Ako vychovávať veľmi temperamentné dieťa: praktický sprievodca podľa typov temperamentu

Na každú povahu platí iný prístup! Ešte pred narodením dieťaťa môžete mať v hlave nejaké ideály, podľa ktorých by ste ho chceli vychovávať. Potom však príde realita a mnohé z nich sú konfrontované so skutočnosťou. Navyše veľkú úlohu v tom zohráva aj temperament dieťaťa. Ak je váš potomok pokojný flegmatik, budú na neho platiť iné pravidlá, ako na prudšieho cholerika.

Temprament a jeho hlavné typy

Melancholik Znaky v správaní: veľmi citlivo reagujú na akékoľvek podnety, nemajú radi spoločnosť iných detí a sú introvertní, sú veľmi milí, často majú vysoký intelekt a umelecké sklony, sú rodinne založení a radi sa obklopujú svojimi blízkymi. Tieto deti často doslova trpia dokonalosťou. Všetko okolo nich musí byť perfektné a je na vás, aby ste ich naučili prijímať aj negatívne stránky života. Potrebujú sa uzavrieť do seba. Nechávajte im preto denne priestor, keď sa môžu zahĺbiť do vlastných myšlienok a robiť potichu to, čo ich baví. Snažte sa to však aj kompenzovať. Naučiť melancholika komunikovať s okolím nie je niekedy jednoduché, no postupnou prácou na jeho charaktere mu pomôžete lepšie komunikovať. U melancholikov nedosiahnete nič prísnym prístupom a zvýšeným hlasom. Musíte im všetko pokojne vysvetliť a nechať ich všetky informácie spracovať. Tieto deti majú radi fyzický kontakt. Často ich postískajte a pohladkajte, je to pre nich viac ako slovná pochvala.

Sangvinik Znaky v správaní: sú spoločenskí, ľahko sa prispôsobujú novým miestam a situáciám, zle znášajú monotónnosť, sú optimisti a ľahko nájdu nové inšpirácie, nie sú veľmi vytrvalí. Neradi sa hrajú sami. Mali by ste ich preto čo najčastejšie brať vonku a nechať ich v spoločnosti svojich kamarátov. Týmto deťom vyhovuje aj to, keď ich dáte do materskej škôlky čo najskôr, pretože sa výborne prispôsobujú kolektívu. Snažte sa im dávať veľa nových podnetov. Radi sa vzdelávajú, no nemôže to byť vždy len jednostranný prítok informácií. Dbajte na to, aby ste posilnili ich trpezlivosť. Aj keď sa pustia do nejakého školského projektu alebo domácej úlohy s veľkou vervou, nakoniec ich nemusia ukončiť, pretože im bude myseľ blúdiť už po iných plánoch. Smerujte ich ku kreatívnym záľubám. Radi tvoria a vyhovuje im navyše to, že stále budú robiť s niečím novým. Veľmi ľahko sa s nimi vyjednáva. Takže keď od nich niečo budete chcieť, pokojne to podmieňte nejakým prísľubom z vašej strany a potom sa môžete spoľahnúť na splnenie všetkých úloh.

Cholerik Znaky v správaní: veľmi neobsedia, dokážu rýchlo vzbĺknuť a ťažko kontrolujú svoje emócie, majú vynikajúce rečové schopnosti a dokážu byť veľmi presvedčiví, sú neposední a niekedy môžu mať problémy so zodpovednosťou. Musíte zapracovať na tom, aby sa z nich nestali zatrpknutí vždy hundrajúci ľudia. To najpodstatnejšie je, aby ste ich dokázali poriadne zamestnať. Vtedy sa nestačia prejaviť ich negatívne vlastnosti a navyše budú môcť zo seba dostať negatívnu energiu. Výborné je, ak ich zaujmete aj športom. Dávajte však pozor na to, aby sa z neho nestal až príliš súťaživý typ, ktorý bude prehry prenášať aj do súkromia. Dobrou správou je, že tieto deti sú veľmi spravodlivé. A tak ako dokážu poctivo zhodnotiť situáciu okolo seba, vedia prijať i tresty bez toho, aby priveľmi protestovali. Keď chcete od neho dosiahnuť niečo dôležité, mali by ste ho najprv fyzicky vyčerpať. Potom bude nielen pokojne počúvať, ale sa aj učiť. Takže u týchto detí zvoľte iné poradie a najprv im dovolite pohrať sa a vybehať vonku, až potom prídu ostatné povinnosti.

Flegmatik Znaky v správaní: za každých okolností sú pokojní, potrebujú viac času na sústredenie, prejavujú len veľmi malú iniciatívu, sú veľmi pracovití a dokážu byť napriek občasnej nešikovnosti veľmi vytrvalí, nie sú príliš citliví a nezraníte ich každým krivým slovkom. Hoci to na prvý pohľad nemusí vyzerať tak, flegmatik môže byť najťažším dieťaťom na motiváciu. Je nevyhnutné nájsť mu skutočne zaujímavú záľubu a naučiť ho dodržiavať čas. Zapájajte ich do kolektívnych aktivít, no zároveň nechajte priestor sama. Môžu potrebovať viac podpory pri rozvíjaní sociálnych zručností a zároveň si uvedomujte ich vnútornú vytrvalosť a vysoké tempo učenia, ak natrafí na vhodný stimul. Ak sa dieťa necíti dobre v skupinách ľudí, skúste mu pozvať malú skupinu kamarátov.

Praktické tipy pre výchovu temperamentného dieťaťa

1. Vyhnite sa boju: Rodičovstvo nie je zoznam stratégií ani súboj. Väzba a hlboký vzťah sú základom. Ak cítite napätie, zastavte sa a dajte si čas pred reakciou.
2. Buďte aktívnym rodičom s rešpektom: Stanovujte jasné hranice a udržiavajte ich s trpezlivosťou. Nejde o potrestanie, ale o vedenie dieťaťa k sebaovládaniu.
3. Empatia a legitímne pocity: Namiesto bitiek alebo výkrikov používajte slová typu „chápeem, že ťa to nahnevalo“, „viem, že sa ti to nepáči“. Dieťa vidí, že chápete jeho pocity a je viac naklonené spolupráci.
4. Približujte sa k dieťaťu v čase kludu: Ak vybuchne hnevom, skúste postupné kroky - odstúpenie, upokojenie, opätovné zapojenie do diskusie bez kriku a ponižovania.
5. Zachovajte súdržnosť s partnerom: V prípade konfliktov s dieťaťom nedávajte deti do centra sporu; spolupracujte v prítomnosti dieťaťa a snažte sa ukázať jednotný prístup.

MUDr. Mám temperamentné, veľmi živé a tvrdohlavé dieťa. Inak je veľmi inteligentná a šikovná, ale tvrdohlavá a dosť nepočúva, sú to však obdobia, časom sa naučí, prejde to, ale vždy sa objaví niečo nové. Pristupujem ku nej s rešpektujúcou výchovou, žiadne fyzické tresty. Nastúpila od septembra do škôlky a prišla už aj sťažnosť, že nepočúva a nerešpektuje pravidlá. Trápi ma či som nespravila vo výchove chybu, že som na ňu nebola dosť tvrdá, ako mi už vyčíta moja rodina :( Keď sme spolu samé väčšinou všetko funguje vždy sa vieme nejak dohodnúť, to čo jej kážem a nespaví tak urobíme spolu a podobne.. problém nastáva pri iných ľuďoch, aj pri manželovi, ktorého nerešpektuje a aj iných členoch rodiny, a teraz už aj u cudzích autorít- učiteľky. Nemá rada príkazy a zákazy, je to naozaj ťažké.. a neviem ako to zmeniť.

Emočný koučing a riešenie hnevu

Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá. Emócie treba spracovať, nie potlačiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Rodičia často ukazujú deťom, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. V prvom rade by mal rodič zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Udrieť dieťa nie je riešenie; býva dôsledkom neschopnosti ovládnuť svoje emócie. Dieťa vidí, že rodič reaguje na hnev empatiou a telo mu poskytne bezpečný priestor na vyrovnávanie sa s pocitmi.

Treba počúvať a prijímať pocity dieťaťa, bez toho aby ste mu ustupovali vo vôli. Vety ako „si zlý“ alebo „reveš ako malé decko“ nie sú vhodné. Namiesto toho použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“, „viem, že si z toho smutný“, „vidím, že sa ti to nepáči“.

Keď nastane konflikt, dieťa potrebuje priestor na ukľudnenie. Dajte mu čas, aby sa upokojilo, a až potom hovoríte o probléme. Hranice a dôsledky musia zostať jasné a láskavé. Dieťa si uvedomí zodpovednosť za svoje konanie a začne si osvojoovať sebadisciplínu.

Osobný príbeh a skúsenosti rodičov

„Pristupujem ku nej s rešpektujúcou výchovou, žiadne fyzické tresty. Nastúpila od septembra do škôlky a prišla už aj sťažnosť, že nepočúva a nerešpektuje pravidlá. Trápi ma či som nespravila vo výchove chybu, že som na ňu nebola dosť tvrdá, ako mi už vyčíta moja rodina.“

„Stále spolu sme schopní dohadovať sa, to čo jej kážem a čo robí spolu, aj keď sama tvrdohlavosť a vysoká inteligencia reprezentujú tento temperament. Problém nastáva pri iných ľuďoch, aj pri manželovi, ktorého nerešpektuje a aj iných autorít.“

„Rodičovstvo nie je zoznam stratégií. Rodičovstvo nie je súboj. Náš hnev, frustrácia a strach sa snažia ovplyvniť náš mozog a dostať nás do stavu „bojuj“. Počúvajme, čo nám hovoria deti, a rozvíjajme vzťah prostredníctvom vzájomného rešpektu a trvalých hraníc.“

Využitie tabuliek a zdrojov temperamentu

Temperament dieťaťa je do vienka daný a zvyčajne sa počas rokov len trochu upraví. Reaktivita a sebakontrola určujú, ako dieťa reaguje na podnety a ako dlho sa sústredí. Deti s vysokou sebakontrolou zvládajú úlohy dlhšie a vyžadujú oveľa viac povzbudenia, aby vytrvali. Spoločenskosť ovplyvňuje spôsob, akým dieťa vyhľadáva kontakt s rovesníkmi, a tiež to, ako by sa mali rodičia venovať individuálnym potrebám dieťaťa. Temperament nie je problémom samo o sebe, často však môže byť problémom, ak temperament dieťaťa nesúhlasí s temperamentom rodiča.

Existuje množstvo vedeckých prameňov a článkov, ktoré popisujú súlad medzi temperamentom a výchovou, napríklad práce o vzťahu „Goodness-of-fit“ a význam vzťahu rodič-dieťa v kontexte temperamentu. Dôležité je poznať rozdiel medzi temperamentom a vonkajším tlakom alebo stresom, ktoré môžu vplývať na správanie dieťaťa a nemusí ísť priamo o temperament.

tags: #velmi #temperamentne #dieta