Každý rodič s očakávaním sleduje dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je moment, keď dieťa začne samo sedieť. Poďme sa preto pozrieť, kedy by dieťatko malo začať sedieť, ako mu v tom môžete pomôcť a ako si dať pozor, aby ste mu pri tom nevedomky neublížili.
Kedy môže bábätko začať sedieť?
Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Približne do druhého roka života existuje relatívne široká škála toho, čo sa považuje za normálny vývin. Niektoré deti sa vyvíjajú rýchlejšie a začnú sedieť skôr, zatiaľ čo iné to čaká neskôr, čo však neznamená, že by s nimi bolo niečo zle. Pravdepodobne potrebujú len viac času na posilnenie a koordináciu svojich svalových skupín, ako aj na rozvoj mozgových centier, ktoré ovplyvňujú vývoj pohybu.
Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.
V tomto veku ešte dieťa vôbec nemusí vedieť sedieť, aj keď ho posadíme, zväčša sa hojdá a padá na niektorú stranu. Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí.
Samostatné sedenie vs. pasívne sedenie
Samostatným sedením sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku.
Pasívny sed ničí chrbát, môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu.
Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie. Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne.
Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly. Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy - napr. pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočíari, ide tiež o pasívny sed.
Ako vyzerá ideálny sed dieťaťa?
Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia. Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania. Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.
Nesprávny je takzvaný W-sed - sed medzi pätami, kedy dieťa má nohy pokrčené v kolenách a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W. Tento sed ničí bedrové kĺby, kolená a oslabuje brušné svaly. Dieťa ho používa, lebo je stabilné a nemusí zapájať svaly. Pri takto oslabenej brušnej stene je pre dieťa nepohodlné sedieť normálne. Sed môže sa objavovať až oneskorene - najprv ho môže dieťa chodiť a až potom sedieť. Obyčajne si však zvolí W-sed.
Ako dieťaťu dopomôcť v sedení?
Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť svoje dieťa vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. V tom okamihu môžete vyskúšať posadiť dieťa, ale ak nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a vyskúšajte opäť o týždeň.
Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45-stupňový uhol, aby dieťa videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím rešpektujete prirodzenú potrebu chrbtice. S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie môžeme začať prakticky už vtedy, keď dieťa dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu.
Spočiatku môžete pomôcť dieťatku pri sedení opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru. Keď vidíme, že dieťa je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si dieťa na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľu mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju. Neskôr môžete testovať ich stabilitu podopretím vankúšmi a tieto vankúše na chvíľu zobrať.
Vytvorenie vhodných podmienok
Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky. Nie však tým, že ho do sedu budeme dávať my, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Dieťa sa prirodzene vyvíja a okolo pol roka začína prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho.
V snahe nevytŕčať z radu, ani neviete ako môžete dieťaťu ublížiť.
Kedy je ten správny čas?
Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť bez podpory vo veku od 6 do 8 mesiacov. Stále však budú potrebovať dospelého, ktorý im pomôže dostať sa do tejto polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť, aj posadiť sa. Počas tejto fázy si môžete všimnúť, že dieťatko často sedí s rukami pred sebou v polohe, ktorú odborníci nazývajú „statívová poloha.“ Rukami sa podopierajú a vyvažujú rovnováhu. Práve v tomto období im môžeme pomôcť posilniť základné svaly.
Emka sa posadila sama v deviatom mesiaci...
Ako neublížiť dieťaťu?
Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja. Predčasné posadzovanie môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a formovné a tak sa poškodia rýchlejšie, než by sme si mohli myslieť. Prirodzené je, ak sa dieťa dostane k sedu vlastnými silami. Ak to necháme na ňom, dostane sa do sediacej polohy z bruška alebo z polohy na štyroch.
V jedálenskej stoličke by dieťa malo sedieť až po tom, čo už vie samo sedieť. Pediatričtí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a využívať stoličku iba na kŕmenie, keď potrebujete dieťa udržať vzpriamene a v pokoji. V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno posedenie. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice.
Chýbajúca opora nôh je tiež problémom: ak dieťaťu visia nohy vo vzduchu, cíti sa nestabilne. Riešenie: kúpiť stoličku s nastaviteľnou podnožkou alebo pod nohy podložiť krabice/knihy tak, aby mali kolená aj členky v pravom uhle a chodidlá pevne opreté.
Kedy spozornieť? Signály problémov
Ak dieťa v 10. mesiaci nesedí, ale ani nelozí a nejaví záujem o pohyb; sedí s extrémne guľatým chrbtom; preferuje pri pohybe vždy len jednu stranu tela (asymetria) - je vhodné vyhľadať vyšetrenie u fyzioterapeuta alebo neurológa. Ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí, poraďte sa s pediatrom. Ako upozorňuje literatúra, do veku 12-18 mesiacov je ešte norma, no sprevádzajúce príznaky je potrebné prehodnotiť.
Ak dieťa stále nechodí do veku 18 mesiacov, je vhodné hľadať príčiny spolu s lekárom. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťa a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často býva odporúčaná terapia Vojtovou metódou, Vojtova reflexná rehabilitácia.
Rôzne názory a odporúčania
Najčastejšie otázky a zhoda v diskusiách rodičov ukazujú, že priemer samostatného posadenia je okolo 9. mesiaca a že variácie môžu byť aj niekoľko mesiacov. Pasívne sedenie s vankúšmi je vo všeobecnosti považované za nevhodné a rodičia sú vyzývaní čakať s posadením dieťaťa, kým samo nezačne sedenie po štvornožkovaní alebo plazení. Ak pediater dôrazne odporúča sedenie alebo rehabilitácie, je vhodné získať druhý názor u neurológa či fyzioterapeuta.
Medzi technikami a terapiami, ktoré sa v diskusiách spomínajú ako užitočné, patria Bobathova metóda, Vojtova metóda, babyplávanie (Aquababy), cvičenie na fitlopte a všeobecná rehabilitácia. Niektorí autori varujú pred zbytočným užívaním Vojtovej metódy bez indikácie.
Jedálenská stolička a sedenie
V moderných rodinách rastúce detské stoličky NOMI a Zopa ponúkajú bezpečné a flexibilné možnosti sedenia, ktoré rastú spolu s dieťaťom. NOMI umožňuje prispôsobenie lehátka, sedadla, operadla a opierky nôh, ako aj doplnenie zábrany pre dieťa. Zopa ponúka rastúce stoličky s nastaviteľným sedadlom, operadlom a opierkou nôh a certifikát EN 14988. Všetky tieto stolicky sú navrhnuté tak, aby podporovali prirodzený vývoj a pohodlné stravovanie pri jedle.
Tipy na zlepšenie držania tela pri sedení
Praktický prehľad krokov podpory sedenia
- Pravidelné pozeranie na bruško na posilnenie chrbtových a brušných svalov.
- Postupné zvyšovanie času v sede len so skutočnou pripravenosťou dieťaťa.
- Udržiavanie variantnosti polôh - občasné sedenie, občas ležanie, prechody z bruška na štyri a späť.
- Pri prechádzke zmena opierky kočíka na 45° uhol, aby dieťa videlo von.
- Dbajte na bezpečnosť: dohľad a vyvarovanie sa pasívneho sedenia vankúšmi.
Najčastejšie otázky
- Kedy by malo dieťa vedieť sedieť samostatne?
A: Priemer je okolo 9. mesiaca; rozdiely sú bežné a môžu byť aj niekoľko mesiacov hore alebo dole.
- Je pasívne sedenie s vankúšmi vhodné?
A: Väčšina odborníkov je proti; pasívne sedenie môže poškodiť chrbticu a brucho dieťaťa.
- Kedy vyhľadať rehabilitácie alebo neurológa?
A: Ak dieťa nevie sedieť alebo má iné príznaky zaostávania, konzultujte s pediatrom a prípadne s neurológom či fyzioterapeutom.
- Aké metódy alebo terapie sú v diskusiách spomínané ako užitočné?
A: Bobathova metóda, Vojtova metóda, babyplávanie, cvičenie na fitlopte; pozor na zbytočné používanie metód bez indikácie.
Zhrnutie a praktické poznámky
Vývin sedenia je individuálny a začína sa najčastejšie medzi 6. a 9. mesiacom, pričom väčšina detí sedí okolo 9. mesiaca. Pasívne sedenie je nevhodné a môže spôsobiť problémy s chrbticou. Dôležité je poskytovať dieťaťu vhodné podmienky na trénovanie svalov a dať mu čas, aby sa samo posadilo. Pri akýchkoľvek pochybnostiach kontaktujte pediatra alebo fyzioterapeuta a v prípade potreby zvážte druhý názor alebo rehabilitáciu.
tags: #vek #kedy #dietatko #sedi