Deti, žijúce na okraji miest a obcí v chudobných rómskych osadách, neprospievajú v školách tak dobre, ako by mohli. Nie je to však ich chyba. Keď sa dieťa narodí do extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, trpí nedostatkom podnetov na optimálny vývin. Ako rastie, rozdiel medzi tým, čo sa zvládne naučiť, a tým, čo vedia jeho rovesníci z lepšie situovaných rodín, je priepastný. Deti z chudobných rómskych osád nemajú doma knižky, kocky, hlavolamy, omaľovánky, ani edukatívne hračky.
Na prácu s deťmi z vylúčených rómskych komunít im chýbajú personálne kapacity, aj financie. Najmenší Rómovia z extrémne chudobného prostredia teda na potrebnú pomoc v ranom detstve nedosiahnu. Šťastie sa usmeje len na tie deti, ktoré vyrastajú v lokalitách, kde pôsobia napríklad omamy z projektu Cesta von alebo komunitné centrá, akým je Detstvo deťom v Dobšinej. Mnohí sa domnievajú, že sklz vo vývine môžu deti z rómskych osád dohnať v škôlke. Nie však na Slovensku. Materských škôl u nás stále nie je dosť a tie, ktoré sú k dispozícii, uprednostňujú pri zápise tzv. „bezproblémové“ deti. Keďže žiadostí o prijatie dieťaťa do škôlky je obvykle oveľa viac ako voľných miest, škôlky si môžu deti vyberať a táto obvyklá prax znamená pre množstvo rómskych detí ďalšiu nezdolateľnú prekážku.
Mnohé škôlky odmietajú prijímať nielen deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti so zdravotným znevýhodnením. Na prácu s nimi totiž nie sú dostatočne vybavené. Škôlkam akútne chýbajú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia a ďalší odborníci, ktorí by mali byť učiteľkám pri zvýšených nárokoch na výučbu týchto detí oporou. Bez tejto opory nie sú škôlky jednoducho schopné naplniť u detí s rôznym znevýhodnením ich špeciálne vzdelávacie potreby.
Keď si uvedomíme, ako veľmi majú rómske deti z chudobných osád posunutú štartovaciu čiaru pri nástupe do školy, začne nám byť jasné, prečo zažívajú v škole prakticky od prvého dňa neúspech. Najmä, ak vieme, že akútnym nedostatkom odbornej podpory zo strany asistentov učiteľa, špeciálnych a sociálnych pedagógov a ďalších špecialistov, trpia aj základné školy. A ešte na jednu vážnu prekážku narážajú rómske deti v našich školách. Je ňou jazyková bariéra. Doma hovoria mnohé po rómsky. Zrazu prídu do školy, v ktorej hovoria všetci po slovensky. Malí Rómovia nielen že nerozumejú učivu, ktoré sa na hodine preberá, oni nerozumejú ani len pokynom učiteľky.
Väčšina týchto detí počas povinnej školskej dochádzky aspoň raz prepadne a niektoré základnú školu vôbec nedokončia. Na Slovensku pritom najviac detí prepadáva v prvom ročníku. Najviac prípadov opakovania ročníka na 1. stupni ZŠ je v Košickom kraji. Zo 6 195 detí, ktoré v roku 2018 opakovali ročník, bolo viac než 40 % práve z tejto časti Slovenska. Výrazný podiel na celkovom počte detí s takouto skúsenosťou majú aj žiaci a žiačky z Prešovského kraja (27 %).
A práve v týchto lokalitách evidujeme zvýšený počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ak by sme im hneď na začiatku vzdelávania poskytli viac potrebnej podpory a zároveň potrebnú pomoc odborníkov, úspech by sa dostavil. Zlyhávanie rómskych žiakov v školách nie je dôsledok ich lenivosti, či hlúposti. Pätorky v žiackych knižkách im pribúdajú najmä preto, lebo v škole nedostanú dostatok pomoci a doma nemajú nikoho, kto by im s učením sa pomohol.
V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa miera predčasného vypadávania žiakov zo vzdelávania každoročne znižuje, čelí Slovensko opačnému trendu. Počet žiakov, ktorí riadne neukončia ani len základné vzdelanie, u nás stále stúpa. Viaceré testovania zároveň potvrdzujú súvis medzi podpriemernými výsledkami žiakov a ich sociálnym znevýhodnením.
Je preto nepochopiteľné, prečo vláda tento problém nerieši, ale pred ním stále zatvára oči. To, že deti z extrémne chudobných pomerov necháva Slovensko „v štichu“ a oberá ich o úspešnú budúcnosť, si všimla aj Európska komisia. Preto v roku 2015 spustila voči Slovensku právne konanie pre diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní. V októbri 2019 sa konanie pre nečinnosť vlády posunulo do ďalšej fázy. Komisia nám zaslala dôraznú výzvu, aby Slovensko dodržiavalo pravidlá EÚ o rovnakom zaobchádzaní so žiakmi v základných školách a zabezpečilo pre rómske deti dostupné kvalitné vzdelávanie, ktoré by mohlo zvýšiť ich šance na postup na stredné a vysoké školy a na úspešný život v dospelosti.
Vláda SR dostala dva mesiace na to, aby prijala potrebné opatrenia. Namiesto urýchlenej nápravy sa však stále iba vyhovára a Slovensku hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Zabezpečenie dostatočného počtu odborného personálu v základných a špeciálnych školách, aby mali učitelia dostatok odbornej podpory pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Posilnenie individuálneho prístupu k žiakom najmä v prvých troch ročníkoch základných škôl, aby si dobre osvojili základy, nevyhnutné pre úspešné vzdelávanie vo vyšších ročníkoch. Zavedenie programu celodenného vzdelávania v školách, kde je zvýšený počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí doma nemajú vhodné podmienky na učenie sa.
Rómske deti majú nárok na kvalitné vzdelávanie rovnako, ako všetky ostatné deti. Ak im ho dokážeme poskytnúť, pomôžeme im vymaniť sa z bludného kruhu generačnej chudoby a prežiť plnohodnotnejší život. Snaha odstraňovať spoločenské predsudky voči Rómom, adresná pomoc pre pedagógov vyučujúcich rómskych žiakov a úsilie tvoriť na školách bezpečné a inkluzívne prostredie pre všetky deti má reálnu podobu.
Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) realizoval v období od mája 2020 do apríla 2024 preddefinovaný projekt „Inovatívne vzdelávanie učiteľov s cieľom zvýšiť ich interkultúrne kompetencie vo vzdelávacom procese rómskych žiakov“ pod sloganom „Spolu s Rómami dosiahneme viac“.
„V rámci projektu sme vytvorili sieť 72 vzdelávacích inštitúcií naprieč celým Slovenskom. Vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti aktívne využívajú poznatky a učebné zdroje z rómskeho jazyka, rómskej kultúry a rómskej histórie. Pre 260 pedagógov z materských, základných i stredných škôl sme zrealizovali rôzne inovatívne vzdelávacie aktivity a vzdelávacie tréningy. Dozvedeli sa tak viac o rómskej kultúre a rómskej histórii.
A pokračuje aj ďalšími konkrétnymi číslami. S príkladmi dobrej praxe z realizácie kurikúl rómskeho jazyka, rómskej kultúry a rómskej histórie v rámci školského vzdelávacieho programu sa oboznámilo 80 riadiacich pracovníkov. V 9 vzdelávacích organizáciách sa nám podarilo zabezpečiť výučbu rómskeho jazyka. Žiaci spoznali históriu rómskeho jazyka a jeho štandardizovanú podobu, ale aj jeho dialekty. Rómsky jazyk tu učili pedagógovia, ktorí v rámci projektu absolvovali prípravu na štátnu jazykovú skúšku z rómskeho jazyka.
„Súčasťou aktivít projektu bolo aj inovatívne vzdelávanie s názvom Interkultúrne vzdelávať v školách so žiakmi z rómskych komunít. Facuna spomína aj študijnú návštevu v Európskom Wergeland Centre v nórskom Oslo. Zúčastnilo sa jej 60 pedagogických, odborných a výskumných pracovníkov. Rozšírili si interkultúrne kompetencie, čím sa pripravili na realizáciu vlastných akčných plánov so zameraním na budovanie demokratického a inkluzívneho školského prostredia pre všetkých. „V rovnakej téme implementovalo ďalších 60 pedagógov akčné plány ’šité na mieru’. Vzdelávali sa i žiaci. Projekt zapojil do školských a vzdelávacích aktivít s rôznym zameraním až 2 000 žiakov. Učitelia a žiaci majú vďaka projektu k dispozícii 15 publikácií s rovnakou tematikou. Dostupné sú v elektronickej podobe.
Bezplatne si ich môžu záujemcovia stiahnuť na vzdelávacom a metodologickom portáli spolu-together-jekhetane.sk. Ako Facuna spomenul, závery z projektu sa prezentovali na medzinárodnej vedeckej konferencii. „Pripravili sme ju pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov. NIVaM má ambície pokračovať v týchto aktivitách aj naďalej. Chce pripravovať kvalitné podmienky na vzdelávanie žiakov z rómskych komunít a umožniť im vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku.
Medzinárodná konferencia Spolu s Rómami dosiahneme viac | 8. - 9. Publikácie, ktoré sú výstupom projektu si môžete bezplatne objednať prostredníctvom online formulára. UPOZORNENIE! Problematika Rómov je jednou z mnohých tém, ktoré rezonujú v našej spoločnosti. Nie je to len problém slovenský, ale aj celosvetový. Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornosť je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti.
Portik, M. uvádza, že exogénne faktory prostredia zohrávajú v živote rómskych detí kľúčovú úlohu. Analýza neúspešnosti ukazuje, že viac problémov spôsobujú sociálno-ekonomické podmienky než genetická predispozícia. Rómske deti vstupujú do školy s rozdielnym jazykovým a kultúrnym kontextom, čo vyžaduje citlivý a diferenciovaný prístup učiteľov a škôl.
Vo vlastnom experimente ako vychovávateľka potvrdzujem, že nedostatok vyučovacieho jazyka je významným problémom. Rómske dieťa často nevie jazyk, ktorého sa vyučuje, a teda potrebuje špeciálnu podporu na vstup do plnohodnotného štúdia. ďalej uvádzam, že nízka dochádzka a problémy s domacou prípravou sú často výsledkom sociálnych pomerov a faktorov prostredia.
Objavujú sa aj pozitívne prístupy, ako nulté ročníky a rola rómskeho asistenta učiteľa, ktoré zlepšili výsledky a postoje detí k škole. Rómske deti majú nárok na rovnakú kvalitu vzdelávania ako ostatné deti a musíme pokračovať v budovaní bezpečného, inkluzívneho prostredia.
Slovensko má najvyšší podiel rómskych detí v oddelených triedach alebo čisto rómskych školách v EÚ a Európska komisia už vyvodzuje právne kroky na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so žiakmi. Amnesty International vítá snahu odstrániť dvojzmenkovú prevádzku a zlepšiť prostredie, no riešenie nesmie viesť k navyšovaniu segregácie. Potrebné sú systematické opatrenia, ktoré znižujú segregáciu a zlepšujú prístup k vzdelaniu pre všetky deti.
Rámcovo: výchova a vzdelávanie Rómov na Slovensku je citlivá a komplexná téma vyžadujúca trvalé úsilie zo strany štátu, škôl, rodín a širšej spoločnosti.
Konkrétne odporúčania a perspektívy
Najdôležitejšie kroky na zvýšenie šancí rómskych detí na úspešné vzdelávanie zahŕňajú zabezpečenie dostatočného počtu odborníkov (asistenti učiteľa, špeciálni a sociálni pedagógovia) a rozšírenie celodenného vzdelávania v školách s väčším podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Posilnenie individuálneho prístupu k žiakom v prvých troch ročníkoch, aby si dobre osvojili základy, nevyhnutné pre vyššie ročníky. Podpora bilingvizmu a učenia sa slovensky formou hravých a komunikatívnych metód, ktoré rešpektujú kultúrny kontext rómskych detí.
Rozvíjať kurikuly a materiály v materinskom jazyku a podporiť implementáciu kurikúl rómskeho jazyka, rómskej kultúry a histórie v školách. Zároveň posilniť väzby medzi rodinou a školou a zabezpečiť bezpečné a inkluzívne prostredie pre všetky deti.
Pokračovať v projektoch zameraných na vzdelávacie kapacity a interkultúrne kompetencie pedagógov a vychovávateľov, ktoré umožnia lepšie porozumenie špecifickým potrebám rómskych žiakov a ich rodín.
Blended Learning: Making it Work in Your Classroom
Rómske deti majú právo na vzdelanie a ochranu pred diskrimináciou v základnom školstve; odstránenie dvojzmennej prevádzky a systémové zmeny sú kľúčom k zníženiu segregácie a zlepšeniu výsledkov.
Praktické ukážky a dáta
- Počet opakujúcich žiakov v prvom ročníku na Slovensku: signifikantná časť v Košickom a Prešovskom kraji (2018).
- Podpora pre pedagógov a školské tímy v regiónoch s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane programov a publikácií.
- Projekt NIVaM priniesol 72 vzdelávacích inštitúcií a aktivizoval 2 000 žiakov v rámci interkultúrnych aktivít a vzdelávacích kurzov.
Zhrnutie a výhľad
Vzdelávanie rómskych detí na Slovensku si vyžaduje pokračujúcu koordináciu štátu, škôl, komunít a rodín. Zlepšenie dostupnosti kvalitného vzdelávania, kultúrne citlivé pedagogické postupy, a jasné stratégie znižovania segregácie môžu viesť k tomu, že rómske deti získajú pevný štart do vyšších úrovní vzdelávania a úspešného života.