Placenta, alebo plodový koláč, hrá kľúčovú úlohu v priebehu tehotenstva. Počas tehotenstva vyživuje vaše bábätko, chráni ho a zároveň nahrádza niektoré orgány, ktoré sa pri vnútromaternicovom vývoji vyvíjajú. Je spojením medzi matkou a dieťaťom a pôsobí ako dočasný, ale veľmi dôležitý orgán, ktorý sa vytvára len počas tehotenstva a napája sa na sliznicu maternice.
Ako a kedy placenta vzniká
Bunky embrya sa ešte pred uhniezdením rozdelia na embryoblast a trofoblast, z ktorého sa vyvinie placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Po uhniezdení sa placenta napája na matkinu cievnu sústavu a prebieha výmena krvi medzi matkou a plodom. Od 12. týždňa tehotenstva je placenta už plne funkčná. Počas prvých týždňov sa placenta vyvíja v predstihu, aby pripravila všetko potrebné pre rýchlo sa vyvíjajúci plod.
Placenta je tvorená chórovými klkmi a má dve hlavné strany: vnútornú/plodovú a materskú. Placenta je plochá a okrúhla, v tvare disku, pričom veľkosť a tvar sa u jednotlivcov líšia. Zvyčajne je pripevnená v hornej, bočnej, prednej alebo zadnej časti maternice; v zriedkavých prípadoch môže byť uložená v dolnej časti maternice.
Fyzikálne vlastnosti a veľkosti placenty
Priemer placenty je približne 22 cm, hrúbka zvyčajne 2-2,5 cm a váha okolo 500-600 g. Farba býva tmavo červeno-modrá až fialkastá. Placenta je spojená s dieťaťom prostredníctvom pupočnej šnúry, ktorá má obvykle veľkosť 55-60 cm, a cez ňu prebieha výmena krvi medzi matkou a plodom. V časti spojenia s pupočnou šnúrou býva placenta najhrubšia, najčastejšie v strede.
Funkcie placenty a jej význam pre plod
Placenta má niekoľko kľúčových funkcií: ochrannú funkciu (chráni plod pred škodlivinami, hoci nie všetky škodliviny dokáže zastaviť), výživnú funkciu (umožňuje výmenu plynov a živín medzi matkou a plodom), endokrinnú funkciu (produkcia hormónov), imunologickú ochranou a termoreguláciu. Z hľadiska hormónov placenta produkuje HCG (ľudský choriogonadotropín), placentárny laktogén, estrogény a progesterón. HCG je prvým placentárnym hormónom, ktorý sa objavuje už v skorých štádiách tehotenstva a jeho hladina vrcholí v treťom mesiaci; placentárny laktogén podporuje rast mliečnej žľazy a prípravu na laktáciu. Estrogény zvyšujú rast maternice a prsníkov, zatiaľ čo progesterón udržiava tehotenstvo tým, že znižuje dráždivosť maternice a tiež podporuje rast mliečnych žliaz.
Vyšetrenie a monitorovanie placenty
Vyšetrenie placenty sa robí ultrazvukom, sleduje sa uloženie, tvar a funkcia. Krvné zásobovanie placenty medzi plodom a matkou je kľúčové a monitoruje sa pri ultrazvuku na zistenie porúch prietoku krvi. Pri poklese prietoku sa plod snaží prekrvenie vyrovnať v iných častiach placenty. Krv matky a krvi plodu sa nikdy nemieša; medzi nimi prebieha výmena živín, plynov a odpadových látok cez placentu.
Pravdepodobné nepravidelnosti placenty
Medzi nepravidelnosti patria nízko položená placenta (placenta praevia), placentárne infarkty, aderencia placenty (placenta adherens) a hlboké zarastenie (placenta accreta, increta, percreta). Placenta praevia znamená, že placenta je umiestnená nízko alebo prekryva vnútorný bránkový otvor; je to závažná komplikácia, ktorá zvyšuje riziko krvácania počas tehotenstva a pôrodu. Pri odlúčení placenty (abruptio placentae) môže dôjsť k čiastočnému alebo úplnému odlúčeniu pred pôrodom a môže viesť k šoku, hypoxii plodu a bolestivému pôrodu. Placenta accreta/increta/percreta znamenajú abnormálne zarastanie placenty do steny maternice alebo aj mimo ňu, čo zvyšuje riziko krvácania pri pôrode a môže vyžadovať chirurgický zákrok vrátane hysterektómie v niektorých prípadoch. Zadržanie placenty po pôrode (placenta adherens) si vyžaduje často manuálnu lýzu alebo chirurgické zákroky.
Pôrod a doba placenty
Po pôrode dieťaťa nasleduje tretia doba pôrodná - pôrod placenty. Väčšinou trvá niekoľko desiatok minút a sprevádzajú ho sekundárne kontrakcie. Po odlúčení placenty sa maternica zmenšuje, kontrakcie pokračujú a placentu vychádzajú spolu s plodovými obalmi. Ak placenta nevychádza sama alebo ak zostali kúsky v maternici, vykonajú sa čistenia alebo kyretáž v celkovej anestézii. Po pôrode nasleduje štvrtá doba pôrodná ( približne 2 hodiny) a potom sa žena presúva na šestonedelie. Príznaky problémov s placentou môžu zahŕňať vaginálne krvácanie, bolesti brucha a nezvyčajné kontrakcie; ak sa objavia, treba ihneď kontaktovať lekára.
Liečba a možné postupy pri komplikáciách placenty
Pri nesprávnom umiestnení placenty alebo pri abnormálnych stavoch sa postupuje podľa závažnosti: monitorovanie, hospitalizácia a cisársky rez pri potrebe. Pri predčasnom odlúčení placenty môže byť nevyhnutný pôrod cisárskym rezom; pri slabom alebo čiastočnom odlúčení sa pristupuje k liečebnému režimu a pozorovaniu do doby, kým je plod životaschopný. V prípade placenty accreta/increta/percreta môže dôjsť k ťažkému krvácaniu pri odstraňovaní placenty a vyžaduje sa chirurgický zákrok.
Placenta po pôrode a kultúrne zvyky
Po pôrode sa placenta využíva rôznymi spôsobmi. Niektoré mamičky si pripravujú placentové produkty (tablietky, tinktúry, vývary alebo polievky), či ju konzumujú, a tiež sa skúma potenciálne využitie placentárnych kmeňových buniek v liečbe rôznych stavov. Kultúrne zvyky po pôrode sa líšia: východoslovenské traditionálne praktiky zahŕňajú liečivé použitie placenty, časté zakopávanie alebo iné rituály na zázemie zdravia matky a dieťaťa. Niektoré kultúry majú zvyky spojené s liečivým použitím alebo rituálnymi praktikami po pôrode.
Tipy pre zdravé tehotenstvo
- Dodržiavajte odporúčania lekára - vyhýbajte sa škodlivým látkam (alkohol, fajčenie, drogy, nadmerná konzumácia kofeínu).
- Udržiavajte zdravú váhu a vyváženú stravu bohatú na železo, vápnik, vitamín D a omega-3 mastné kyseliny.
- Dodržiavajte odporúšaný pohyb, ale vyhýbajte sa náročným športom a riskantným aktivitám.
- Dbajte na pravidelné prehliadky a ultrazvukové vyšetrenia, ktoré sledujú polohu placenty a vývoj plodu.
- Informujte lekára o každom krvácaní alebo podozrení na problémy s placentou.
