Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r.
Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Pozor, výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka pred začiatkom školského roka 1961/1962. V tomto prípade sa povinná školská dochádzka riadila predchádzajúcou právnou úpravou.
Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984. V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. došlo k zmene, kedy sa doba štúdia na strednej škole započítavala až po splnení povinných 8 rokov školskej dochádzky. Ďalšia novela zákona č. 191/1994 Z. z. v § 10 ods. 1 písm. d) upravila dobu štúdia tak, že sa doba štúdia na strednej škole započítavala najskôr po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky, teda od prvého ročníka strednej školy. Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
História školských prázdnin a ich vplyv na dochádzku
Ktorý žiak by nemal rád prázdniny? Sú to obdobia, na ktoré mnohí spomínajú príjemnejšie ako na čas strávený v školských laviciach. Odkiaľ sa však prázdniny vzali a komu za ne aj súčasní žiaci vďačia? Aký mali charakter v minulosti a ako sa menila ich dĺžka?
Koncept myšlienky školských prázdnin, prebiehajúcich počas občianskeho a cirkevného roka, postuloval vo svojom diele Zákony školy dobře spořádané už učiteľ národov Ján Amos Komenský: „Větší prázdniny buďtež během roku čtyřikrát: vždy osm dní před a osm dní po výročních církevních svátcích, tj. o Vánocích, Velikonocích, Svatodušních svátcích a celý měsíc o vinobraní.
Do konca 18. storočia nemôžeme hovoriť o prázdninách v dnešnom slova zmysle, nakoľko sa plnohodnotná školská dochádzka týkala len obmedzenej časti populácie - školy vyššej kvality boli dostupné pre deti z urodzených rodín. Vzdelávanie na dedinských školách sa obmedzovalo len na základnú znalosť čítania, jednoduchého počítania a na vedomosti týkajúce sa kresťanskej viery. Školský rok vo vidieckych sídlach vo všeobecnosti začínal Sviatkom všetkých svätých - dňa 1. novembra, keď skončilo sezónne pasenie dobytka. K ukončeniu školského roka dochádzalo spravidla na začiatku apríla, keď sa začalo rozbiehať obdobie poľných prác. Školská výučba bola taktiež prerušovaná cirkevnými sviatkami (Vianoce, Veľká noc, Svätodušné sviatky, dni narodenia svätých). Ich aktívne svätenie bolo po stáročia základnou povinnosťou všetkých príslušníkov miestnej komunity. Ako si ďalej ukážeme, tieto reálie pretrvávali vo vidieckom prostredí až do začiatku 20. storočia.
Základnú štruktúru prázdnin, ktorá s obmenami existuje až do súčasnosti, kodifikovala školská legislatíva cisárovnej Márie Terézie a jej nástupcu cisára Jozefa II. Organizačný poriadok pre uhorskú školskú sústavu Ratio educationis, vydaný dňa 2. augusta 1777, presne vymedzil dni školského oddychu. Rozlišoval dva druhy vtedajšieho školského voľna: dni odpočinku v rámci týždňa (v latinskom jazyku ide o pojem recreationes) a tzv. jesenné prázdniny (vacalio). Za osobitný deň v rámci týždňa môžeme označiť nedeľu, ktorá bola venovaná náboženskej formácii študujúcich. Ratio educationis odpočinkový deň v rámci týždňa stanovil na štvrtok, nazývaný tiež feriálny deň. Voľné dni pripadli aj na 13. máj - narodeniny cisárovnej Márie Terézie a na 13. november - narodeniny cisára Jozefa II. Riaditelia škôl mali taktiež právomoc povoliť mládeži voľno aj v letnom období. Obdobou dnešných hlavných - letných prázdnin boli jesenné prázdniny, ktoré pre univerzity a kráľovské akadémie začínali 8. septembra, pre gymnáziá bol termín ich začiatku posunutý až na 21. september. Tieto jesenné prázdniny sa jednotne končili 1. novembra. Na Veľkú noc a taktiež počas iných cirkevných sviatkov žiaci nemali byť posielaní do svojich domovov, aby sa mohli sústrediť na bohoslužby a modlitby. Paragraf č. 108 stanovil totiž zásadu, podľa ktorej nedele a štátne sviatky majú byť venované predovšetkým bohoslužbám. Program prázdnin v minulosti z týchto dôvodov nemôžeme chápať v dnešnej rovine trávenia voľného času - žiaci resp. študujúca mládež museli aj v dňoch bez normálneho školského vyučovania povinne absolvovať náboženskú výchovu.
10 rokov po vydaní Ratio Educationis cisár Jozef II. v roku 1787 vydal nariadenie, ktoré zrušilo štvrtkový odpočinkový deň a zároveň skrátilo jesenné prázdniny. Prázdniny, predovšetkým na ľudových dedinských školách, v minulosti výrazne súviseli s nemenným rytmom poľnohospodárskych prác, ktorých sa museli naplno zúčastňovať aj deti vo veku školskej dochádzky.
38. zákonný článok uhorského snemu zo 7. decembra 1868 o vyučovaní v národných školách v paragrafe č. 53 povoľoval v prípade žiakov vo veku nad 10 rokov v obciach s roľníckym obyvateľstvom dvojmesačnú absenciu počas „najväčšej poľnej práce“ mimo obdobia riadnych prázdnin. Aj v tomto období poľnohospodárskych prác však dotknutí žiaci navštevovali nedeľnú školu. Uvedené výnimočné voľno povoľovali príslušné školské orgány (tzv. školská stolica). Zásadný vplyv rytmu poľnohospodárskych prác na priebeh školského roka zaujímavo dokumentujú spomienky učiteľa Petra Pavla Zgútha. Na margo situácie, pretrvávajúcej ešte aj v 80. rokoch 19. storočia.
Paragraf č. 54 z už spomenutého 38. zákonného článku uhorského snemu z dňa 7. decembra 1868 o vyučovaní v národných školách taktiež stanovil presnú dĺžku povinnej školskej dochádzky: „Čas pilnej návštevy školy nech trvá na dedine cez rok aspoň osem, v meste aspoň deväť mesiacov.“ 38. zákonný článok taktiež vymedzil výnimky z riadnej školskej dochádzky. Od „povinnosti navštevovania školy“ mohli školské úrady na rôzne dlhý čas oslobodiť hendikepované deti. Rodičom bolo taktiež udelené právo vyučovať svoje deti dokonca doma. V tomto prípade sa však v domácom prostrední vzdelávané deti museli podrobiť každoročnej skúške, aby bolo možné zabezpečiť kontrolu kvality ich externej výuky. Alternatíva v podobe domáceho vyučovania pokračovala aj v období medzivojnovej Československej republiky, o čom nám podávajú svedectvo paragrafy č. 40 a 41 školského zákona z roku 1922.
Termín letných prázdnin bol v 19. storočí rôzny, ale vo všeobecnosti začínali v júni a končili v auguste. Zaujímavý exkurz ohľadom podoby prázdnin v 70. rokoch 19. storočia predstavuje stať „Poriadok školský“, ktorá je publikovaná v diele Výchovoveda pre seminaristov a rodičov - Diel druhý: Učboveda z pera profesora Samuela Ormisa, pôsobiaceho na prvom patronátnom slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej. Samuel Ormis svoj názor na charakter a dĺžku prázdnin v prvom rade „odrazil“ od tradície, ktorá okrem nedele poznala voľno aj počas týždňa - na poli rímsko-katolíckych škôl býval voľným - feriálnym dňom štvrtok, stanovený už v Ratio Educationis z roku 1777, v evanjelickom konfesionálnom priestore voľno od študijných povinností predstavovali dva časové úseky: polovica stredy a sobotné odpoludnie. Samuel Ormis potrebu týchto voľných dní presvedčivo hájil, pričom okrem využitia voľna na duchovnú formáciu zdôraznil nutnosť aktívnej regenerácie študujúcej mládeže. Nástojil na potrebe skutočného oddychu, bez jeho vypĺňania alternatívou k normálnej výučbe: „Oddychy tieto nazývajú sa prázdninami, dobre: ale nechže budú celkom prázdne od učenia a napínania mozgov; a preto neschvaľujeme obyčaj tých učiteľov, ktorí tieto prázdniny zaplňujú mimoriadnymi úlohami. Nechajme to žiakovi na vôľu, čo bude robiť, nech probuje samočinnosť svoju do skutku prevádzať, a na svojej mysli svoje myšlienky staväť. Nedomnievajme sa, že zaháľať bude: však duch prebudený nezaháľa, ale v sebe troví a zažíva prijaté názory, predstavy, city a úmysly. ... Ovšem ale oko bedlivé učiteľovo sprevádza oddychy i zábavy žiakove, aby neprešli do nemravnosti, ba sám pristrája zábavy, aby dal smer žiakovi. Takéto zábavy sú: telocvik, prechádzka, spev, hra atď., ktorými zužitkujeme prázdniny.“
Odraz týchto myšlienok vidíme v praktickom obsahu vyučovania na revúckom gymnáziu, ktoré zahŕňalo na danú dobu veľmi progresívnu výučbu telesnej výchovy. Na škole taktiež pôsobili spevácke a divadelné krúžky. Zaujímavým je tiež Ormisovo doporučenie využiť prázdninové obdobie na cestovanie, so zámerom získať praktické životné skúsenosti. Je dôležité podotknúť, že Samuel Ormis v tejto súvislosti pojednáva iba o stave v rámci siete evanjelického školstva. Ormisove úvahy sa uplatnili v praxi prvého slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Letné prázdniny sa v prípade mnohých študentov, navštevujúcich túto významnú školu, niesli v znamení ciest v rámci územia slovenských žúp. Účel týchto ciest - dobovo nazývaných suplikácie - spočíval predovšetkým v získavaní finančných prostriedkov na chod gymnázia, ktorému mali jeho študenti robiť dobré meno. Na svoje suplikovanie spomína študent revúckeho gymnázia Michal Bodický takto: „S povolením otcovým šiel som so spolužiakom Kacianom suplikovať. Pridelili nám Malohont, Hron, Spiš, Liptov, Oravu, Turiec a Zvolen. Dosť pre takých mladých chlapcov. Videli a skúsili sme dosť. Na Telgárte jedli sme ovsený chlieb, z ktorého trčalo ostie, v Spiši sme videli v júli pod snehom Tatry a skúsili spišskú pohostinnosť, potom liptovskú biedu, zadubenosť našich zemänov, dobrodušnosť našich národovcov...“ Jedna tretina z „vysuplikovaných“ peňazí bola prideľovaná študentom: „Suplikáciu sme dokončili. Výsledok nebol síce veľký (niečo vyše 300 zlatých), ale i za to zaplať Pán Boh! Čo nám ostalo, z toho sme trovili po železniciach a boli sme dlžní aj za šaty a čižmy, takže nám takmer nič nezvýšilo. Matka ma však pochválila, keď som domov doniesol osem zlatých, čo bol v tom čase veľký groš...
Prvá Československá republika na poli školskej legislatívy priniesla presné zákonné vymedzenie trvania a charakteru školských prázdnin. V nadväznosti na tzv. Malý školský zákon č. 226 z 13. júla 1922 a na zákon o sviatkoch a pamätných dňoch Československej republiky č. 65 z 3. apríla 1925 bol dňa 12. júla 1925 vydaný výnos ministerstva školstva a národnej osvety o trvaní školského roka a o prázdninách na všetkých typoch škôl. Presne stanovil začiatok prvého (1. september) a druhého polroka (od 3. februára), termíny prázdnin a podmienky udeľovania riaditeľského voľna. Tento výnos znamenal základnú normu, stanovujúcu podobu prázdnin, ktorá s malými obmenami platí prakticky dodnes. Jeho obsah v zásadných rysoch ministerstvo školstva o desať rokov neskôr potvrdilo ďalším Výnosom č. 21.790 - I z dňa 8. marca 1935 o trvaní školského roka a o prázdninách na školách národných, stredných, obchodných, priemyselných a odborných. V porovnaní s výnosom z roku 1925 určilo časový rozsah vyučovacieho voľna - sviatkov a prázdnin podrobnejšie. Čo sa týka sviatkov, stále prevažne korešpondovali s cirkevným kalendárom. Na základe spomenutého zákona č. 65/1925 sa štátnym sviatkom stal 28. október - Pamätný deň Československej republiky. Začiatok a koniec prázdnin výnos dokonca stanovoval na konkrétnu hodinu, ich harmonogram do určitej miery korešponduje s ich súčasne nastavenou dĺžkou. Zásadným rozdielom v porovnaní s dneškom bola absencia jarných prázdnin a existencia tzv. svätodušných prázdnin „od 12. hodiny v piatok pred svätodušnou nedeľou do utorka po svätodušnej nedeli, vrátane tohto dňa.“ Výnos pridal k sviatočnému dňu Pamiatky zosnulých jeden voľný deň - 2. november. Na rozdiel od súčasnosti na prelome 1. a 2. polroka existovali trojdňové polročné prázdniny (1. - 3. február). Najdlhšími boli tri prázdninové obdobia: hlavné prázdniny (29. jún - 31. august), vianočné prázdniny (22. december o 12:00 - 2. január) a veľkonočné prázdniny (od 12:00 popoludní v utorok po Kvetnej nedeli do utorka po Veľkonočnej nedeli - vrátane tohto dňa). Veľkonočné, vianočné a svätodušné sviatky predstavovali a do súčasnosti predstavujú najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Voľno od vyučovania platilo aj pre nasledovné dni: Sviatok troch kráľov (6. január), Nanebovstúpenie Pána (40. deň po veľkonočnej nedeli), Sviatok Božieho Tela (3. jún), Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. august), už spomenutá Pamiatka zosnulých (1. november), Prvý sviatok vianočný (25. december), tzv. Pamätné dni Československa (28. september a 28. október), sviatok práce (1. máj) a dvojica dní: 5. júl (Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda) a 6. júl (Deň upálenia majstra Jána Husa). Z uvedeného súpisu môžeme zreteľne vyčítať štátno-politické priority československého štátu, ktoré sa logicky premietali do štruktúry štátnych sviatkov. 28. Výnos taktiež stanovil podmienky uplatnenia výnimiek z ustanoveného prázdninového harmonogramu. Inšpektor v prípade štátnej školy a školská rada cirkevnej školy mohli vyhlásiť mimoriadne prázdniny v dĺžke dvoch dní. Ako sme si mohli všimnúť, výnos z roku 1935 na žiadnom mieste neuvádza v súčasnosti samozrejmé jarné prázdniny. Podľa zvestí ministerstva školstva z roku 1966 a 1967 boli totiž zavedené až od školského roka 1967/1968. V školskom roku 1966/1967 polročné prázdniny ešte trvali celý týždeň od 30. januára do 4. februára 1967 a jarné prázdniny neboli. V školskom roku 1967/1968 došlo k skráteniu polročných prázdnin len na dĺžku dvoch dní, pričom pribudli týždňové jarné prázdniny. Termín jarných prázdnin je diferencovaný podľa krajov od začiatku 80. rokov 20. storočia.
Prerušenia výučby a ich dôsledky
Školské kroniky obsahujú situačné zmienky, týkajúce sa prerušovaní štúdia z dôvodu vzniku a šírenia epidémií. Tieto udalosti sa pravidelne opakovali, o čom nachádzame pomerne podrobné a časté zmienky. Napríklad v kronike rímsko-katolíckej ľudovej školy v Devínskej Novej Vsi sa píše o niekoľkých takýchto prípadoch. V období od 22. marca do 10. mája 1920 bolo vyučovanie prerušené pre šírenie ťažkých osýpok. V dňoch 5. - 12. decembra toho istého roka: „vyučovanie úradnou vrchnosťou na celej škole bolo zastavené od 5. do 12. decembra“ z dôvodu diftérie (záškrtu), ktorá zasiahla aj vyučujúcich. Nasledujúci školský rok 1920/1921 na tejto škole dochádzku detí ohrozovala „panujúca španielska chrípka.“ V školskom roku 1925/1926 vyučovanie v dňoch 29. októbra - 3. novembra 1925 prerušila epidémia osýpok. Podobné zmienky o epidémiách, ktoré narúšali plynulosť vyučovania, nachádzame v kronikách spred polovice 20. storočia pomerne často. Výnimkou je hlavne chrípka, rozšírenie ktorej až do súčasnosti vedie na pôde škôl k sporadickým nákazám, vyžadujúcim si udelenie tzv. riaditeľského voľna.
Obdobie 2. svetovej vojny prinieslo do reality školského vyučovania vynútene zložitú situáciu, ktorá sa v dôsledku porážok nacistického Nemecka a jeho satelitov, vrátane Slovenskej republiky, postupne vážne zhoršovala. Ako uvádza historik obce Cífer Dušan Caja, v období od 8. februára do 1. marca 1943 všetky školy kúriace uhlím prešli na režim mimoriadnych uhoľných prázdnin. Vyučovanie taktiež priebežne narúšali odchody učiteľov na výkon vojenskej služby. Najvážnejšie problémy priniesli roky 1944 a 1945, keď nemecká a následne sovietska armáda obsadili buď sčasti alebo úplne pre potreby frontu školské budovy. Priame dotyky s vojnovým dianím však školské kroniky zaznamenali už aj v roku 1939 - rímskokatolícka škola v Lendaku zahájila nový školský rok až 15. septembra 1939, nakoľko: „Školské miestnosti prepustili sa nemeckému vojsku za mobilizácie proti Poľsku.“ V školskom roku 1941 sa v tejto obci školský rok skončil už 24. apríla, nakoľko sa budova školy musela uvoľniť pre potreby nemeckej armády. Vojenské akcie a manévre zanechali školské budovy a inventár tried v katastrofálnom stave. Budovy škôl boli často priamym terčom útoku vojsk, prechádzajúcich cez naše územie. V dôsledku toho boli viaceré školské budovy úplne zničené.
Začiatok vyučovania v školskom roku 1945 - 1946 na všetkých školách nezačal v rovnakom čase, nakoľko niektoré školské budovy počas bojov utrpeli škody, ktoré bolo nevyhnutné opraviť. V niektorých školách sa napriek škodám výuka začala pomerne skoro po skončení vojnových udalostí - v obci Klokoč v okrese Detva sa riadne začalo učiť už v máji 1945. V už spomínanej škole v Lendaku sa vyučovanie síce začalo dňa 12. februára 1945, o 9 dní neskôr však škola bola z dôvodu výskytu týfusu v obci znova zatvorená. Napríklad v škole v Devíne pri Bratislave sa začalo vyučovať až 1. októbra 1945 „po skončení opravných prác a vyčistení celej školskej budovy“. Súhra všetkých uvedených faktorov si mohla dokonca vyžiadať ešte výraznejší odklad začiatku normálneho fungovania škôl. V neskorších obdobiach spôso...
tags: #skolska #dochadzka #ak #je #narodeny #1987