„Ja nechcem, ja sa bojím.“ A príde plač. Rodičia, ktorí majú takéto dieťa, už vedia, že deťom dohovárať a odstraňovať z ich života veci, ktoré mu strach spôsobujú, nemá význam. Myslíte si, že vety typu „ty už si veľký, to zvládneš“ alebo „skús to, nebuď strachopud“ pomôžu? Sú to všetko dobre mienené rady, ale skúste si predstaviť situáciu. Ste v lietadle, na chrbte padák a máte skočiť. Samozrejme väčšina z nás pri tejto predstave strach dostane. A predstavuje sa ďalej. Už sa blížite na okraj lietadla a niekto na vás kričí - „Skoč, neboj sa. Je to bezpečné, nebuď malý“. Skočíte? Takéto pocity môže mať aj vaše dieťa, ktoré sa bojí ísť k lekárke, bojí sa ísť samo vypýtať zmrzlinu alebo sa bojí spustiť na šmýkačke dole. Dovoľte dieťaťu mať pocit neistoty: Miesto viet „Nič to nie je, nemáš sa čoho báť, nebuď strachopud“, skúste používať vety: Ty sa bojíš? Netrúfaš si? Nechce sa ti ísť? To nevadí - Dieťaťu tak dávate najavo, že sa nemusí hanbiť za svoj strach.
Neporučujte: Dieťaťu nemusí nič dokazovať a môže Vám povedať, že má strach, alebo sa niečo s ním deje. Neporovnávajte: Snažte sa neporovnávať svoje dieťa so susedovým. Každé dieťa je iné a to, že iné už v 7 rokoch chodilo samo kupovať chlieb do pekárne a vaše sa stále bojí, neznamená, že je na tom vašom niečo zlé. Vy nie ste preto horší rodič a vaše dieťa potrebuje len čas. Ponúknite mu podporu: Môžem ti pomôcť? Čo by si potreboval? Keď dieťa bude cítiť podporu z vašej strany a aktivity, ktoré v ňom vyvolávajú pocit strachu budete robiť na začiatku spoločne, dieťa zistí, že sa nemusí báť a postupne ich bude robiť samostatne bez akéhokoľvek strachu.
Dajte mu dôveru a netlačte naň: „Ja viem, že to zvládneš, až sa nato budeš cítiť. Keby si potreboval pomôcť, som tu.“ Dôvera u detí vzbudí pocit, že zvládnu čokoľvek. Zhoršujúci sa zdravotný stav nevyliečiteľne chorého rodiča prináša do života dieťaťa veľkú záťaž, ktorá sa do úmrtia rodiča zvyčajne postupne zvyšuje. Úzkosť a obavy, čo sa bude diať, sú nielen pre dospelých, ale aj pre deti veľmi vyčerpávajúce.
Podpora počas ťažkého obdobia v rodine
Ako deťom v tejto situácii doma pomôcť? Požiadajme o pomoc a stretávajme sa s ľuďmi v rodine či okolí, s ktorými sa dieťa cíti dobre. Práve láskyplné vzťahy deťom dodávajú silu náročné obdobie zvládnuť. Pokúsme sa vcítiť a pochopiť, čo sa odohráva v srdci aj mysli dieťaťa a potom možno sami objavíme, ako mu pomôcť. Rozhovor s psychológom nám v tom môže veľmi pomôcť. Deti môžu pociťovať strach a obavy z neznámeho prostredia a novej situácie, ktoré návšteva psychológa vyvoláva.
„V Plamienku pomáhajú aj rodičom, deťom alebo tínedžerom, ktorých mamina alebo ocino sú vážne chorí.“ Deti potrebujú počuť pravdu a pochopiť, že je normálne mať obavy. Mnohé deti môžu mať aj strach zo zmeny prostredia, ako napríklad prvý tábor. Preto je dôležité, aby sa dieťa cítilo vypočuté a aby ste s ním rozprávali o tom, čoho sa bojí. Spýtajte sa ho na konkrétne obavy: „Čo ak tam nikoho nepoznám?“, „Čo ak mi bude smutno?“ alebo „Čo ak sa mi tam niečo stane?“ Uistite ho, že je to prirodzené.
Predstavte dieťaťu prostredie tábora prostredníctvom fotiek a videí, spomeňte aj svoje vlastné skúsenosti z detstva. Rozprávanie o tom, čo sa vám páčilo, má veľkú silu a pomáha dieťaťu lepšie si predstaviť novú situáciu. Môžete skúsiť aj krátky tréning mimo domova, poslať dieťa na pár dní k starým rodičom alebo k tete, aby si zvyklo na samostatnosť. Animátori sú pripravení pomôcť deťom prekonať počiatočnú neistotu a zapojiť ich do kolektívu prirodeným spôsobom.
Prvý deň odchodu buďte pokojní a povzbudzujúci. Dieťa vníma vašu energiu; ak budete vystresovaní, prenesie sa to naň. Cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa získa dôveru a odváži sa skúsiť nové veci. Nie je to len o samotnom zážitku, ale o tom, čo si z neho dieťa odnesie: viac odvahy, istoty a pocitu, že to zvládlo samo.
Biologický základ strachu a jeho zvládanie
Strach je prirodzená súčasť vývinu detí. Keď dieťa zažíva strach, mozog mu dáva informáciu o tom, že je v ohrození. Amygdala funguje ako alarm, čelný lalok kontroluje situáciu, a ak vyhrá amygdala, dieťa bude vystrašené. Deti sa boja, lebo sa vyvíjajú, a boja sa aj preto, že to vidia u rodičov. Spôsob, akým sa dieťa naučí čeliť strachu, určí, ako bude čeliť strachu v dospelosti.
Pokojné pomenovanie pocitu pomáha dieťaťu zvládnuť nepohodlie. Hovorme s dieťaťom pokojne a empaticky o tom, čo ho vystrašilo a ako sa cítilo. Pomenovanie emócie pomáha mozgu lepšie spojiť emocionálny a racionálny procesy a zmierniť stres. Naopak, vyhýbanie sa pocitom alebo nútenie dieťaťa konať „napriek strachu“ môže viesť k potláčaniu emócií a neskôr k problémom s rozpoznávaním a zvládaním pocitov.
Podpora sociálneho začlenenia a zvládanie strachu zo spoločenských situácií
Rôzne deti majú rôzne potreby a schopnosti začleniť sa do kolektívu. U mnoho detí spôsobujú problémy ignorovanie alebo vynechávanie z aktivít, čo môže viesť k osamelosti a nízkemu sebavedomiu. Podpora zo strany rodičov a školy je kľúčová pre rozvoj sociálnych zručností a sebavedomia.
Počúvajte dieťa, nechajte ho hovoriť o skúsenostiach a pocitoch, vytvorte si dennú routinu a zapojte ho do hier, ktoré mu pomôžu spracovať stres. Buďte trpezliví a nechajte dieťa o tej istej veci hovoriť opakovane. Vaše vedenie a otvorená komunikácia sú najdôležitejšie v období, keď dieťa prežíva traumické zážitky.
Smútenie a trauma rodičov
Rodičia môžu zažiť traumatické udalosti, ktoré ovplyvňujú ich blaho a môžu sa prenášať na deti. Je dôležité vyhľadať pomoc a porozprávať sa s niekým o skúsenostiach. Deti reagujú na traumu rôznymi spôsobmi a kontakt s detským psychológom môže pomôcť objaviť spôsoby, ako dieťa sprevádzať náročným obdobím.
V prípade veľkej straty môže byť užitočné vytvoriť doma smútkový rituál a otvorene hovoriť o stratách. Plamienok n.o. ponúka bezplatnú psychologickú pomoc pre rodiny s deťmi a tiež podporu pre rodičov, ktorí stratili dieťa. Dajte vedieť o možnostiach pomoci a o tom, že nie ste sami v tomto procese.
Injekcie a liečba strachu z ihly
Každé dieťa bude čeliť injekcii či už očkovaniu alebo odberu krvi. Povedzte dieťaťu pravdu: injekcie bolia alebo sú aspoň nepríjemné. Čím kratšie dieťa spracuje informáciu o tom, že dostane injekciu, tým lepšie. Podržte dieťa za očný kontakt, povzbudzujte ho a odmeňte po zvládnutí.
Prvý letný tábor je veľký krok - neváhajte dieťaťu poskytnúť čo najviac konkrétnych informácií a ukážte mu prostredie, aby sa cítilo bezpečne. Stačí málo: dôvera, povzbudenie a ochota pustiť dieťa na vlastnú cestu.
Strach je bežnou súčasťou života a deti aj dospelí sú ním ovplyvnení. Spoločnou prácou rodičov, škôl a odborníkov je možné dieťaťu pomôcť nájsť cestu zo strachu k istote a odvahy.
Niektoré veľké kapitoly života - strata blízkeho, prvý tábor, návštevy u lekára - si vyžadujú trpezlivosť a citlivý prístup. Hovorte s dieťaťom otvorene, dávajte mu priestor na vyjadrenie a ukazujte mu, že jeho pocity majú váhu.
Rýchly prehľad praktických rád
- Počúvajte dieťa a nechajte ho hovoriť o svojich pocitoch a strachu.
- Vytvorte si denné rutiny a stabilné prostredie.
- Spoločne s dieťaťom hrajte a zapájajte ho do činností, ktoré znižujú úzkosť.
- Používajte empatické a presné pomenovanie pocitov a situácií.
- Buďte trpezliví a neposúvajte dieťa do zvládania predčasne.
tags: #vystrasene #dieta #obrazok