Slabá dochádzka a nízka školská úspešnosť. To sú spoločné menovatele, ktoré sprevádzajú žiakov, spravidla zo sociálne znevýhodneného prostredia (resp. marginalizovaných rómskych komunít) po nástupe do školy. Príkladom je celodenný výchovný systém (CVS), ktorý je možné nastaviť v podmienkach akejkoľvek školy. Jeho podstatou je práca so žiakom aj po vyučovaní, kedy je vytvorený dostatočný priestor pre prípravu na ďalší deň.
Pre žiakov zo sociálne znevýhodnené prostredia je to podstatná súčasť CVS, nakoľko domáce prostredie im to často neumožňuje: „Ani si to nikto nevie predstaviť, v akých podmienkach žijeme. Súťaže pre žiakov realizuje projekt pravidelne s cieľom ukázať, ako sa dá podporiť kreativita a šikovnosť žiakov aj po vyučovaní, formou činnosti v záujmových útvaroch. Záujmové útvary tak predstavujú druhý pilier CVS, kde žiaci môžu vyniknúť aj v inej sfére, ako len učenie.
CVS a záujmové útvary ako druhý pilier vzdelávania
Boxerský krúžok na ZŠ Ivana Krasku v Trebišove pod vedením zástupcu riaditeľa PaedDr. Martina Farbara sa tak môže pochváliť siedmimi titulmi majstrov Slovenska v boxe v kategórii žiaci a dorastenci a tiež 1. miestom vo svojej váhovej kategórii na medzinárodnom turnaji v Kline. Aj šiestačky zo ZŠ s MŠ Ožďany, ktoré v rámci programátorského krúžku pod vedením Mgr. Milady Valkovej vytvorili PC hru s názvom SEPARÁČIK, sa môžu popýšiť prvým miestnom z finále súťaže SCRATCH MATCH. Aké je tajomstvo ich úspechu?
Národný projekt Škola otvorená všetkým končí v novembri tohto roku. V čom sa školy zapojené do projektu zhodnú, je jeho hlavný prínos spočívajúci v poskytnutí finančného zázemia pre inkluzívny tím, financovanie CVS, kde sa žiaci mohli pripravovať na vyučovanie a následne sa venovať voľnočasovým aktivitám. Odkaz pedagógov smerom k štátu je jasný: „Odporúčali by sme v rámci možností podporovať tento model vzdelávania, nakoľko je to jediná možnosť ako v súčasnosti dokážeme aspoň v minimálnej miere vytvoriť žiakom podmienky na ich domácu prípravu a realizáciu svojich voľnočasových záujmov.
Edukácia žiakov pochádzajúcich zo SZP v drvivej väčšine prebieha výlučne v prostredí škôl. Národný projekt Škola otvorená všetkým implementuje Metodicko-pedagogické centrum v rámci operačného programu Ľudské zdroje od februára 2016 do novembra 2019.
Psychomotorický a kognitívny vývin v kontexte školského prostredia
Psychomotorický vývin dieťaťa ovplyvňujú viaceré procesy, z ktorých každý má svoje dominantné miesto v určitej etape vývinu a súčasne každý z týchto procesov je integrálnou zložkou jedného celku. Niektorí psychológovia, ako napr. Hebb, tvrdia, že práve asociované funkcie sú rozhodujúce pre budúcu intelektovú kapacitu jedinca. Predpokladajú, že spôsob, akým sa bude stimulácia vykonávať a prenášať do vývinu, je základom pre vyššie kognitívne funkcie mozgu.
V prvých dvoch rokoch sú to najmä zmyslovo-motorické funkcie mozgu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v repertoári správania dieťaťa. Ideálom pre optimálny vývin každého dieťaťa je rodinné prostredie. To platí v plnej miere aj pre deti s mentálnym postihnutím. Rodičia sú nevyhnutnou súčasťou integrovanej výchovy detí s mentálnym postihnutím. Iba vzájomnou spoluprácou s odborníkmi možno dosiahnuť situáciu pre optimálny vývin detí so špecifickými potrebami.
Niekedy to však zo subjektívnych alebo objektívnych príčin nie je možné. Aby sa deti s oneskoreným psychomotorickým vývinom mohli vyvíjať čo najlepšie, potrebujú včasnú pomoc a adekvátnu starostlivosť. Rodina potrebuje odborné poradenstvo hneď po narodení dieťaťa, ale aj v procese získavania samostatnosti svojho mentálneho postihnutého člena rodiny, až do jeho dospelosti. Pre subjektívne alebo objektívne príčiny nie je častokrát možná výchova jedinca s mentálnym postihnutím v rodine.
Každú situáciu je potrebné posúdiť individuálne a nájsť vhodné riešenie. K ústavom sociálnej starostlivosti pribúdajú diagnostické centrá, centrá včasnej pomoci, polyfunkčné zariadenia a iné ústavy s pôsobnosťou starostlivosti o deti s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Výhodou uvedených zariadení je koordinovaná starostlivosť a adekvátna pomoc jedincom s mentálnym postihnutím.
Vstupe do školy a obdobie mladšieho školského veku
Vstup do školy predstavuje významný medzník v živote dieťaťa, ktorý zásadne ovplyvňuje jeho sociálny vývin. Obdobie mladšieho školského veku, trvajúce približne od 6 do 11 rokov, je charakteristické významnými zmenami v oblasti telesnej, kognitívnej, emocionálnej a sociálnej. Škola sa stáva dominantným faktorom, ktorý formuje osobnosť dieťaťa a pripravuje ho na budúce životné role. Vekové rozpätie medzi 6. až 7., 11. rokom sa všeobecne označuje ako mladší školský vek, niekedy sa v literatúre používa aj označenie - druhé detstvo.
Toto obdobie je významným medzníkom, nakoľko dieťa vstupuje do školy. V tomto veku môžu deti veľa získať absolvovaním predškolskej prípravy. To je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi rovesníkmi vo formálnom prostredí. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu.
Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje aj rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov. V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku.
Charakteristiky mladšieho školského veku a vplyv rodiny
V rodinnom prostredí sa formuje vzťah dieťaťa k rodičom a súrodencom. K učiteľom a škole ako takej, k iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne, uvoľnené v sebaprejave.
Pod vplyvom poznávania sa vyvíjajú trvalejšie a diferencovanejšie záujmy. Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe. Pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania. Integruje a dopĺňa sa detské “ja“ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov.
Mladší školský vek je často označovaný ako "vek triezveho realizmu". Chápanie reality sa odráža v preferencii cestopisnej, dobrodružnej literatúre a v čítaní rôznych detských encyklopédií. V tomto veku významne narastá telesná výkonnosť dieťaťa. Pohyb sa stáva koordinovanejším a ladnejším. Telesná zdatnosť, obratnosť a ovládanie rôznych zručností zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom postavení dieťaťa v skupine vrstovníkov.
Rozvoj myslenia, citov a sociálnych vzťahov
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie až do 11-12 roku sa nazýva fáza konkrétnych logických operácií. Premeň detského uvažovania je postupná. Dieťa ml.škl. veku je zamerané na poznanie skutočného sveta. Chce vedieť aký je, podľa akých pravidiel funguje.
Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje rečový prejav dieťaťa. Osvojuje si gramatické pravidlá jazyka, narastá dĺžka a zložitosť viet, vetná stavba, výslovnosť a slovná zásoba. V myslení dochádza k logickejšiemu rozlišovaniu a konzervácii operácií. Nástup logických operácií vytvára priestor pre rozvoj chápania miery, objemu, hmotnosti, času a pojmu čísla.
Citový vývin zahŕňa rozšírenie a zjemnenie citových kvalít: intelektuálne, estetické, morálne a sociálne city sa postupne vyvíjajú. Ferujú sa aj vyššie city: estetické, intelektuálne a morálne. Sociálne city - učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu; v triede vzniká sociálna klíma a tendencia obhajovať česť triedy, dobré meno celku.
Socializácia a význam rodiny
Socializácia v škole a vo vrstovníckych skupinách je komplexný proces, ktorý dopĺňa rodinu ako dominantnú sociálnu skupinu. V škole sa rozvíjajú zručnosti umožňujúce dieťaťu orientáciu v prostredí a prispôsobenie sa. Spoločnosť vytvára predstavu žiaka, čo vedie k nivelizácii individuálnych charakteristík. Rozvoj špecifických čŕt osobnosti závisí od rodiny a vrstovníckych skupín. Školské obdobie je prípravou pre profesijnú a vrstovnícku rolu.
Vo vrstovníckej skupine sa dieťa učí sociálnej interakcii, spolupráci, komunikácii a solidarite. Dieťa cíti silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov. Vznikajú detské "bandy" s vlastnými pravidlami a symbolmi. Významnú úlohu hrá učiteľ, ktorý je pre dieťa autoritou. Postupne ustupuje autorita učiteľa a prevažuje autorita skupiny alebo sociálne zručných jednotlivcov. Zapájanie sa do sociálnych vzťahov a nadobúdanie rolí sa premieta do sebahodnotenia dieťaťa.
Rodičovská výchova a pravidlá
V mladšom školskom veku sú deti ešte hravé, ľahko sa rozptýlia a potrebujú štruktúru. Demokratický štýl výchovy nie je ospravedlnením pre voľné pravidlá; každé dieťa potrebuje jasné pravidlá a hranice, ktoré poskytujú pocit bezpečia a istoty. Pravidlá a hranice pomáhajú redukovať nepredvídateľnosť v správaní a zvyšujú konzistenciu rodičov. Rodina zostáva hlavným faktorom formovania osobnosti a ovplyvňuje aj prospech, sebahodnotenie a sociálne vzťahy dieťaťa.
Podľa viacerých štúdií je rodina primárnym prostredím socializácie a edukácie dieťaťa, ktoré významne ovplyvňuje rozvoj jeho osobnosti. Vzťahy v rodine, vzor, starostlivosť, úcta, riešenie problémov a hodnoty všetko zohráva svoju úlohu v tom, aké bude dieťa ako dospelý.
Súhrn a praktické implikácie
Podnetné a estetické prostredie školského prostredia vplýva na vývin detí. Farebnosť triedy, hra s materiálmi, svetlosťou či hudbou, prispôsobivosť nábytku a lavíc dokážu zlepšiť celkovú atmosféru triedy, prospech a sebaúctu. Rozdelenie tried na pracovnú a relaxačnú zónu pomáha odlišovať učenie od oddychu a umožňuje meniť režim dňa v rámci výchovy a vzdelávania. Ranné komunity, diskusie a kruhy prispievajú k lepšiemu sociálnemu začleneniu a kvalitnejšiemu učeniu.
Hra a fantázia zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom a emocionálnom vývine dieťaťa. V mladšom školskom veku sa deti učia chápať realitu prostredníctvom hry a fantázie, čo podporuje reč a kognitívne schopnosti. Rodičia a učitelia zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore zdravého sociálneho vývinu. Spoločne sa vytvárajú podmienky pre inklúziu a rozvoj schopností detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
| Aspekt | Opis | Potenciálny dopad na vývin |
|---|---|---|
| CVS | Celodenný výchovný systém s priestorom na domácu prípravu a voľnočasové aktivity | Podpora domácich podmienok, zlepšenie prospechu a sociálnych zručností |
| Záujmové útvary | Podpora kreativity a šikovnosti mimo vyučovania | Rozšírenie sebahodnotenia a sebarealizácie |
| Rodinné prostredie | Jadro vplyvu na vývoj a prospech dieťaťa | Riešenie problémov, pravidlá a hranice vedú k lepšej sebaúcte |
Na záver, prostredie a sociálne kontexty, v ktorých dieťa vyrastá, významne formujú jeho vývin a budúcnosť. Správne nastavené školy a podpora zo strany rodiny môžu zmierniť nerovnosti a podporiť zdravý vývin dieťaťa vo všetkých oblastiach: telesnom, kognitívnom, emočnom a sociálnom.