Máme za sebou Dúhový pochod. Bratislava nedávno ožila farbami a tisícky ľudí „pochodovali“ za toleranciu a podporu menšín. Organizátori odhadujú, že sa pochodu zúčastnilo až 10-tisíc ľudí, čo je doposiaľ najviac v histórii slovenských PRIDE. Neďaleko PRIDE v ten istý deň pochodovali aj Hrdí za rodinu. Tí hovorili, že rodina je základná bunka spoločnosti, pričom rodina je len matka, otec a dieťa či deti. Dva pochody v jeden deň, dve protichodné myšlienky. Jeden tábor hovorí o utláčaní práv, no a ten druhý tábor, paradoxne, hovorí to isté. Jedna skupina bojuje za zrovnoprávnenie sexuálnych menšín, druhá zas za ochranu práv skutočnej rodiny. Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov?
Postoj spoločnosti a súčasné názory na adopcie homosexuálnymi pármi
„Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko. Dúhového pochodu sa zúčastnili politici zo strany SaS a Progresívne Slovensko. Progresívci chcú dokonca zákon, ktorý by definoval registrované partnerstvá.
V našej krajine adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia. „Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Adopcia je všeobecne vnímaná ako vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva či nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti.“
Praktické aspekty adopcie na Slovensku a súčasný stav
Dieťa si môže adoptovať osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady (najmä zdravotné, osobnostné a morálne) a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Na svete je čoraz viac párov, ktoré nemôžu mať deti, a to z rôznych dôvodov. „V praxi sa s osvojením dieťaťa osamelou osobou stretávame, spravidla ide o osamelé ženy. Z hľadiska zákona má samozrejme rovnaké podmienky pre prijatie dieťaťa aj muž.“
Problémom pri adopcii je podľa všetkého aj farba pleti dieťaťa. V detských domovoch končí veľa rómskych detí, no u adoptívnych rodičov o ne klesá záujem. Občianske združenie Návrat porovnalo prieskumy verejnej mienky z rokov 2006 a 2018 a zistilo, že stúpol počet tých, ktorí adopciu rómskeho dieťaťa odmietajú. Denník N kontaktoval hudobníčku Luciu Piussi, ktorá si rómske dieťa adoptovala. Proces adopcie malého Lukáša trval približne rok odkedy sa rozhodli vziať si ho k sebe. Priemerná doba v jednotlivých regiónoch je však rôzna.
Prvým a zároveň najťažším krokom v procese adopcie je samotné rozhodnutie. Pár musí dôkladne zvážiť svoju situáciu. Je veľa ľudí, ktorí rozmýšľajú o adopcii, no váhajú a nevedia sa rozhodnúť. Preto existuje základné poradenstvo, ktoré takýmto ľuďom pomáha. Na Slovensku to je napríklad o. z. Adopcia (osvojenie) - Pojmom adopcia alebo aj osvojenie (dve slová rovnakého významu) označujeme vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva, resp. Pestúnska starostlivosť - Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.
- Ak sa pár napokon rozhodne pre osvojenie, musí navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálny pracovník spresní podmienky týkajúce sa adopcie a zapíše pár do zoznamu žiadateľov. Úrad vytvorí zložku, v ktorej si uloží základné údaje žiadateľov. Nie je toho teda málo. Po uzatvorení dokumentácie bude žiadosť postúpená na odbor sociálnoprávnej ochrany detí a na Úrad práce. Nasleduje príprava, každý žiadateľ ňou musí prejsť. Tie realizujú poradensko-psychologické služby, napríklad už spomínané občianske združenie Úsmev ako dar alebo Návrat.
- Ak sa pár rozhodne pre registrované partnerstvo alebo adopciu, zákony a súdne postupy sa líšia podľa krajiny. Vo väčšine štátov Európy však adopcie pre páry rovnakého pohlavia existujú buď prostredníctvom plnohodnotného manželstva, alebo prostredníctvom registrovaného partnerstva s právami na adopciu.
Medzinárodné porovnanie a príklady z EÚ a sveta
Táto téma sa často rieši aj v medzinárodnom kontexte. Významné priekopníctvo v otázkach práv homosexuálov majú Holandsko a Dánsko. Dánsko v roku 1989 ako prvá krajina na svete umožnila registrované partnerstvá, v roku 2001 potom Holandsko ako prvý štát zaviedlo sobáše pre páry rovnakého pohlavia a zároveň povolilo homosexuálom adopcie detí. V súčasnosti sobáše osôb rovnakého pohlavia povoľujú zhruba dve desiatky krajín, rad ďalších štátov má registrované partnerstvá vrátane adopcií či majetkového vysporiadania. V Česku zákon o registrovanom partnerstve platí od roku 2006, homosexuáli ale nemôžu deti adoptovať.
Rakúsko a niektoré iné krajiny prijali rozsudky, ktoré potvrdili právo homosexuálnych párov na adopciu v rámci registrovaného partnerstva. Rakúsky ústavný súd zrušil zákaz, ktorý homosexuálnym párom bránil v adopcii detí. Súd uviedol, že zákaz adopcií bol protiústavný a že neexistuje dôvod obmedzovať osvojovanie na základe sexuálnej orientácie. Viaceré krajiny uznali práva homosexuálov v otázkach adopcií na základe rozhodnutia o diskriminácii, avšak prípady sú individuálne a neznamenajú automatické rozšírenie práv vo všetkých štátoch.
Španielsko sa stáva priekopníkom v boji proti diskriminácii a v boji za rovnosť v rodinnom práve. Dosiaľ môžu adoptovať dieťa v Holandsku a vo Švédsku, v Dánsku zákon týmto párom umožňuje adoptovať pokrvného potomka jedného z partnerov. Okrem adopcie bude španielsky zákon zrovnoprávňovať homosexuálne a heterosexuálne páry v dedičskom práve, pri práve na rozvod, nárok na dôchodok i nárok na štátne občianstvo.
Poznaj svoj status, poznaj svoje práva
Reflexia zo slovenského kontextu a diskusia o „ Plus/Mínus“
Napriek rozdielnym názorom sa objavuje zhoda v tom, že mnoho detí v detských domovoch by profitovalo z milujúcej rodiny. Niektorí diskutujúci uvádzajú, že slovenská legislatíva už dnes umožňuje osvojiteľstvo osobe žijúcej osamote, takže v praxi niektorí homosexuálny jednotlivci už môžu adoptovať. Iní upozorňujú na potrebu dôkladného preverenia a poradenstva počas predadopčného procesu, aby sa zabezpečili čo najlepšie podmienky pre dieťa.
Hlavné argumenty za povolenie adopcií homosexuálnymi pármi sú zníženie počtu detí v detských domovoch a poskytnutie milujúcej rodiny; proti sú potreba mužského a ženského vzoru a náboženské či prirodzené výhrady. V diskusiách sa tiež objavujú obavy o vplyv na identitu dieťaťa a o to, či prostredie s monopohlavnými vzormi môže viesť k problémom s adaptáciou. Odborníci však upozorňujú na to, že traumu dieťaťa nezpôsobí samotná výchova homosexuálnych rodičov, ale neakceptujúce prostredie.
Adopcie homosexuálnymi pármi sú na Slovensku možné už roky a budú pokračovať aj bez ohľadu na verejnú mienku. Stačí, ak si dieťa adoptuje ako jednotlivec. Deti v takejto rodine môžu mať budúcnosť lepšiu než v detských domovoch, ktoré často končia na ulici. Pri úmrtí biologického rodiča druhý rodič nemusí mať právo postarať sa o dieťa, čo je ďalšia problematika, ktorú treba riešiť.