Ahojte mamičky. Možno je to hlúposť a zbytočne sa znepokojujem. Mám dieťa 2r 2m. Krásne rozpráva v tomto bola vždy veľmi popredu, pamätá si všetky tvary kocka, kruh, trojuholník proste ona hneď všetko čo jej poviete si zapamätá. Rozpráva už pomerne dlho je naozaj šikovná. Pamätá si aj názvy farieb. Ide ale o to že skoro nikdy netrafí tú správnu. Neviem to posúdiť či je to na ňu ešte skoro a ešte na to nedozrela alebo tie farby naozaj nevidí.
Chodime na taký detský krúžok a tam tie detičky čo už vedia rozprávať tak vedia rozoznať aj farbu. Poruchy reči u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Oneskorený vývin reči (OVR) sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem. Aj keď majú normálny intelekt, nemajú postihnuté zmysly, ich motorika sa vyvíja správne, nemajú poškodené rečové orgány, žijú v primerane stimulujúcom prostredí a vedia vhodne reagovať na podnety z okolia (aj keď na začiatku len bez slov, gestami).
Možnosti liečby oneskoreného vývinu reči na Klinike Calma: V Calme kladieme dôraz na podrobnú diagnostiku rečových aj nerečových schopností dieťaťa. Pri terapii sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči (pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým ako sa samotný vývin reči začne a môžeme tam zaradiť napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a pod.). Zameriavame sa aj na tvorbu gest, ktoré tvoria predpoklad pre vznik prvých slov, na rozvoj aktívnej slovnej zásoby - teda tej, ktorú dieťa aktívne využíva, ale aj pasívnej slovnej zásoby - ktorej dieťa iba rozumie, ale samostatne ju nepoužíva a tvorbu prvých slovných spojení a správnej výslovnosti. Veľmi dôležitou súčasťou, ktorej sa v Calme venujeme, je vzdelávanie rodičov v oblasti komunikačných stratégií.
Vývinová jazyková porucha (VJP) sa diagnostikuje klinický logopéd či logopedička po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči) si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí. Vývinová jazyková porucha sa môže prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, rozdielom medzi aktívnou slovnou zásobou a pasívnou slovnou zásobou; pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou. Možnosti liečby vývinovej jazykovej poruchy zahŕňajú kvalitnú a podrobnú diagnostiku a vyhodnotenie slabých a silných stránok rečového vývinu dieťaťa.
Kedy by ste mali vyhľadať logopedickú pomoc pre vaše dieťa? V 2. roku dieťaťa platí: má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov), rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva, rozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov, netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…), má problémy s príjmom potravy, hrá sa prevažne osamote alebo má stereotypnú hru a neudržiava očný kontakt. V 3. roku dieťaťa: má výrazne lepšie porozumenie ako reč, no reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie, má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku, alebo výslovnosť hlások tie, ktoré bývajú problémové - napr. velárne “hrdelné” R, sykavky Č, Š, Ž, DŽ, C, S, Z, DZ; dýcha ústami; má problémy s jemnou a hrubou motorikou. V 4. roku dieťaťa: komolí dlhé slová, hlásky D, T, N, L sa opomínajú alebo tvoria medzi zubami; objavia sa neplynulosti (zajakávanie). V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná, aj keď nie úplne gramaticky správna. Po 5. roku môže nasledovať konzultácia s odborníkom.
Ako naučiť batoľa rozprávať - 3 tipy - Logopédia pre batoľatá
Naša klinická logopedička Mgr. Deti sa nenaučia názvy farieb hneď, od malinkatého mala. Asi okolo 18. mesiaca života sa začínajú učiť farby poznávať. Do predškolského veku by dieťa malo vedieť pomenovať základné farby. Tipy, ako deťom pomôcť poznať farby: opakovanie názvov, hry a praktické ukážky počas bežných činností. Pomenovávajte farby pri obliekaní, hračkách, jedle, a počas hier. Knihy ako Obrázky do škôlky a Prvá veľká kniha pre najmenších pomáhajú zoznámiť dieťa s farbami približne od 18 mesiacov. Deti potrebujú pochopiť, čo farba reprezentuje - nie je to len názov, ale aj vzťah k veciam a objektom.
Podľa skúseností odborníkov z Calmy, postupné učenie farieb v spojení s hrou je kľúčové. Deti začínajú poznať farby už okolo 12 mesiacov, no až v 2-3 rokoch ich dokážu spoľahlivo pomenovať. Nechajte učenie prebiehať prirodzene cez hry: stavebnice, plastelína, pexeso, puzzle, farebné papiere a ďalšie aktivity. Pri každej možnosti doplňujte názvy farieb a motivujte dieťa k používaniu pojmov v kontexte: napríklad „modrý hadík“, „žltá guľôčka“. Dôležité je vyhnúť sa negatívnej kritike pri zlyhaní a namiesto toho ponúkať pozitívny vzor a jemné opravy.
Vo veku 4-5 rokov by mala byť základná zostava farieb zvládnutá a deťom sa môže objaviť aj rozlišovanie odtieňov. Vtedy môžu deti začať rozlišovať svetlé a tmavé farby, ružovú, sivú, oranžovú a ďalšie. Môžete s deťmi pracovať s výstižnými prirovnaniami a vizuálnymi pomôckami - napríklad "tráva je zelená ako trávička" alebo "slniečko je žlté". Kľúčom je trpezlivosť, pravidelná prax a radosť z učenia, nie tlak. Ak sa objavia pochybnosti alebo dieťa nedokáže farebné pojmy zvládnuť podľa očakávaní, poraďte sa s pedirom alebo logopédom.
Súhrn: Rozpoznávanie farieb je základný kognitívny krok, ktorý pomáha orientácii vo svete, vývinu reči a logickému mysleniu. Deti zvyčajne začínajú vnímať farby okolo 12 mesiacov; do 2-3 rokov ich už dokážu pomenovať spoľahlivejšie. Plné zvládnutie farieb vrátane odtieňov často nastúpi medzi 4-5 rokmi. V prípade pochybností o vývine reči alebo o zvládnutí farieb je vždy vhodné vyhľadať konzultáciu logopéda.