Väčšina hospodárskych zvierat je po narodení ustánená s matkou a je im umožnený aj kontakt s inými jedincami. Párové ustajnenie patrí medzi manažérsky najmenej náročné alternatívne ustajnenia. Pre teľatá je menej prirodzené než napríklad skupinové ustajnenie, ale aj napriek tomu má významné pozitívne vplyvy na ich pohodu a vývoj. Jedným z najdôležitejších zistení je, že párovo ustajnené teľatá sa nachádzajú v lepšom emocionálnom stave než teľatá v individuálnom ustajnení. Teľatá, ktoré boli počas obdobia mliečnej výživy zaradené do párov až v 28. dni veku, sa z tohto hľadiska nelíšili od teliat, ktoré boli ustajnené individuálne.
V prípade skupinového odchovu sú teľatá v Európe najčastejšie ustajňované v skupinách o veľkosti 5-10 teliat. Hlavnými argumentmi podporujúcimi skupinové ustajnenie sú nižšia pracovná náročnosť a mnohé pozitívne vplyvy na pohodu teliat. Väčšina štúdií zistila, že teľatá ustajnené skupinovo majú v porovnaní s individuálne ustajnenými teľatami vyšší príjem krmiva a hmotnostné prírastky, ktoré pretrvávajú aj po odstave od mlieka. Ustajnenie teliat s biologickou matkou formou neobmedzeného kontaktu je v malých chovoch z manažérskeho hľadiska nenáročné. Ustajnenie s matkou formou neobmedzeného kontaktu síce umožňuje teľatám najlepšie realizovať prirodzené správanie, ale pre chovateľskú prax má dve podstatné nevýhody. Teľatá ani matky nie sú pripravené na skorú separáciu a v kontakte s človekom sú plaché.
Nevýhodou je pracovná náročnosť z dôvodu každodenného spájania a rozdeľovania kravy a teľaťa. Pod pojmom ustajnenie s náhradnou matkou sa rozumie, že sú spolu ustajnené 2-4 teľatá, ktoré majú možnosť sať mlieko od jednej dojnice, pričom jej biologické teľa sa môže alebo nemusí v skupine nachádzať. Veľkou výhodou tohto ustajnenia je kontakt teliat s rovesníkmi, ako aj s dospelým jedincom a plné uspokojenie prirodzeného sacieho reflexu. Každé alternatívne ustajnenie, ako aj každý chov sú špecifické, a preto sa nedá jednoznačne konštatovať, ktoré ustajnenie je všeobecne tou najlepšou voľbou.
Najlepšiu pohodu teliat do odstavu poskytuje ustajnenie s matkou formou neobmedzeného kontaktu, ale odstav dvojmesačných teliat pôsobí na teľatá i matky veľmi stresujúco. Okrem toho je toto ustajnenie relevantné hlavne pre malochovy. Na základe súčasných poznatkov o alternatívnych ustajovaniach sa pre chovateľskú prax v Česku najlepšie hodí párové ustajnenie, ktoré si vyžaduje relatívne málo zásahov do bežnej chovateľskej rutiny, a zároveň už dokáže teľatám i chovateľom poskytnúť viaceré benefity. Mgr. Podrobněji v časopise Náš chov 9/2020.
Ekonomické a produkčné aspekty na Slovensku a v Česku
Priemerná denná dojivosť na dojnicu sa zvýšila na hodnou 22,36 litra oproti 22,24 litra mlieka. Dojivosť kráv za posledných desať rokov stúpla o 1 848 litrov mlieka. Stavy dojníc v Kontrole úžitkovosti poklesli zo 102 573 kusov na 101 392 kusov v roku 2023, čo je menej o 1 181 kusov (1,16 %). V KÚ bola dosiahnutá vyššia priemerná úžitkovosť o 99 kg mlieka v roku 2023 (9 189 kg) v porovnaní s rokom 2022 (9 090 kg). Holsteinska populácia dosiahla priemernú úžitkovosť 10 284 kg mlieka (o 57 kg mlieka viac v porovnaní s rokom 2022), u plemena slovenské strakaté bola úžitkovosť 7 172 kg mlieka (o 19 kg mlieka viac ako v roku 2022).
Znižovanie stavov dojníc je však potrebné vnímať v súvislosti stúpajúcej úžitkovosti. 49,44 %, slovenské strakaté 26,76 %, kríženci dojných plemien 21,51 %, pinzgauské 0,54 %, braunvieh 0,52 % a ostatné plemená 1,22 %. Počet prvovýrobcov mlieka každoročne klesá a oproti roku 2022 ukončilo svoju činnosť v chove dojníc ďalších 9 podnikov, na konečných 329 podnikov. Svoju činnosť za obdobie rokov 2018-2023 ukončilo 86 prvovýrobcov mlieka. Objem vyrobeného surového kravského mlieka na Slovensku v roku 2023 klesol na 807,42 tis. ton, čo je o 16,52 tis. ton (2 %) menej v porovnaní s rokom 2022. Q predstavovalo 595,08 tis. ton, čo je v porovnaní s rokom 2022 pokles o 18,67 tis. ton (3,0 %).
V I. triede kvality v roku 2023 nakúpili prvonákupcovia 202,08 tis. ton, čo bolo v porovnaní s rokom 2022 menej o 1,25 tis. Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka v roku 2023 (graf 2) predstavovala 44,56 €/100 kg. Každoročne oslovujeme spolupracujúce poľnohospodárske podniky o poskytnutie údajov, ktoré vstupujú do nákladov na výrobu mlieka. Priemerný stav dojníc na sledovaných farmách bol 368 kusov s priemernou dennou dodávkou mlieka 25,08 kg na kravu a s realizačnou cenou 44,86 centov za kg mlieka. Celkové vlastné náklady (CVN) predstavovali na kravu 11,55 €/kŕmny deň, resp. 46,06 centa za kg mlieka a po odpočítaní nákladov na vedľajšie výrobky predstavovali CVN na kravu hodnotu 10,71 € a 42,70 centa na kg mlieka. Poľnohospodárske podniky vykázali zisk 2,16 centa bez dotácie zo strany štátu a po zarátaní dotácie 4,54 centa na kg mlieka vykázali zisk 6,70 centa za kg mlieka. Odpočet nákladov na vedľajšie výrobky, medzi ktoré zaraďujeme teľatá, maštaľný hnoj a skŕmené mlieko, znižuje hodnotu CVN o 0,84 €/KD a v nákladoch na mlieko o 3,36 centa. Podiel nákladov na narodené teľatá predstavoval 35,7 %, na maštaľný hnoj 42 % a na skŕmené mlieko 22,3 %. Celkový odpočet dosiahol na kravu a rok hodnotu 306,6 €. Celkové vlastné náklady po odpočte vedľajších výrobkov sa tak znížili na 11,06 € na dojnicu/deň a na 44,13 centa za kg mlieka. Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá (vlastné a nakúpené) na úrovni 5,42 € na kŕmny deň (46,2 % z CVN). Podielom nákladov na krmivá z celej štruktúry nákladov predstavujú 31,7 % vlastné a 14,5 % nakúpené krmivá s ich vzájomným podielom 67,7 % a 32,3 % (3,67 € a 1,68 €) a celkové náklady na krmivá tvoria 21,59 centov na kg mlieka. Druhou najvyššou položkou v poradí sú mzdové náklady (1,16 €/kravu, resp. 10,1 % z CVN) a treťou položkou je celopodniková réžia (1,04 €/kravu, resp. Priemerná ročná produkcia mlieka na kravu v roku 2023 dosiahla úroveň 9 359 kg a tržná produkcia 9 154 kg. Trhový podiel mlieka predstavuje 97,8 %. Na základe priemernej realizačnej ceny mlieka 44,86 centa za kg mlieka sa dostávame k denným tržbám vo výške 11,25 €/KD a ročným tržbám vo výške 4 106 €/rok/kravu. Pri preskúmaní údajov tabuľky 2 a 3 možno sledovať ďalšie súvislosti.
Reprodukčné ukazovatele a ich význam pri odstave
IOFC (Income Over Feed Cost) je kritický ukazovateľ pre manažérov fariem. Označuje rozdiel medzi tržbami z predaného mlieka a nákladmi na krmivá, pričom v roku 2023 krmivá predstavovali 46,2 % z celkových nákladov. Ukazovateľ IOFC odráža výšku produkcie mlieka, cenu mlieka a krmív. Kravy na prvej laktácii by mali mať nižšie SB (somatické bunky) ako kravy na vyšších laktáciách. Počet laktačných dní (LD) úzko súvisí s dĺžkou obdobia stáťia na sucho a je dobrým ukazovateľom reprodukčnej účinnosti a manažmentu stáda. LD by sa mal pohybovať okolo 160-170 dní, nižšie alebo vyššie hodnoty signalizujú reprodukčné problémy.
Medziobdobie (inseminačný interval, servisné perióda SP a dĺžka teľnosti) je kritické pre plodnosť. Dĺžka medziobdobia významne ovplyvňuje počet teliat ročne a obnovu stáda. Pregnancy rate nad 20 % je považovaný za dobrý výsledok; s synchronizačnými protokolmi je možné dosiahnuť nad 30 %. Insemination indexy 1,5 a 2,2 v rovnakom poradí naznačujú mierne zhoršenie reprodukčných parametrov. Ekonomický význam odstavu teľaťa súvisí so spôsobom odstavovania, kondíciou matiek a termínom odstavu, ktorý by mal zabezpečiť dobrú pripravenosť matiek na nasledujúcu teľbu.
Odstav teliat má významný dopad na sekréciu oxytocínu a na vyprázdnenie vemena. Krátkodobé odstavy v prvých dňoch po otelení môžu viesť k dočasnému zníženiu dojivosti a k rôznym centrálnym poruchám spúšťania mlieka. Dlhšie spoločné ustajnenie teliat s matkou spôsobuje po odstave viaceré týždne pokles dojivosti, čo je spojené s nedostatočnou ejekciou alebo zadržaním mlieka. Vplyv odstavu je potrebné posudzovať s ohľadom na dĺžku spoločného ustajnenia a čas odstavu vzhľadom na uprednostnenie metabolických potrieb dojníc a zvierat po odstave.
Metabolické a imunitné súvislosti
Rovnako ako u ľudí aj u kráv sú metabolické požiadavky počas prechodu z nelaktujúceho do laktujúceho stavu náročné. NEB (negatívna energetická bilancia) vedie k mobilizácii tukového tkaniva a uvoľňovaniu NEFA, čo môže ovplyvniť imunitný systém, reprodukčnú výkonnosť a kvalitu mlieka. Zápal je v tejto súvislosti častou reakciou imunitného systému a predstavuje energetickú záťaž pre zviera. Simulácia alebo znižovanie stresu počas odstavu môže pozitívne ovplyvniť dĺžku laktácie a celkovú výkonnosť stáda.
Poruchy sekrece oxytocínu môžu mať centrálne aj periférne príčiny. Po odstave teľat a presune kráv často dochádza k centrálnym poruchám sekrece oxytocínu. Vplyvy prostredia, manipulácie so zvieratami a zmeny dojenia môžu výrazne ovplyvniť účinnosť vydojenia. Vysoké teploty a tepelné stresy sú významné z hľadiska dlhodobého dopadu na zdravie a výkonnosť stáda, čo sa premieta do ekonomiky fariem.
Praktické odporúčania pre chovateľov
- Pri odchode teliat pod matkami zvážiť optimálnu dĺžku spoločného ustajnenia a čas odstavu vzhľadom na reprodukčný cyklus stáda.
- Zvážiť párové ustajnenie ako alternatívu s priaznivými efektmi na pohodu teľiat a relatívne nízkou potrebou zásahov do rutiny.
- Pri odstave teľaťa v produkčnej maštali sledovať odozvu dojníc na odstavenie, monitorovať známky stresu a upraviť čas odstavu podľa reakcií.
- Zvažovať ekonomické ukazovatele IOFC a vplyv nákladov na krmivá pri rozhodovaní o - ustajnení a odstave.
- Dbáť na tepelný stres a jeho dlhodobé dopady na laktáciu a reprodukciu; zvážiť opatrenia proti tepelnému stresu (kvalitná ventilácia, chladiace systémy).
Zhrnutie súvislostí ukazuje, že hoci nie je možné jednoznačne určiť „najlepšie“ ustajnenie pre všetky chovy, párové ustajnenie predstavuje praktickú voľbu v Česku, ktorá prináša viaceré benefity s relatívne nízkymi zásahmi do bežnej rutiny. V porovnaniach na Slovensku a Českej republike sú rozdiely v nákladových štruktúrach a reprodukčných ukazovateľoch, ale trend zvyšujúcej sa dojivosti a postupného znižovania stavov dojníc poukazuje na potrebu efektívneho manažmentu odstavu a reprodukčného programu.
- Príloha: ekonomická efektivita chovu mliečneho dobytka - IOFC a náklady na krmivá.
- Porovnanie maturácie teľat a odstavu v súlade s potrebou pre reprodukčnú účinnosť stáda.
- Vplyv odstavu na sekréciu oxytocínu a dojivosť po odstave - centrálné a periférne mechanizmy.