V druhej polovici 20. storočia a na prelome milénií sa menilo poňatie a prezentácia ľudovej hudby na Slovensku, pričom významnú úlohu v tomto procese zohral Štefan Molota ako primáš, skladateľ, upravovateľ a dramaturg. Jeho meno sa výrazne spája s projektom Zabudnuté piesne a s úpravami ľudových piesní zo širého regiónu Podpoľania, Horehronia a Gemera, ktoré nachádzajú svoje miesto vo formátovaní Slovenského ľudového súboru.
Hlavné súčasti pôsobenia
- Štefan Molota bol súčasťou a vedúcim hudobnej zložky SĽUK-u a spolupracoval s Orchesrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu.
- Pod jeho vedením vznikali a zaznievali úpravy ľudových piesní z Podpoľania, Horehronia a Gemera, ktoré sa stali súčasťou vydaní Zabudnuté piesne.
- Spolupracoval s významnými interpretačnými kolektívmi ako Vrchárskeho orchestra Juraja Pecníka a dievčenskou skupinou Nahrávky.
- Výber piesní, dramaturgia a hudobné spracovanie sú výsledkom jeho dlhoročného pôsobenia a skúseností.
Podrobnosti o projekte Zabudnuté piesne
Slovenské ľudové piesne a nápevy zo Záhoria, Zemplínu, Spiša, Podpoľania, Tekova, Vojvodiny, Novohradu, Hontu v úpravách Štefana Molotu vydané v edícii Zabudnuté piesne III. predstavujú výber, ktorý zdôrazňuje autenticitu a hlboký hudobný zážitok pre náročnejších poslucháčov. Zdroje piesní zahŕňajú práce B. Bartóka, Karola Plicku a ďalších významných folkloristov, pričom Molota prispel ako úpravca a interpret.
- Výber piesní a dramaturgia: Štefan Molota.
- Hudobné spracovanie, naštudovanie a hudobná réžia: Štefan Molota.
- Hrá ľudový orchester pod vedením Štefana Molotu so sólistami a dievčenskou skupinou.
- Nahrávky sú určené najmä pre náročnejších posluchčov očakávajúcich hlbší hudobný umelecký zážitok.
Historický kontext a meno Molotu sú prepojené so širokou paletou spolupráce s významnými osobnosťami a inštrumentálnymi zoskupeniami:
- Umelecký súbor Lúčnica a jeho reprezentatívne postavenie na slovenskej folklórnej scéne.
- Spolupráca s Jazykovou a ľudovou tradíciou Podpoľania, Horehronia a Gemera.
- Spolupráca s hudobnými telesami ako SĽUK a OĽUN Bratislava.
Životné kapitoly a kariérne míľniky
Štefan Molota sa zapísal do histórie ako primáš, skladateľ a upravovateľ ľudových piesní. Pôsobil ako koncertný majster Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu a bol významnou súčasťou SĽUK-u, pričom spolupracoval aj s Vysokoškolským umeleckým súborom Technik. V rámci diania okolo Lúčnice a ďalších folklórnych zoskupení sa jeho hudobné cítenie a aranžérska zručnosť prejavovali na desiatkach albumov.
Vo svojom kariérnom rozvoji spolupracoval s významnými spevákmi a muzikantmi, vrátane Milana Križa a Eleonóry Vančíkovej Kapasnej. Jeho práce boli ocenené v rámci ceny SOZA za celoživotný prínos a jeho Vrchárska krútená získala cenu za najhranejšiu skladbu folklórnej hudby v niekoľkých po sebe idúcich rokoch. Molotaovo dielo a jeho význam v slovenskej ľudovej hudbe dokazuje aj dlhodobá spolupráca s rôznymi folklórnymi súbormi a projektmi, ktoré rozvíjali tradičné melódií a zároveň im dávali modernú formu.
Iné dôležité momenty a súčasné významy
Molota sa výrazne pričinil o projekt Zabudnuté piesne, ktorý združuje hudobné jadro zo SĽU a poskytuje kvalitné notový a hudobný materiál pre interpretáciu. Jeho prínos spočíva aj v tom, že priniesol spevník a anotácie, ktoré dopĺňajú nahrávky a umožňujú lepšie pochopenie pôvodu a regiónu pôvodu jednotlivých skladieb.
Vo svojej kariére založil a spolupracoval na projektoch a skupinách z rôznych regiónov, pričom často spolupracoval s rodinou a spolupracovníkmi, čo dokumentuje aj zmienka o Molotovcoch a ďalších tradičných hudobných skupinách. Jeho práca sa neobmedzuje len na interpretačný výkon; Molota je aj dramaturgom, aranžérom a organizátorom, ktorý z bohatého archívu ľudovej hudby vytvára novú hodnotu pre súčasnosť.
Robert Plant: Stratený rozhovor so Stevom Rosenom (1983/84) „Rastlina bez stránky“.
V kontexte súčasných trendov slovenskej ľudovej hudby je dôležité priznať, že Molota zohral významnú úlohu nielen ako interpret, ale aj ako človek, ktorý pomáha uchovať a reprodukovať tradičné melódie v modernom poňatí. Jeho práca s Detvou, Lúčnicou, SĽUK-om a ďalšími zoskupeniami zostáva inšpiráciou pre mladých hudobníkov a zberateľov, ktorí hľadajú autentické zvuky regiónov Záhoria, Zemplínu, Spiša a Podpoľania.
Krátke prehľad kľúčových udalostí a súčasných súvislostí
- 70 rokov života a hudby - jubileum Štefana Molotu v roku 2025.
- Vznik a význam Zabudnutých piesní ako súčasť edície III a pokračovania v ďalších vydaniach.
- Spolupráca s mnohými hudobníkmi a folklórnymi súbormi; prínos k zachovaniu a oživovaniu ľudových piesní.