré nerozumejú dôvodom, prečo na ne rodič kričí. „Nerozumejú kontextu, v ktorom rodič funguje, ani tomu, že spravili niečo zlé. Vidia len to, že maminka alebo ocinko sa hnevá.“
Podľa psychologičky by sa mal rodič vyhnúť aj väčšiemu zásahu - v prípade, že dieťa prepadne emóciám, je potreba pomôcť mu spracovať pocity a upokojiť sa. „Pre dieťa je náročné nechať hračku na pieskovisku, ale uvedený prístup dieťa učí, že aj silné emócie možno úspešne spracovať,“ vraví Křížová. Dieťa sa učí orientovať sa v reálnom svete a chápať zákonitosti sociálneho prostredia.
„V takých situáciách treba dieťaťu vysvetliť, čo sa stalo a prečo je jeho správanie problematické,“ dodáva Bašnáková. Keď dieťa zle reaguje na situáciu, je potrebné zobrať ho na chvíľu do inej izby, upokojiť ho a ak je to vhodné, vysvetliť mu kontext a očakávaný spôsob správania. Túto stratégiu nazývajú viac chápajúce, empatické a orientované na prirodzené dôsledky primerané veku dieťaťa.
Dieťa sa tak učí zvládať emócie a situácie bez násilia. „Deti v ranom veku najviac potrebujú pocit istoty a bezpečia, no ak im rodič ubližuje, dochádza k bolestivej strate dôvery,“ upozorňuje Bašnáková. Ak sa dieťa fyzicky potrestá, preruší neželanú aktivitu a rodič to môže z krátkodobého hľadiska považovať za úspech, no z dlhodobého hľadiska trestanie neznamená, že dieťa pochopí, prečo je dané správanie problematické.
Náplňou výchovy je podľa odborníkov hlavne rozvíjať schopnosť samostatného rozhodovania, empatie a zodpovednosti, a nielen zabezpečiť poslušnosť. Tresty by mali plniť len funkciu spravodlivej a primeranej spätnej väzby, pričom fyzické tresty takúto funkciu nikdy nekonajú. Legislatívne sa v Európe mení trend - čoraz viac krajín prijíma úplný alebo čiastočný zákaz fyzických trestov. Česká republika prijala zákaz fyzických trestov v rodinách, Portugalsko, Chorvátsko a Nemecko majú prísne pravidlá a sankcie za bitie dieťaťa.
- Štúdie ukazujú, že fyzické tresty dlhodobo znižujú dôveru a narušujú vzťahy v rodine.
- Napriek krátkodobému „účinku“ trestov sa výskumy zhodujú na tom, že dieťa sa z trestu nič nenaučí o riešení problémov.
- Alternatívy zahŕňajú komunikáciu, jasné hranice, pozitívnu motiváciu, porozumenie príčin správania a emočnú podporu.
Výchovu bez násilia je možné zvládnuť aj na Slovensku - členské štáty EÚ ukazujú, že rešpektujúca výchova prináša lepšie výsledky a znižuje riziká násilia medzi mladými ľuďmi. Legislatívna pomoc a osveta sú kľúčové na zmenu spoločenského postoja a na ochranu detí pred fyzickými trestami. Zákon o rodine síce umožňuje primerané prostriedky, no dnešný výskum ukazuje, že fyzický trest nie je vhodný ani efektívny prostriedok, a spoločnosť by mala jasne smerovať k neokázanému zákazu násilia v rodinách.
Čo hovoria výskumy a praktické odporúčania
Čerstvé štúdie z NYU a spolupracujúcich univerzít ukazujú, že telesné tresty majú prevažne negatívne dopady na emocionálny a sociálny vývin detí a zvyšujú riziko duševných porúch, závislostí a slabých kognitívnych funkcií. Výskumy tiež zistili, že medzi krajinami s úplným zákazom a bez neho existujú významné rozdiely v rovnocennom dopade trestov na deti, pričom výsledky sú konzistentné naprieč rôznymi kultúrnymi kontextmi.
Najnovšie odporúčania odborníkov zdôrazňujú, že ak je použitie trestu nevyhnutné, musí byť spravodlivé, zrozumiteľné, primerané a včasné. Treba však zdôrazniť, že fyzický trest takúto úlohu nikdy nezažíva ako účinnú, a preto by mal byť nahradený alternatívami, ktoré budujú dôveru a vzťah s dieťaťom. Pri riešení špecifických situácií, ako je krádež hračky na ihrisku, môže pomôcť upokojenie dieťaťa, spoločné porozumenie a jasné vysvetlenie kontextu a hraníc, bez fyzických zásahov.
Praktické odporúčania pre rodičov
- Sadnúť si na úroveň dieťaťa, pozrieť mu do očí a hovoriť jasným, dôrazným hlasom.
- Stanoviť jasné hranice a vysvetliť následky bez použitia násilia.
- Používať chválu a pozitívnu motiváciu za dobré správanie.
- Ak je dieťa v silných emóciách, dočasne ho oddeliť do pokojnej zóny a neskôr s ním hovoriť o udalosti.
- Vysvetľovať pocity dieťaťa a pomáhať mu naučiť sa zvládať emócie - „verbalizovať“ pocity a potreby.
V prípade, že je potrebné, je dôležité tiež prebrať zodpovednosť a vyňať dieťa z rizikovej situácie, napríklad pri prechode cez cestu. Cieľom nie je trest, ale zaistenie bezpečia a následná edukácia o tom, prečo sa správanie považuje za nebezpečné.