Rodič je rodič, nie kamarát dieťaťa. Je tu na to, aby dokázal povedať „nie“, keď treba, aj aby niekedy rozhodol za dieťa, čo je preňho správne. Mnohí rodičia sa dnes sťažujú, že ich deti sú apatické, bez ambícií učiť sa nové veci i bez záujmu o okolitý svet. Najradšej čas trávia pred obrazovkou, či už televízora alebo mobilu. Do veľkej miery sú však za tým samotní dospelí, ktorí dieťaťu dávajú buď nevhodné vzorce správania alebo sa ich snažia až príliš chrániť pred akýmkoľvek nekomfortom. Deti tak potom všetko majú, bez väčšej námahy či snaženia sa a nie sú motivované posúvať sa ďalej.
Na čo všetko dbať, aby k tomu nedošlo, radí psychologička pre deti a dorast Lýdia Potengová: „Stanovujte hranice a pamätajte si, že vy ste rodič dieťaťa a nie jeho kamarát,“ znie jej prvé odporúčanie. Teda ten, kto má životné skúsenosti a učí dieťa, do akej miery je čo v poriadku, a čo už je za čiarou prípusnotsi. S tým súvisí aj ďalšia rada, aby rodičia deťom zabezpečovali to, čo potrebujú. Nič viac. „Nebojte sa odmietať deťom to, čo si želajú, ale nepotrebujú,“ odkazuje. Ďalšie „nie“ by sa malo týkať elektroniky, zvlášť pri jedle a pred spaním. Elektronika určite nepatrí k jedálenskému stolu ani do postele. Deti by mali podľa nej chodiť spávať v rovnakú dobu a pre vývoj detí je dobré, aby sa rodina aspoň raz denne stretla za spoločným stolom. Spoločný čas by mali rodičia s deťmi tráviť hrami i prácou. Rovnako by dospelí nemali namiesto detí robiť ich povinnosti. „Neukladajte veci do školskej tašky a nenoste dieťaťu tašku, nenoste mu do školy zabudnuté jedlo, domácu úlohu, nečistite banán päťročnému. Učte ho toto všetko robiť samostatne,“ pripomína. Deti by sa mali učiť zodpovednosti a nezávislosti, k čomu patria aj drobné nezdary ako napríklad zabudnutá desiata či domáca úloha. Nemenej dôležitá je aj občasná nuda. „Nevymýšľajte pre dieťa neustále rozptýlenie, nepodsúvajte mu technické prostriedky ako liek na nudu a nepodporujte dieťa v používaní laptopov pri jedle, v aute, v reštaurácii a v obchode. Nech sa mozog dieťaťa učí zaháňať „nudu“ samostatne,“ hovorí Lýdia Potengová. No, a v čom by mali ísť dospelí deťom príkladom? Opäť napríklad v spomínanej elektronike. „Nereagujte na telefón, keď sa bavíte s dieťaťom,“ znie ďalšia z psychologičkiných rád. Vlastným príkladom by sme tiež mali deti učiť sa zdraviť, slušne stolovať či deliť sa. A popri tom všetkom to hlavné - prejavovať deťom lásku. Každý rodič túži vychovať šťastné, spokojné a úspešné dieťa. Ciest, ako to urobiť, existuje veľa. Každý sa snaží nájsť takú, ktorá mu najviac vyhovuje. Ak sa chcete inšpirovať, môžete vyskúšať u dieťaťa formovať rokmi overené návyky a zručnosti, ktoré už pomohli mnohým. Všetci rodičia túžia po tom, aby z ich detí vyrástli vyrástli úspešní a šťastní ľudia. Z toho dôvodu rodičia venujú obrovské množstvo energie do výchovy a vzdelávania svojich detí.
Hlavné návyky a postupy na vychovanie vyrovnaného dieťaťa
- Umenie stáť si za svojím názorom - To je jeden z najdôležitejších návykov pre súčasnú dobu a je rozhodne veľmi dobré, keď si ho dieťa osvojí už v ranom veku. Je to dôležité hlavne z toho dôvodu, že vy nemôžete byť vždy pri ňom, aby ste mu v nepriaznivej situácii pribehli na pomoc. Ukážte dieťaťu, že vo vašej rodine jeho názor berie každý vážne. Dieťa musí vedieť, že počúvate, čo hovorí a že mu rozumiete. Z tohto dôvodu, keď s ním hovoríte, dajte najavo, že vás jeho názor zaujíma a že tento jeho názor oceňujete.
- Organizácia vlastnej činnosti - Práve vďaka tomuto návyku môže dieťa v budúcnosti ľahšie dosahovať ciele, ktoré si stanoví. Základom takejto organizácie je stanovenie denného režimu, ktorý by ste mali zostavovať spoločne s dieťaťom, avšak s tým, že postupne budete mať pri plánovaní denného alebo týždenného programu dieťaťa stále menší podiel. Dieťa sa to takto naučí postupne v súvislosti s tým, ako dospieva a učí sa so svojím časom samostatne disponovať. Je tiež nevyhnutné sledovať rovnováhu medzi rôznymi povinnosťami detí a medzi ich voľným časom.
- Sústredenosť a všímavosť - Deti najradšej sústreďujú svoju pozornosť na to, čo ich v danom okamihu najviac zaujíma. Keď sa s dieťaťom učíte, snažte sa preto, aby pre neho toto učenie bolo nielen užitočné, ale aj zaujímavé. Nezabúdajte, že správanie rodičov je pre dieťa tým najlepším príkladom. Venujte dieťaťu niekoľko minút času s tým, že sa mu budete plne venovať a nebudete robiť niečo, čo by odvádzalo vašu pozornosť od dieťaťa. Mindfulness je proces aktívneho registrovania nových vecí. Dostáva človeka do prítomnosti. Všímavosť znamená udržanie vedomia v prebiehajúcom momente v súlade s našimi myšlienkami, citmi, telesnými pocitmi a okolitým prostredím. Byť všímavý znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Táto technika obmedzuje obavy a strach z toho, že narazíme na niečo, čo nebudeme schopní riešiť. Práve tento strach a obavy nás vyčerpávajú. Samotné premýšľanie nás nevyčerpáva. Ľudia, ktorí mindfulness trénujú, sú sústredenejší ako tí, ktorí sa tomuto nevenujú. Je to tiež výborná technika na obmedzenie stresu.
- Tolerancia - Vždy nie je všetko rovnaké a ani ľudia nie sú úplne rovnakí. S touto skutočnosťou je potrebné oboznamovať deti už od malička. Niekto môže byť úplne iný, ako je dieťa zvyknuté vnímať okolo seba. Ak sa dostane do kontaktu s odlišnými ľuďmi, je potrebné mu vysvetliť, že na našej planéte nie je všetko rovnaké a že jej krása spočíva hlavne v jej rozmanitosti.
- Súcit - Súcit je dôležitý v živote hlavne preto, lebo nám pomáha spolupracovať s ostatnými a dáva nám silu na to, aby sme sa dokázali postarať aj o iných a nielen sami o seba. Tiež je potrebný na to, aby sme dokázali robiť šťastnými nielen seba, ale aj iných. Základom je dobrý príklad. Deti by mali vidieť okolo seba súcitných rodičov, učiteľov a iných dospelých. Mali by vidieť, ako vyzerá empatické správanie. O súcite je potrebné viesť aj rozhovory. Pýtajte sa detí, ako sa cítia iní ľudia, keď ich vidia v určitých nepríjemných alebo naopak príjemných situáciách.
- Rýchla adaptácia na zmeny - Deti rastú, svet sa neustále mení a hlavnou konkurenčnou výhodou dnešných detí v dospelosti bude schopnosť prijať zmenu, vysporiadať sa s ňou a rýchlo sa zorientovať v nastavených podmienkach doby.
- Riešenie problémov - Pokiaľ dieťa bude vedieť riešiť problémy, bude môcť vykonávať akúkoľvek prácu. Každá nová práca vyzerá zo začiatku hrozivo, ale v skutočnosti sa jedná len o ďalší problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Preto je potrebné už malým deťom predkladať určité problémové situácie a nechať ich riešiť samy. Nechajte ich, nech skúšajú aj viac možností a odmeňte ich za najlepšie riešenie.
- Time management - V súčasnosti ľudia musia v práci robiť aj niekoľko vecí naraz. Často majú pocit, že nič nestíhajú. Všetko naraz nie je možné stihnúť, a tak je nutné sa vedieť zastaviť a jednotlivé úlohy si časovo rozvrhnúť. Time manažment predstavuje súbor nástrojov a prístupov, ktorých využívanie vedie k vyrovnanejšiemu a plnohodnotnejšiemu životu. Dobrý time management, teda plánovanie aktivít v čase, pomáha vyhnúť sa syndrómu vyhorenia. Každému vyhovuje niečo iné, preto aj deťom môžete ponúknuť viac možností, ako si svoj čas plánovať a stresu sa vyhnúť. Môžu si robiť plán na každý deň, zapisovať úlohy, povinnosti, krúžky, stretnutia, podujatia a aktivity. Spoločný Google kalendár môže byť užitočný aj pre zdieľanie času v rodine.
- Umenie pracovať v skupine - Od najútlejšieho veku treba dieťaťu vysvetľovať, že v spoločenstvách existujú pravidlá a ak sa tieto pravidlá rešpektujú, je možné vybudovať si pekné vzťahy s ostatnými. Umenie spolupracovať nesmie viesť k porovnávaniu detí s inými.
- Formovanie mäkkých zručností - Mäkké zručnosti ako komunikácia, tímová spolupráca, kreativita či analytické myslenie budú v budúcnosti veľmi žiadané. V článku sa približujú postupy, ktoré pomáhajú rozvíjať tieto zručnosti u detí.
Napríklad: Uvedené princípy súvisia s tým, že rodičia by mali deťom ukazovať, že život nie je len o materiálnych veciach, ale o hodnote vzťahov, sebaúcte a zodpovednosti. K Popíšeme aj kontrasty starších výchovných štýlov:
- Autoritatívny štýl kladie dôraz na poslušnosť a vysoké očakávania bez vysvetlenia.
- Permisívny štýl vytvára prostredie bez jasných hraníc a pravidiel, čo môže viesť k problémom so zodpovednosťou.
- Respektujúci štýl kombinuje hranice s porozumením a vedie k nezávislosti a zodpovednosti.
Okrem toho sú v texte zdôraznené praktické rady ako:
- Nechávať dieťa myslieť samostatne a prispievať k domácnosti; nepodržiavať všetko za deti.
- Rozvíjať schopnosť koncentrácie a všímavosti prostredníctvom hier, prechádzok a mindful techník.
- Podporovať deti v riešení problémov a v odvádzaní pozornosti od obrazoviek k realizácii reálnych aktivít.
- Učiť deti zvládať stres a cítiť sa bezpečne vo svojej koži prostredníctvom otvorenej komunikácie a dôvery.
Praktické kroky na vybudovanie sebaúcty a samostatnosti
- Diskutujte o hodnotách rodiny a pravidlách médií. Uveďte, že rodičia sú tí, ktorí nesú zodpovednosť za kryštalizáciu hodnôt a informácií, ktoré sa k deťom dostávajú.
- Učte deti plánovať, triediť úlohy a sledovať čas pomocou diárov alebo spoločného kalendára.
- Podporujte deti v zapájaní do domácich prác a spoločných aktivít, aby získali zručnosti a sebavedomie.
- Výchova by mala zdôrazňovať empatiu a súcit, ukazovať príkladom, ako pomáhať iným a spolupracovať v skupine.
- Praktizujte komunikáciu, ktorá rešpektuje názory detí a zároveň stanovuje hranice a očakávania.
- Nestojte na mieste pri zlyhaní; pomáhajte dieťaťu nájsť riešenia, skúste ho viesť k samostatnému mysleniu a rozhodovaniu.
Životné skúsenosti ukazujú, že vyrovnané dieťa vyrastá v rodine, kde panujú otvorené vzťahy, jasné pravidlá a dôvera. Deti v takejto atmosfére získajú odvahu skúšať nové veci, budovať zdravé vzťahy a vytrvalo hľadať riešenia problémov. Uvedené princípy sú založené na rešpektujúcej a vnímavej výchove, ktorá kombinuje hranice s empíou a láskavosťou.