Často čítané otázky a komentáre na fórach mamičiek poukazujú na nejasnosti ohľadom psychomotorického vývinu detí, konkrétne v súvislosti so samostatným sedením. Ak dieťatko dobre napreduje v psychomotorickom vývine, čo sleduje váš pediater na pravidelných poradniach, obvykle si samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom, pričom väčšina detí to zvládne okolo 8. mesiaca.
Dieťa zvládne samostatný sed, keď je pripravené jeho svalstvo krku a chrbta - je dostatočne pevné na to, aby sa dieťa do tejto polohy dostalo a zotrvalo v nej nejaký čas. Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky. Nie však tým, že ho do sedu budeme dávať my, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Obvykle to urobí z polohy na brušku alebo z polohy na štyroch.
Pričasto sa však stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť. Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna. Sedenie je významný pokrok v motorickom vývine dieťaťa. Je akoby vyvrcholením vývinu. Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí.
Pasívny sed ničí chrbát a môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu. Ak dieťa posadíte predčasne, jeho hlava je napr. veľa pasívne posadzovaných detí nelozí alebo len veľmi krátko. Sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu. Ak ste dieťa posadili predčasne, posadili ste ho „do cieľa“. Okrem toho, že sa ničí chrbát, môže sa zablokovať psychomotorický vývin. Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy - napr. pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari, ide tiež o pasívny sed.
V prvom rade, necháme dieťa sadnúť si samé, neurýchľujeme jeho vývin a neposadíme ho skôr, než je na tento míľnik vo svojom vývine pripravené ono samo. Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne. Toto obdobie by však malo trvať cca 2 týždne a potom už by dieťatko malo sedieť vzpriamene. Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu - napr. chytať hračky, je to znak, že je pripravené.
Príklady z praxe a názory odborníkov
Mamičky sa často delia o svoje skúsenosti. Niektoré deti napredujú rýchlejšie. Napríklad, jedna mamička spomína, že jej dcérka sa pár dní po 2 mesiacoch začala pretáčať na bruško z chrbta, ťahať do sedu, dvíhať hlavičku. V menej ako 4 mesiacoch sa doslova postavila na nohy a v 9 mesiacoch chodila okolo nábytku. Paradoxne, štvornožkovať začala až koncom 8. mesiaca a sama sa pustila chodiť až v 14. mesiaci. Jej synček je v tomto ohľade "lenivejší". Pediater potvrdil, že dievčatko bolo veľmi pevné, ale rodičia ju nikdy cielene nedávali sedieť či stáť predčasne.
Iná mamička uvádza, že jej syn mal sotva 10 týždňov a už sa rád hral s hrazdičkou, bil do hračiek, chytal ich a potiahol. To je v kontraste s jej staršou dcérou, ktorá mala 4 mesiace a už sa ťahala do sedu, ale hlavičku pri tom zakláňala dozadu. Pediater to zaznamenal a mamička sa obávala, či to nie je problém, hoci dieťa inak pekne držalo hlavičku.
Objavujú sa aj prípady, kedy dieťa prejavuje silnú tendenciu k sedeniu už v 3 mesiacoch. Jedna mamička píše: "Môj drobček bude mať za týždeň len 3 mesiace a už sa snaží posadiť. Raz sa mu to podarilo a odvtedy nechce sedieť opretý a stále sedí bez opory. Bojím sa, že sa mu pokazí chrbtica, no nedokážem tomu zabrániť. Keď ho dám ležať, alebo ho opriem, tak vrieska."
Psychologička vysvetľuje: "Dávanie sedieť 3-mesačnému dieťaťu je nevhodné. Možno si nedokriví chrbát, ale ako mi lekárka vysvetlila, keď začala moja 5-mesačná dcéra sama sedieť, má ešte mäkké kosti a tým, že sedí, tlačia jej vnútorné orgány na rebrá a tie sa jej môžu na dolnom okraji vykriviť smerom von. Dávala som na to veľký pozor, dávala ju na bruško, ale aj tak sa to stalo a rebrá má trocha zdeformované."
Na druhej strane, iná mamička zdieľa pozitívnu skúsenosť: "Môj malý bol taký istý, na dva a pol mesiaca sa vytiahol do sedu, keď sa držal mojich prstov :) a od 4 mesiacov sám sedel. Ja som ho nenútila ležať, proste som ho dala do sedu, lebo sa tiež zlostil ako ty píšeš a bol spokojný. Teraz má 7 mesiacov a krásne vystreto sám sedí, začína loziť, chodí za rúčky... nemá nič s chrbticou ani som sa nad tým nikdy nepozastavila."
Čo by rodičia mali vedieť:
- Neposadzujte dieťa predčasne: Nechajte dieťa, aby sa posadilo samo, keď je na to pripravené.
- Vytvárajte podmienky: Doprajte dieťaťu dostatok času na brušku a na štyroch, aby si posilnilo svalstvo.
- Pozor na pasívny sed: Sed v autosedačke, lehátku či kočiari bez opory sa považuje za pasívny sed.
- Lezenie je dôležité: Lezenie spevňuje chrbtové svalstvo a pripravuje dieťa na sed.
- Každé dieťa je iné: Vývojové míľniky sa môžu líšiť. Dôležité je sledovať celkový psychomotorický vývin dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo.
