Škola materstva neexistuje! Celé svoje rodičovské správanie si berieme podvedome od našich rodičov. Ukazuje sa však, že nie všetko, čo s nami robili naši rodičia, bolo celkom správne. To sa týka manipulácie s bábätkom a tiež výchovy. Kedysi bolo úplne normálne dieťatko posadiť, obkladať vankúšmi, dávať do “chodítka“ a podobne. Tiež nás rodičia nosili napevno zaviazaných v perinkách, balených naširoko, nechali nás spať od malinka v detskej izbe, nebrali nás na ruky, aby nás náhodou nepremaznali, nedojčili nás alebo iba veľmi krátko. Vtedy to samozrejme všetko robili s láskou a v dobrej viere. Dnes už však vidíme, aký to malo dopad na našu generáciu, kde sa vo veľkom množstve objavujú zdravotné ťažkosti nielen po stránke bolestivých pohybových obtiaží, ale aj psychickej nevyrovnanosti.
Preto moja intervencia smeruje k tehuľkám a začínajúcim mamičkám, aby som im predostrela možnosti ako dieťatku poskytnúť čo najlepší psychomotorický základ, aby bolo pripravené na vysoké nároky tejto doby, sedavý spôsob života či stresové situácie, ktoré ich môžu v živote stretnúť. Snažím sa vyhnúť situácii, kedy sa čerstvá mamička dokonca bojí čo i len zdvihnúť na ruky plačúce bábätko, aby mu neublížila. Snažím sa viesť maminy ku kontaktnému rodičovstvu, a zároveň k schopnosti využiť každý dotyk s bábätkom k aktivácii svalového systému v súlade s jeho psychomotorickým vývojom.
Správna manipulácia s bábätkom
Pomocou manipulácie s bábätkom, ktorá zahŕňa každé zdvihnutie, preloženie z miesta na miesto, položenie, prebalenie, pretáčanie, dojčenie, kŕmenie, odgrgávanie, mojkanie, ukladanie na spánok, obliekanie, kúpanie, dávanie inej osobe, hranie sa, polohovanie, podávame istú informáciu nervovo svalovému aparátu tela, na základe ktorej môžeme kvalitu pohybu ovplyvniť pozitívne, ale aj negatívne.
Vyvarujme sa hlavne ťahaniu dieťatka za rúčky, predčasnému posadzovaniu, dvíhaniu dieťaťa cez široký úchop, držianiu dieťatka v asymetrickej vertikalnej polohe v náručí, chytanie popod krčnú oblasť, tým vyvolanému záklonu, prepadávaniu hlavičky, tiež predčasnej a pasívnej vertikalizácii, teda vynechávame používanie chodítok či chodenia za rúčky. Už od prvého momentu využívame striedanie aktivity s odpočinkom. Samozrejme aktivity prispôsobujeme veku a momentálnemu stavu dieťatka. Aktivitou u maličkého bábätka myslím čas, kedy je bdelé, napríklad pri prebaľovaní alebo maznaní sa.
S dieťatkom zaobchádzame pomaličky a oboznamujeme ho slovne s okolnosťami. Pracujeme symetricky na obe strany. Zabezpečíme mu pocit bezpečia, ohraničený priestor, čas na uspokojenie jeho základných potrieb, a zároveň mu ponecháme dostatok voľného priestoru na vlastnú aktivitu. Najspokojnejšie je dieťatko vtedy, keď je psychicky vhodne uspokojené, a zároveň fyzicky príjemne unavené. Polohy, ktoré môžeme využiť už od narodenia sú napríklad klbko v náručí, poloha tigra na konári či poloha klokana. Na osvojenie týchto držaní je treba troška trpezlivosti.
Postupné nadobudnutie zručnosti je dôležité pre správne prevedenie, keďže každá poloha má určité špecifiká. Dôležité je tiež dieťatko nepreťažovať, neprestimulovať a neurýchľovať. Po tom, ako dieťatko bude koordinovane liezť, teda štvornožkovať, už manipuláciu nemusíme nijak dramatizovať, keďže už by malo mať dostatočne posilnený svalový korzet.
Používanie perinky, vankúša a polohovanie
Veľa mám používa počas prvých mesiacov zavinovačku, resp. perinku. Perinka je do istej miery a za určitých okolností samozrejme využiteľná, dieťatku pohodlná a pre nás praktická. Každý novorodenec prvé týždne nemá pri ležaní na chrbátiku zvládnutú oporu o lopatky, je nestabilný, jeho pohyby sú nekoordinované, ovládajú ho primárne reflexy, často sa prejavujú úľakové reakcie a následný plač. Preto je žiadúce v dobe odpočinku, keď potrebujeme dieťatko uložiť mimo nášho tela, využiť práve perinku.
Je to dobrá výstelka do kočíka či do postele. Novodobé molitanové zavinovačky sú nevyužiteľné, iba okrasné. Hovorím o klasickej perovej perinke, do ktorej dieťatko krásne zapadne, perinka mu vytvorí mäkké hniezdočko a ohraničený priestor, ktorý do cca 4 mesiacov bábo potrebuje a vyhľadáva. Zaväzovať ju vôbec nemusíme a už vôbec nie napevno, ako sa to robilo kedysi. Môže to mať negatívny vplyv na vývin bedrových kĺbov. Stačí nechať otvorenú alebo ju len zľahka previazať. Treba si však uvedomiť jednu zásadnú vec! Perinka je jedna z vecí, ktorá sa vo veľkom využívala pred rokmi v celkovej starostlivosti o bábätko. Dieťa sa v nej javilo spokojnejšie, takže sa v nej prenášalo, spalo, pestovalo, vozilo, kŕmilo atď.. V podstate rodičom pomáha “odložiť“ bábätko a nahradiť matku! Priamy kontakt s bábätkom chýbal, rodičia sa ho bez perinky báli čo i len zdvihnúť. A dojčili tak len veľmi krátko. Dnes si však vieme uvedomiť, aký je nesmierne dôležitý kontaktný prístup k dieťatku, začínajúci už v prvých minútach života v priamom kontakte koža na kožu. Len vtedy môžeme lepšie spoznať dieťatko, rozumieť jeho potrebám a napĺňať ich. Preto ani prístup pôrodníc, v ktorých sú novorodenci zabalený do zavinovačiek a odtrhnutí od matiek nie je z môjho pohľadu správny. Tlmia sa tak základné reflexy, ktoré sú pre dieťatko prirodzené a smerodajné. To, ako sa dá perinka zlúčiť s dojčením, je možné si uvedomiť, keď si predstavíme, ako bola dojčená naša generácia. Takmer vôbec, alebo len krátky čas. Základný problém je, že v perinke nie je možné dosiahnuť tzv. asymetrické prisatie bábätka na prsník, ktoré je základom toho, aby dieťatko pilo dostatočné množstvo mliečka, a aby pritom mamičke nespôsobilo rany na bradavkách a iné nabaľujúce sa problémy. Perinka sa teda využiť dá, ale nemala by nahrádzať matkinu náruč!
Bábätká ani malé detičky vankúš naozaj nepotrebujú. Ich sklon v oblasti krčnej chrbtice nie je taký veľký ako u dospelých a ležanie na rovnom im nevadí. Čím sú staršie, tým nás viac napodobňujú a stáva sa, že nám na ten vankúš aj tak vylezú. Netreba sa trápiť. V dobe, keď to dieťatko zvládne samé, má už svalový korzet zvyčajne kompletne vyvinutý a vankúš mu nijako neublíži. Pozor treba dávať u maličkých bábätiek, ktoré sú často rodičmi polohované práve na vankúše a dosiahnu tým polosed, ktorý je pre malé deti nevhodný a preťažuje ešte nevyzretý svalový systém. Takéto deti potom často zo zvyku dvíhajú hlávku aj od rovnej podložky, čo si rodičia vysvetlia ako túžbu dieťatka posadiť sa. Ide však skôr o to, že dieťatko chce vidieť viac a nefungujú mu šikmé brušné svaly, nedokáže sa bočne vzpriamiť a jediné čo mu ostáva je zdvihnúť hlavu. Veľmi ťažko sa potom tento problém odstraňuje. Napríklad u detičiek, ktoré majú reflux, je niekedy žiadúce, aby boli po papaní na mierne vyvýšenej sklopenej rovine. Ide však naozaj o centimeter až dva od podložky. Netreba viac. Krásne to dosiahneme napríklad použitím spomínanej rozopnutej perinky, keď pod jej vrchnú volánovú časť podložíme ešte mäkký vankúšik.
Kúpanie bábätka
Kúpania sa veľa rodičov obáva, pretože nevedia ako dieťatko držať, a pritom je to úplne jednoduché a zvládnu to aj oteckovia. Netreba žiadne špeciálne pomôcky, žiadne sedátka, lehátka, kolesá a podobne. Stačí obyčajná vanička s primerane teplou vodou. Dieťatko do nej vkladáme pomaličky v úchope zajačika, čo je úchop od hlavičkou, nie pod krkom, druhá ruka pod zadočkom. Dieťatko v schúlenej polohe pomaličky vkladáme do vody, najskôr zadočkom. Keď je ponorené až po bruško, ruku spod zadočka vytiahneme. Tento úchop postačuje na celé kúpacie obdobie, až kým sa dieťatko neposadí. Nepoužívame úchop predlaktím popod hlávku a za ramienko, pretože to u detičiek pôsobí dráždivo a zbytočne im môžeme vyvolať úľakovú reakciu. Keďže dieťatko nie je potrebné kúpať každý deň, mimo kúpania môžeme bábo umyť v polohe tigríka na predlaktí pod tečúcou vodou.
Motorický vývin dieťaťa
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď. Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Pozor na nevhodné pomôcky
Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Pozor na nevhodnú manipuláciu
Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
Pozor na nevhodné spôsoby nosenia detí
Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbanie do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
Pozor na pasívny sed?
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Balenie na široko, len ak je potrebné
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Najlepšia pomoc je žiadna pomoc
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne. Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodiča, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenie koníkov je detská postieľka (ta by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi), pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, šteklíme ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú guľu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a guľou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vzalo. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, malo by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šijou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany. Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľkú guľu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť. Ak máme doma klzké podlahy (laminátové, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu. Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samo, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnou vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené. Bohužiaľ, niektoré knihy o starostlivosti o dieťa (predovšetkým preložené americké) k pasívnemu posadzovaniu nabádajú. Nenechajte sa ale zviesť. Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.
Fázy vývinu v batoľacom veku
Akceptujte individuálne tempo vývinu vášho dieťaťa. Zatiaľ čo vaše staršie deti (ak ich máte) sa už vedia pekne hrať samé, malé batoľa potrebuje, aby ste ho pri hre viedli. Aby bolo nezávislé a samostatné, musí prejsť ešte pekný kus cesty. Deti sa nesprávajú podľa kalendára, takže sa neriaďte susedovým synom alebo dcérou, ale akceptujte individualitu svojho dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí.
Batoliaci vek je úžasné obdobie, kedy máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa. Väčšina matiek netuší, že len obyčajným výberom batoľacieho mlieka (s obsahom LCP mastných kyselín) môže ovplyvniť rozvoj dieťaťa.
13. - 15. mesiac
Väčšina detí už začína chodiť, postupne sa zlepšuje stabilita v stoji a zdokonaľuje sa chôdza. Deti, ktoré doteraz chodili len okolo nábytku, sa pomaly púšťajú do sveta. Objavovanie nových priestorov však predstavuje aj veľké riziko a mamy si často ani neuvedomia, aké nástrahy deťom okolie pripravuje (ostré rohy, nezabezpečené schody, skrinky, zásuvky a pod.). V tomto veku je vždy lepšie byť o krok vpred, aby vás jeho schopnosti nepríjemne neprekvapili. Zdokonaľuje sa aj jemná motorika a niektoré deti sa pokúšajú samostatne jesť lyžičkou. Zatiaľ sa im síce skôr nedarí, ale snažte sa ich zručnosti rozvíjať - uprednostňujte hračky, kde môže dieťa vkladať malé predmety do otvorov a pod. Opäť pozor na malé predmety, aby ich dieťa nevdýchlo, neprehltlo a pod., preto kupujte hračky určené pre tento vek. Dieťaťu sa zlepšuje aj slovná zásoba, pozná približne 10 - 20 zmysluplných slov.
15. - 18. mesiac
V tomto veku deti už zvyčajne chodia stabilne a postupne začínajú objavovať schody. Ešte síce potrebujú pomoc a pri ceste hore schodmi nestriedajú nohy, ale aj tak dávajte pozor. Jedenapolročné dieťa vie vyliezť na malú stoličku (niekedy aj vyššie), takže hrozí pád. Šikovnejšie deti už začínajú behať a zrýchlený bezhlavý pohyb po priestore zvyšuje riziko úrazu. Slovná zásoba už obsahuje okolo 50 slov. Dieťa začína používať vlastný jazyk a niekedy už spojí dve slová do vety. Rozumie slovám ako „nesmieš“ atď., ale nemôžete očakávať výraznejšiu poslušnosť. Dieťa sa ešte nevie samo hrať, tak sa hrá s vami a počas hry sa učí (keď mu hovoríte básničky súvisiace s obrázkom, učí sa pomenúvať farby, spolu s vami stavia vežu, skladá puzzle). Väčšina detí už vie jesť samostatne lyžičkou a napiť sa z hrnčeka.
18. - 24. mesiac
Nastáva pokrok v reči. Dieťa už vie povedať okolo 200 - 400 slov, začína tvoriť vety, časovať a skloňovať. Jemná i hrubá motorika postupuje, dieťa zvládne aj schody bez pomoci a tie šikovnejšie už striedajú aj nožičky. V tomto veku sa deti tiež učia udržiavať čistotu - chodiť na nočník. Nácvik by sa nemal robiť pod nátlakom. Voľte radšej metódu pochvaly.
Výber hračiek a aktivít pre správny motorický rozvoj
Hľadáte ideálne hračky pre svoje bábätko, ktoré by pozitívne ovplyvnili jeho motorický rozvoj? Chcete bábätku vybrať tie správne hračky, ktoré podporia jeho motorický vývoj? Prečítajte si tipy od fyzioterapeuta. V dnešnej dobe je náš trh presýtený rôznymi pomôckami a hračkami z detského sveta. Je veľmi náročné sa vyznať v tom, ktoré hračky sú pre dieťa užitočné a podporujúceho jeho prirodzený motorický vývoj. Existuje veľa hračiek, ktoré skôr môžu naopak psychomotorický vývoj dieťaťa spomaliť. V článku sa dozviete, ktoré hračky a hry sú vhodné a podporujú detský vývoj a ktoré naopak nie.
Hračky a hry pre deti dokým začnú liezť po štyroch
Prvé mesiace po narodení bábätka je najdôležitejšia vaša prítomnosť a vrelá náruč. Spievajte im vaše obľúbené pesničky alebo básničky uvidíte, ako to dokáže dieťatko upokojiť. Dieťatka sa dotýkajte, hladkajte môžete urobiť masáž bruška, čo mu napomôže k zlepšeniu trávenia. Masírujte plošným dotykom okolo pupka v smere hodinových ručičiek. S básničkou „Kolo, kolo mlynske“ môžete krúžiť obomi dolnými končatinami, tiež v smere hodinových ručičiek. Nebojte sa stehnami ísť úplne k brušku.
Od približne 2. mesiaca sa začína u dieťatka zlepšovať zrakový kontakt a postupne aj otváranie dlane a cielený úchop. Vhodné je zo začiatku detičkám ukazovať čiernobiele knižky, hračky alebo kartičky, vďaka čomu sa im bude dariť lepšie fixovať zrakom. Hračky im ukazujte približne 40 cm pred tvárou, aby neboli príliš ďaleko alebo naopak blízko. Dôležité je aby dieťa vedelo rotovať hlavou voľne na obe strany. Pohybujte hračkou pomaly do strán až tak, aby využilo celú rotáciu pohybu.
Keď dieťa leží na chrbte, hračky a ani akékoľvek stimuly nedávajte za hlavu, to ich bude nútiť hlavičku zakláňať. Hračku dajte ľahko pod úroveň očí, aby ich zrak smeroval trochu dole. Rovnako to platí aj pri používaní hrazdičiek. Postavte ich tak, aby hrazdička bola nad úrovňou pupka. Keď bábätko leží na bruchu hračky nedávajte veľmi vysoko, pretože ho to stimuluje do záklonu. Položte ich na podložku tesne pred bábätko, aby vedelo jednoducho zafixovať zrakom.
Okolo 4. až 5. mesiaca môžete dávať ruky detičiek do oblasti kolien, chodidiel a postupne im viac nožičky ukazovať a dávať ich až k ústam. S pesničkou „Pec nám spadla“ približujte ruku a chodidlo krížom k sebe a vystriedajte aj druhú stranu.
Hračky a hry pre deti od lezenia do stabilnej chôdze
V tomto období je už hra a rozmanitosť pohybu u detí oveľa pestrejšia. Aj v tomto veku existuje veľa pomôcok, ktoré skôr detskému vývoju škodia akoby ho podporovali. Pomôcky, ktoré sa dieťaťu snažia urýchliť vývoj určite nie sú tou správnou voľbou. Medzi také pomôcky jednoznačne patria chodítka. Na trhu môžete nájsť pasívne chodítka (pavúky) alebo aktívne chodítka (vozíky na tlačenie). Tieto pomôcky sú jednoznačne nevhodné na používanie pokiaľ dieťa samostatne a stabilne nechodí. Naučia sa v nich zlý stereotyp chôdze, ktorý im môže spôsobiť problémy do budúcnosti, napr. Upravte vašu domácnosť, tak aby sa dieťaťu čo najmenej pri lezení šmýkalo napríklad detskými podložkami.
Pokiaľ vaše dieťa nelezie po štyroch, ale plazí sa po bruchu je vhodné navštíviť fyzioterapeuta, ktorý vám ukáže formou hry cviky na podporu lezenia.
Hračky a hry pre deti, ktoré samostatne chodia
Pokiaľ už deti dokážu samostatne a stabilne chodiť otvára sa nám veľké množstvo pomôcok, ktoré detský vývoj podporujú. Dráhy na preliezanie môžete sťažiť a zaradiť rôzne skoky, preskoky, podliezanie, preliezania a hádzanie lopty. Medzi hračky, ktoré rozvíjajú detský vývoj patria napríklad rôzne hojdacie/ balančné dosky, Piklerov triangel na lezenie a rebriny. Na vývoj detskej nohy a stability sú vhodné nestabilné plochy ako bosu, balančná podložka, balanční masážni ježkovia alebo senzomotorické podložky.
V tomto veku je veľmi časté rozhodovanie nad tým aké odrážadlo je vhodné pre dieťa kúpiť. Pokiaľ je odrážadlo nízke a široké v oblasti sedátka dieťa automaticky viac vytáča bedrové kĺby dovnútra a odráža sa na vnútornej strane chodidla. Tým si podporuje neideálny stereotyp, ktorý sa môže prejaviť následne v chôdzi. Odrážadlo by malo byť pevné a v oblasti sedátka nie príliš široké, tak aby pri odraze využívalo celé chodidlo nie len vnútornú časť. Vhodnejšie sú dvojkolesové odrážadlá, pretože dieťa musí viac balancovať a tým sa lepšie zapoja svaly trupovej stabilizácie.
Ak sa Vám doma nahromadilo veľké množstvo hračiek, vyberte deťom len pár ktoré na hracej ploche bude mať a pravidelne ich obmieňajte. Pri veľkom počte hračiek sa dieťa horšie sústredí na jednu aktivitu. Dieťa si ich následne toľko neobkuká a keď mu ich ukážete o niekoľko týždňov znovu budú zaujímavé na skúmanie.
Pri hrách s deťmi sa skúste zapojiť celá rodina, trávte spolu čo najviac času bez mobilných telefónov. Vy rodičia ste pre deti vzorom, takže keď uvidia že sa hýbete a športujete dávate im ten najlepší základ k pohybu do budúcnosti.
Tipy na záver
Ak ste kreatívne duše môžete si spolu s deťmi senzomotorický koberec vyrobiť. Pri výrobe určite zapojte aj deti, tým natrénujete aj jemnú motoriku. Fantázie sa medze nekladú a môžete použiť či už rôzne prírodne materiály ako napríklad kamienky, gaštany, šišky, konáriky alebo gombíky, loptičky, varešku atď. Ak deti učíte hod loptou zhora, povedzte im aby si dali loptičku k uchu a skúsili počúvať či im loptička niečo nešepká, potom odpočítajte 1-2-3 a hop.
Sprievodca starostlivosťou o novorodenca
tags: #tricka #mama #tato #dieta