Separácia rodičov pri rozvode, je jednou z najbežnejších traumatizujúcich udalostí, s ktorou sa deti môžu stretnúť. Deti, ktoré zažili rozvod rodičov je častejší výskyt emočných problémov a takisto aj problémov so správaním. Deti aj po rozvode sú konfrontované mnohokrát s nekončiacim kolotočom následných hádok ohľadom starostlivosti o deti a rozdelenie majetku. Dieťa je vystrašené z neistoty, čo prinesie budúcnosť. Či si to už rodičia uvedomujú alebo nie, tak aj pri ideálnom rozvode dospelých, je to dieťa, ktoré stráca pôvodnú rodinu, do ktorej sa narodilo.
Veľmi nepriaznivým vplyvom pri rozvode je, ak sa dieťa musí vyhraňovať a „držať stranu“ mame alebo otcovi. Ani jeden z rodičov nie je výhradným „autorom“ dieťaťa. Problémom je, že rodič, ktorý to podporuje si túto skutočnosť nepriznáva v snahe zachovať si nejakú sebaúctu a žije v blude. Ďalším rizikom je, ak sa niektoré deti začnú obávať o niektorého z rodičov a snažia sa ich potom utešiť. Ich postavenie je otočené, dieťa utešuje rodiča. Deti sú vždy lojálne k obom rodičom. Je pre nich veľmi ťažké, dokonca toxické počúvať nepekné tvrdenia jedného z rodičov na toho druhého. Pre dieťa je takáto poloha veľmi nezdravá.
Predškolské deti si môžu vynucovať viac pozornosti, môžu byť plačlivejšie a niekedy sa správať ako mladšie než sú. Dôležité je zachovať pocit istoty, bezpečia. Deti čerpajú svoju silu z viacerých zdrojov. Najdôležitejším je práve rodina, ich obaja rodičia. Rozvádzajúci sa rodičia si musia uvedomiť, že sú hlavnými piliermi pre svoje deti. Aj keď sa oni ako partneri rozchádzajú, ako rodičia ostanú spolu navždy. Ak už oznámia svoj rozchod deťom, je to práve NEISTOTA, s ktorou sa nielen oni, ale aj ich deti budú potýkať. Dospelí majú dostatočnú kapacitu svoju neistotu zvládnuť. Deti nemajú ešte natoľko vyvinutú osobnosť, CNS, telo, aby takúto neistotu bez pomoci zvládlo. Deti sú úplne závislé na svojich rodičoch. Nenúťte deti hovoriť o rozvode, ak nechcú. Buďte ústretoví, ale nie nátlakoví. Deti sú zodpovedné za svoje správanie. Rodičia sú často plní viny, ak vidia, že sa ich dieťa nevie „vmestiť“ do kože. Obviňujú sa, že je to aj preto, lebo „zlyhali“.
Etapy vývoja a reakcie detí na rozvod
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. Predovšetkým v našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a vedomie vlastného ja, a potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môžu prežívať pocity zúfalstva. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
Predškolské deti môžu vynucovať viac pozornosti a môžu byť plačlivejšie; často sa správanie javí ako mladšie než v skutočnosti. Adolescencia prináša potrebu autonomy a deti sa obracajú k vlastnému životu a záujmom. Deti môžu nadŕžať jednému z rodičov, potrebujú hľadať vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie druhého rodiča, ale vekovo primeranú reakciu. Silný vplyv má aj to, ako rodičia zvládnu svoju neistotu a ako budú komunikovať.
Praktické odporúčania pre rodičov
Ak už rodičia oznámia rozchod, deti najlepšie reagujú na stabilitu a jasnú prognózu budúcnosti. Deti potrebujú stále vedomie, že rodičia ich milujú oboch a že zostávajú ich rodičmi. Udržiavanie jednotného prístupu, komunikácie a pravidiel pomáha znižovať neistotu. Netreba nútiť deti vyjadrovať súhlas s novým partnerom, ani očakávať, že prijmú okamžite nový vzťah rodiča.
- Udržovať čo najviac bežný rytmus dňa: školu, spánok, jedlo, kamarátov a krúžky.
- Vyhľadať odbornú pomoc v prípade zhoršenia psychického stavu dieťaťa.
- Neinformovať dieťa o rozvode viac, ako je potrebné; zároveň nehrať sa na tabuizované témy.
- Zachovať kultúrny rozchod: spolupráca rodičov v prospech dieťaťa a vyhýbať sa konfliktom, ktoré dieťa nadmerne zaťažujú.
Rodičia by mali spolupracovať s odborníkmi - psychológmi alebo psychiatrami, a to nielen pri riešení problémov dieťaťa, ale aj na zvládanie vlastného stresu. Dieťa potrebuje priestor na otvorenú komunikáciu bez pocitu, že musí rozhodovať medzi rodičmi alebo že je ich „zodpovedný“ za rozvod.
Adaptačné mechanizmy a potreba podpory
Popretie istých skutočností patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy, ktoré ľudia využívajú na ochranu pred duševnou bolesťou. Deti môžu popierať rozvod alebo sa vyhýbať konfrontácii so skutočnosťou. Dospelí by mali ukotviť dieťa v realite, zároveň umožniť bezpečné vyjadrenie pocitov a poskytnúť potrebnú podporu. Nedostatok podpory môže viesť k dlhodobým problémom a zhoršeniu adaptácie.
Najčastejšie symptómy, ktoré môžu dieťaťu vzniknúť po rozvode, zahŕňajú úzkosť, zmeny správania, problémy so správaním alebo školou, poruchy spánku či regresívne správanie. U niektorých detí sa môžu objaviť aj vážne symptómy depresie a rizikové správanie. Dôležité je včas rozpoznať, že dieťa potrebuje profesionálnu pomoc a neváhať vyhľadať ju.
Vplyv rozvodu na deti môže byť zmiernený kultúrnym rozchodom, kvalitnou komunikáciou medzi rodičmi a pravidelnou spoluprácou okolo potrieb dieťaťa. Podpora zo strany rodiny a školy zvyšuje šance na adaptáciu a znižuje riziko dlhodobých psychických problémov.
Modely starostlivosti o deti po rozvode
Najčastejšie modely starostlivosti zahŕňajú:
- dieťa zverené jednému rodičovi s neupraveným stykom s druhým rodičom;
- dieťa zverené jednému rodičovi s upraveným stykom s druhým rodičom;
- dieťa zverené do striedavej starostlivosti (napríklad raz týždeň u matky a raz u otca).
Konzultácia s odborníkom pomáha vybrať najlepší model pre konkrétnu rodinu a dieťa, pričom najlepším záujmom detí je vždy spoločná dohoda rodičov a podpora od skúseného poradcu alebo kolízneho opatrovníka.
Podpora a intervencia
Pri vážnych symptómoch je vhodné vyhľadať detského psychológa alebo psychiatra. Individuálna terapia môže pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s emóciami, kým rodičia získajú podporu v oblastiach ako rodinná komunikácia a zvládanie konfliktov. Rodina samotná je základnou bunkou spoločnosti a prostredím, v ktorom sa dieťa učí zvládať život, lásku a vzťahy.
Na záver je nutné zdôrazniť, že rozvod môže byť príležitosťou pre deti aj rodičov ukázať, že aj ťažká životná situácia sa dá prekonať s rešpektom a úctou. Výskumy ukazujú, že deti rodičov zvládajúcich rozvod s minimálnym konfliktom sa v dospelosti často nelíšia od detí zo šťastných rodín, na rozdiel od detí z konfliktmi sužovaných rodín.
Rozvádzate sa? Tipy, ako pomôcť deťom zvládnuť rozvod. -- Lekári
Odkazy na literatúru a definície
Svoboda, J., Jochmanová, L.: Psychicky zranené dieťa a možnosti intervencie; ďalej kapitoly o kríze, rozvode a rodine, ktoré zdôrazňujú význam kultúrneho rozchodu a včasnej psychologickej intervencie. Abstract a kľúčové slová poskytujú kontext a rámcujú diskusiu o tom, ako rozvod ovplyvňuje dieťa a ako možno znižovať negatívne dopady.
Abstract: Divorces are now becoming available and quite common solution to the problems in the family. Although divorce suffer all participants, mostly affected child and his or her life, no matter at what age this period had to go. In the study we reflect on marriage and the family, which is currently going through a crisis. Keywords: Family. Marriage. Family crisis. Divorce. Child.
Keywords: Rodina, Manželstvo, Kríza, Rozvod, Dieťa, Sociálne správanie, Konflikty, Podpora, Terapia, Škola, Rodičovstvo
tags: #smikova #dieta #z #rozvedenej #rodiny