S rastúcim množstvom technologických vymožeností rastie aj zaťaženie nášho životného prostredia. Okrem zvyšujúceho sa elektromagnetického a svetelného smogu nás stále viac zahlcuje zvukový smog. Ten môže byť pre niektorých jedincov nepríjemný a spôsobovať napríklad bolesti hlavy či iné zdravotné problémy. Zdrojov zvukového smogu je mnoho - vydávajú ho rôzne stroje či dokonca aj zvieratá. V dnešnom svete sú však pravdepodobne najčastejším zdrojom zvukového smogu (konkrétne ultrazvuku) evakuačné rozhlasy.
Tieto zariadenia patria k povinnej súčasti elektrickej signalizácie požiaru a využívajú sa v podstate vo všetkých moderných budovách. Ich použitie a presné špecifikácie pritom prikazujú protipožiarne normy. Chránia životy, preto musia byť vždy pripravené na vysielanie. Podľa normy sa musí ich funkčnosť kontrolovať minimálne každých 100 sekúnd.
Oslovili sme odborníka na tieto systémy, ktorý nám potvrdil, že pri kontrole evakuačných rozhlasov sa niekedy naozaj využíva ultrazvuk. Ultrazvuky nemusí počuť každý. „Jedným zo spôsobov kontroly evakuačného rozhlasu je zariadenie EOL, ktoré funguje na vysokej frekvencii, začínajúcej od 18 kHz. Umiestňuje sa za posledný reproduktor v danej linke. Ústredňa tento signál nepretržite vysiela a porovnáva s ukončovacím zariadením EOL,“ vysvetľuje fungovanie moderných evakuačných rozhlasov Matej Briestenský zo spoločnosti ESIN construction, ktorá sa špecializuje na prípravu projektov protipožiarnej ochrany.
Ultrazvuk nám vo verejných priestoroch teda často naozaj hvízda priamo nad hlavami. Niekedy dokonca aj v „počuteľnom spektre“. Niektoré evakuačné rozhlasy, ako nám potvrdil odborník, môžu totiž vysielať už od 18 kHz. Počuteľné pritom môžu byť zvuky až v rozsahu do 20 kHz. Zvuky v pásme s frekvenciou okolo 20 kHz by sme pritom bežne počuť nemali a nepočíta s tým ani vyhláška MZ SR 549/2007 Z. z. Stanovuje (podobne ako normy v ostatných štátoch) počuteľný zvuk v rozsahu 20 Hz až 20 kHz. Definuje tiež prípustné hodnoty hluku vo vnútornom prostredí budov.
Na túto problematiku sme sa rozhodli spýtať aj Úrad verejného zdravotníctva SR. Potvrdili nám už spomenutý fakt, že pri zostavovaní noriem sa nepredpokladal významný vplyv nepočuteľných zvukov na zdravie človeka. V stanovisku ÚVZSR sa ďalej píše: „Určené meradlo na meranie hluku (zvukomer) meria počuteľný zvuk vo frekvenčnom rozsahu od 20 Hz do 20 kHz. Prístroje ktorými disponujú regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR nedokážu odmerať frekvencie nad 20 kHz.“
Avšak zvýšené hodnoty „utajených“ frekvencií v nás napriek tomu môžu vyvolať obavu o naše zdravie - najmä ak sa nachádzajú tesne pri hornej hranici. Možno celkom oprávnene. Normy v celom svete sú totiž založené na jednoduchom predpoklade: to, čo nepočujeme, nám nemôže vážne škodiť. Tento predpoklad však nebol nikdy vedecky dokázaný.
V posledných rokoch vzniklo niekoľko vedeckých štúdií, naznačujúcich, že vplyv na ľudský organizmus môžu mať aj zvukové frekvencie mimo uznávaného rozsahu počuteľnosti. Vedci zo Spolkového fyzikálno-technického ústavu v Nemecku zistili, že ľudia dokážu vnímať zvuk pod 20 hertzovou hranicou, takzvaný infrazvuk. Mechanizmy zvukového vnímania sú podľa nich oveľa zložitejšie, ako sa predtým myslelo. Sluchové vnemy osôb porovnávali so zobrazovacími metódami mozgových procesov ako je magnetoencefalografia (MEG) a funkčná magnetická rezonancia (fMRI). Výsledky ukázali, že ľudia môžu vnímať aj zvuky okolo 8 Hz. Toto vnímanie vraj môže súvisieť s negatívnymi zdravotnými symptómami, ktoré sa vyskytujú u ľudí v blízkosti veterných fariem, kde o zvuky nízkych frekvencií nie je núdza. Autori štúdie hovoria o naliehavej potrebe ďalšieho výskumu a taktiež výskumu v druhom extréme - ultrazvukoch, teda zvukoch nad 20 kHz.
Vedci z univerzity v Southamptone zase publikovali štúdiu, ktorá naznačuje možnú spojitosť vzniku zdravotných problémov s prítomnosťou ultrazvuku. Podľa nej sa na miestach s výskytom ultrazvuku ľudia častejšie sťažujú na problémy s nevoľnosťou, závratmi, migrénou, únavou a pískaním v ušiach (tinnitus). Štúdia poukazuje tiež na paralelu s pracoviskami, na ktorých sa ozýva ultrazvuk z priemyselných čistiacich a vŕtacích zariadení. U ich obsluhy sa pozorujú podobné negatívne účinky. Autor štúdie Tim Leighton mieni, že súčasné poznatky a z nich vyplývajúce smernice, týkajúce sa bezpečných úrovní hluku, nemusia byť dostatočné. Taktiež varoval, že deti môžu byť na vysoké frekvencie obzvlášť citlivé.
Riziká vyplývajú z rozdielnych sluchových daností jednotlivcov. Zjednodušene povedané: každý človek vníma zvuk a reaguje na neho inak. Tieto rozdiely vznikajú prirodzene s pribúdajúcim vekom, keď sa postupne rozsah počuteľnosti znižuje. Patríte medzi ľudí s extrémne citlivým sluchom? Problém sa môže vyskytnúť, ak sa dospelý človek, ktorý vysoké frekvencie nepočuje, pokojne zdržiava v exponovanom priestore. Avšak malé dieťa, ktoré ho sprevádza, má lepší sluch a je veľmi pravdepodobné, že vníma frekvencie aj pri hornej hranici počuteľnosti. Je tak nechtiac vystavené zvukovému stresu.
Úvahám o prehodnotení vplyvu nepočuteľného zvuku na zdravie nahráva ďalší zaujímavý fakt. V roku 2009 vedci dokázali, že zvuky „počujeme“, alebo lepšie povedané vnímame, aj prostredníctvom našej kože. Najväčší orgán tela tak môže tiež hrať úlohu pri ovplyvňovaní organizmu zvukom.
Po zverejnení štúdie Tima Leightona sa v Anglicku vytvorilo výskumné konzorcium HEFUA (Health Effects of Ultrasound in Air). Dalo si za úlohu riešenie nastolenej problematiky možnej škodlivosti ultrazvuku. Vďaka HEFUA odštartoval celoeurópsky projekt EMPIR (European Metrology Programme for Innovation and Research). Tento projekt by mal definovať nové typy ultrazvuku a infrazvuku, ktorým je verejnosť vystavená, zhodnotiť ich účinky na zdravie a stanoviť nové metódy merania a ochrany pred nimi. Na financovaní projektu sa podieľa aj Európska únia a konečné výstupy z projektu by mali byť známe už v priebehu tohto roka.
Vedci z Univerzity v Southamptone (Anglicko) podnietili aj širokú verejnosť k meraniam ultrazvuku pomocou smartfónov. Databázu nameraných hodnôt, pochádzajúcich z rôznych verejných priestorov, zverejnili prostredníctvom Instagramu. Silnejší ultrazvuk bol zaznamenaný napríklad v knižniciach, na železničných staniciach, v školách, v obchodných domoch alebo na športových štadiónoch. Vyskytuje sa teda na miestach, kde sa ľudia bežne pohybujú.
V publikovanej databáze sú zaznamenané aj vysoké tóny z počuteľného rozsahu, ktoré však mnohí nemusia počuť, ale u iných môžu vyvolať nepríjemné stavy. Tieto zvuky nás môžu reálne zasiahnuť z viacerých bežných zdrojov. Medzi ne patria už spomínané evakuačné rozhlasy, ale tiež akustické odpudzovače hmyzu prípadne rôzne elektrické zariadenia. Ultrazvuk sa dokonca objavuje aj v reklamách na internete.
Ultrazvuk môžete v okolí nájsť aj sami pomocou mobilných aplikácií. Dostupných ich je viac, nám sa najviac pozdávala aplikácia Spectrogram. Aké zvuky sa nachádzajú vo vašom okolí, si viete zistiť aj sami pomocou mobilného telefónu. Jeho mikrofón síce nie je taký presný, ako profesionálne meracie prístroje, nezriedka však má dostatočný rozsah na to, aby dokázal odhaliť aj zvuky v pásme okolo 18-20 kHz.
Stačí na to jedna z mnohých dostupných aplikácií. Nám sa najviac pozdávala aplikácia Spectrogram. Stačí ju spustiť a meranie v okolí sa začne automaticky. Pokiaľ si chcete overiť funkčnosť, môžete skúsiť priložiť telefón bližšie k monitoru alebo žiarivke. Je možné, že na veľmi krátku vzdialenosť telefón ultrazvuk spozoruje.
Sú zvuky mimo štandardného rozsahu počuteľnosti problém?
Žiadny výskum to zatiaľ nedokázal hodnoverne potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Avšak niektoré štúdie naznačujú, že pre určitú časť extrémne citlivých jedincov môžu byť takéto hraničné zvuky nepríjemné. Spôsobujú im nepohodlie a niekedy dokonca aj zdravotné problémy. Faktom je, že s takými zvukmi a predovšetkým ultrazvukom sa stretávame každý deň. Pre väčšinu populácie by akustické frekvencie na verejných miestach a pracoviskách, podliehajúce normám, nemali predstavovať zdravotné riziko. Keďže ale niektoré evakuačné rozhlasy môžu „pískať“ aj v počuteľných spektrách, práve tie môžu byť zdrojom problémov.
Pokiaľ ale máte podozrenie, že by za vašimi zdravotnými problémami na niektorých miestach mohol byť práve ultrazvuk, pomôcť môže aj obyčajný smartfón či tablet. Vďaka nemu sa následne dajú prijať vhodné opatrenia na elimináciu zvukových rizík.
Ultrazvuk v medicíne
Ako to už býva, každá minca má dve strany. Hoci by taký ultrazvuk mohol potenciálne spôsobovať nepríjemnosti, posledné výskumy poukazujú aj na jeho uplatnenie v prelomovej liečbe demencie. O tejto možnosti sme nedávno písali v tomto článku. Ultrazvuk totiž aktivuje imunitné bunky v mozgu, takzvané mikrogliá, ktoré dokážu vyčistiť mozgové synapsie. Zatiaľ však iba na pokusných zvieratách ale tento rok sa dozvieme, či funguje aj u ľudí.
Ultrazvukové vyšetrenie je neinvazívna diagnostická metóda, ktorá umožňuje odhaliť ochorenia v ranom štádiu. Málo ktoré diagnostické metódy sú bez rizika. Sú všetky tieto typy diagnostiky naozaj také škodlivé? A aký je rozdiel medzi ultrazvukom a röntgenom? Skúsime si to vysvetliť.
Porovnanie diagnostických metód
Ultrazvukové vyšetrenie je diagnostická metóda, pri ktorej sa vykonáva vyšetrenie vnútorných orgánov pomocou pre telo neškodných ultrazvukových vĺn. Počas ultrazvuku nedochádza k ožarovaniu skúmaných orgánov, takže metóda ultrazvukovej diagnostiky je nielen informatívna, ale aj bezpečná. Magnetická rezonancia (MRI) je diagnostická metóda založená na využití nukleárnej magnetickej rezonancie. MRI, podobne ako ultrazvuk, využíva neionizujúce žiarenie (nízkoenergetické vlny, ktoré nemôžu poškodiť DNA). Preto je MRI tiež absolútne neškodná vyšetrovacia metóda. Počítačová tomografia (CT) je skenovacia metóda založená na rozdielnej schopnosti orgánov a tkanív tela absorbovať röntgenové žiarenie. Rádiografia je diagnostická metóda založená na použití ionizujúceho žiarenia, ktoré vo veľkom množstve môže spôsobiť mutácie v DNA a riziko vzniku rakoviny. Napriek tomu nie je možné s istotou tvrdiť, že CT a rádiografia sú pre telo absolútne škodlivé. Koniec koncov, dávky žiarenia v takýchto štúdiách sú dosť malé.
| Kategória pacienta | Maximálna dávka |
|---|---|
| BP (onkologickí pacienti, urgentné prípady) | do 100 mSv |
| BD (neonkologickí pacienti na diagnostiku) | do 20 mSv |
| VD (rizikové skupiny, pacienti po liečbe rakoviny) | do 2 mSv |
| HD (preventívne prehliadky) | do 1 mSv |
Ultrazvukové vyšetrenie by sa malo vykonať pri podozrení na abnormality vnútorných orgánov. Ultrazvukové vyšetrenie sa môže použiť na diagnostiku ochorení brušných orgánov (pečeň, žlčník, pankreas), pohlavného systému (maternica, vaječníky, prostata), močového systému (obličky, nadobličky, močový mechúr), endokrinného systému (štítna žľaza, hypofýza), prsníkov a kardiovaskulárneho systému (srdce, cievy). Ultrazvukové vyšetrenie sa predpisuje na zistenie skorého tehotenstva a abnormalít plodu. Ultrazvukové vyšetrenie by ste mali absolvovať aspoň raz ročne počas preventívnej prehliadky.
Ultrazvukové vlny sa odrážajú od vnútorných orgánov, vizualizujú ich a umožňujú odhaliť abnormality. Ultrazvuk nemá na organizmus žiadne škodlivé účinky, neožaruje orgány ani nemení ich funkciu. Ultrazvuk nie je pre človeka škodlivý, preto ho možno predpísať deťom a tehotným ženám.
Výhodou ultrazvuku je možnosť vyšetriť všetky vnútorné orgány a mäkké tkanivá, posúdiť ich veľkosť, umiestnenie, štruktúru a odhaliť novotvary v ranom štádiu. Ultrazvukové vyšetrenie tiež umožňuje posúdiť účinnosť liečby a úpravu liečby.
Ultrazvuk v gynekológii a urológii
Na ultrazvuk v gynekológii sa posielajú ženy pri tehotenstve, nepravidelnej menštruácii, bolestiach v podbrušku, podozrení na neplodnosť, zápale alebo novotvaroch v ženských pohlavných orgánoch. Mužom je ultrazvuk panvových orgánov predpísaný pri urologických ochoreniach a ochoreniach genitourinárneho systému. Po 40. roku života by mali muži absolvovať vyšetrenie každý rok.
Ultrazvuk orgánov malej panvy je troch typov: transabdominálny (povrchový), transvaginálny (na diagnostiku panvových orgánov u žien sa do vagíny zavádza prenosne senzor) a transrektálny (metóda diagnostiky mužských vnútorných pohlavných orgánov, ktorá sa vykonáva cez konečník).
Pred transabdominálnym ultrazvukom sa odporúča naplniť močový mechúr (hodinu pred zákrokom môžete vypiť asi liter nesýtenej vody alebo čaju) a vyprázdniť ho pred transvaginálnym ultrazvukom.
Ultrazvuk v tehotenstve a u detí
Ultrazvuk je bezbolestná a bezpečná diagnostická metóda používaná v tehotenstve. Ultrazvuk negatívne nevplýva na matku ani plod, čo potvrdil aj vedecký výskum. Vysokofrekvenčné zvukové vlny môžu zvýšiť teplotu tkaniva o dva až päť stupňov už po jednej hodine nepretržitej expozície. V pôrodníctve a gynekológii sa používajú nízkofrekvenčné vlny, takže ultrazvuk nie je pre tehotnú ženu škodlivý.
Ultrazvukové vyšetrenie počas tehotenstva sa môže vykonávať tak často, ako určí gynekológ. Ani na začiatku tehotenstva ultrazvuk negatívne nevplýva na organizmus matky ani plodu, takže sa tohto diagnostického postupu nemusíte báť. Ak vám to určí lekár, ultrazvukové vyšetrenie sa môže počas tehotenstva absolvovať každý mesiac.
| Trimester | Termín | Charakteristika vyšetrenia |
|---|---|---|
| Prvý | 10-12 týždeň | Určí sa gestačný vek, stav maternice a placenty a zistia sa možné ohrozenia plodu. |
| Druhý | 20-24 týždeň | Vyšetria sa orgány a systémy plodu, určí sa aktivita plodu a pohlavie plodu. |
| Tretí | 32-34 týždeň | Skúma sa poloha plodu, identifikujú sa možné abnormality plodu a určí sa množstvo plodovej vody. |
Neplánované ultrazvukové vyšetrenia počas tehotenstva sa predpisujú v prípade ohrozenia zdravia matky a plodu. O tom, kedy sa má ultrazvukové vyšetrenie vykonať, by mal rozhodnúť gynekológ.
Ultrazvuk nie je pre dieťa škodlivý a môže byť predpísaný od prvých dní života. Neexistuje žiadny vedecký výskum, ktorý by dokazoval, že ultrazvuk je pre dieťa škodlivý. Ultrazvukové vyšetrenie detí sa môže vykonávať v akomkoľvek veku a neobmedzene. Frekvenciu a potrebu sonografického vyšetrenia určuje detský lekár pri podozrení na vrodené alebo získané abnormality.
Indikácie na ultrazvukové vyšetrenie dieťaťa zahŕňajú: nechuť do jedla, nevoľnosť, vracanie, nespavosť, bolesti brucha, oneskorený vývoj. Deťom v pôrodnici môže byť predpísané ultrazvukové vyšetrenie srdca, brušných orgánov a štítnej žľazy. Ultrazvuk mozgu novorodenca je bezpečný a môže odhaliť vrodené vývojové chyby.
Deti s chronickými ochoreniami by mali absolvovať ultrazvukové vyšetrenie aspoň raz ročne ako preventívnu prehliadku.
Ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny a dolných končatín
Rutinné preventívne ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny by sa malo vykonávať raz ročne. V prípade chronických gastrointestinálnych ochorení sa musí vykonať ultrazvuk pečene, žlčníka a pankreasu podľa odporúčania lekára. Indikácie na ultrazvukové vyšetrenie brucha zahŕňajú: bolesť brucha, poruchy stolice, pálenie záhy, nevoľnosť a vracanie, horká chuť v ústach, krv v stolici. Ultrazvuk tráviacich orgánov by sa mal vykonať aj v prípade závažného prírastku alebo úbytku hmotnosti.
Preventívne ultrazvukové vyšetrenie dolných končatín by sa malo vykonávať raz ročne. V prípade kŕčových žíl, trombózy a chronickej cievnej nedostatočnosti sa ultrazvuk dolných končatín môže vykonať neplánovane, ak ho indikuje lekár. Indikácie na ultrazvukové vyšetrenie dolných končatín zahŕňajú: bolesť nôh, opuchnuté nohy, necitlivosť prstov na nohách, modriny na dolných končatinách, kŕče v nohách, pavúčie žily na koži.
Ultrazvuk prsníkov
Ak žena cíti bolesť alebo nepohodlie na hrudníku, má krvavý alebo iný výtok z bradaviek, zmenil sa tvar alebo veľkosť mliečnych žliaz, došlo k ich asymetrii, pri palpácii cíti hrčku, musí absolvovať ultrazvuk prsníkov. Ultrazvukové vyšetrenie prsníka umožňuje identifikovať patológie mliečnych žliaz v počiatočných štádiách vývoja. Na získanie čo najpresnejších výsledkov by sa vyšetrenie malo vykonať počas 7. až 10. dňa menštruačného cyklu.
Vysvetlenie ultrazvuku: ako to funguje?
tags: #ultrazvuk #kupujeme #na #10 #rokov