Niektoré deti prejavujú v triede, či doma isté správanie, ktoré by sme mohli nazvať náročným, na pohľad nezvládateľným. Rodičia či učitelia sa obracajú na odborníkov hľadajúc magické riešenie, ktoré by im pomohlo okamžite ukončiť náročné správanie.
Funkcia správania a jeho pochopenie
Nespolupráca: nedokončovanie úloh, nedodržiavanie bezpečnostných pravidiel, nedodržiavanie pravidiel v škole a odmietanie plniť úlohy. Keď je náročné správanie jasne identifikované, zistite funkciu správania. Čo osoba komunikuje týmito správaniami?
Udržiavajte jednoduchú konverzáciu. Vysvetľovať, logicky postupovať pri vysvetľovaní. Postupujte od detailov ku celkovému pohľadu na túto tému. Pripravte ho na nové prostredie alebo situáciu tým, že mu vopred vysvetlite, ktoré správanie nesmie použiť. Je dôležité sa pripraviť na to, že sa tak občas aj stane. Majte s dieťaťom pripravený signál, že sa výbuch už blíži. Ideálne je použiť 5 bodovú škálu. Pripájam aj ukážku. Dieťa sa tak učí identifikovať príznaky, ktoré poukazujú na to, že by mohlo dôjsť k nevhodnému správaniu.
Také dieťa nemá dostatok sebaregulácie, aby sa regulovalo samé, potrebuje iného, aby mu s tým pomohol. Nácvik je dôležitý, aby sa neskôr dieťa vedelo emočne a behaviorálne regulovať samé. Takisto je naivné si myslieť, že ak sa identifikuje čo dieťa frustruje, tak sa nevhodné správanie už nebude opakovať. Prevencia je liečbou, aby sa „nádrž frustrácie“ nenaplnila až k výbuchu. Aby dieťa aj vychovávateľ chápal, čo dieťa frustruje.
Praktické nástroje a nahradenie správania
Niektoré správanie môžeme nahradiť niečím vhodnejším, ak pochopíme funkciu správania. Napríklad, ak niekto trhá zošit alebo láme ceruzky pri práci na svojich školských úlohách. Čo by mohol robiť namiesto deštrukcie. V čase, ak tak nerobí sa o tom môžete rozprávať. Možno potrebuje pomoc s úlohou a tak potrebuje zachytiť ten stav pred výbuchom, aj napríklad pomocou škály (hore ukážka). Napríklad povie „som na trojke“. A vtedy navrhnúť niečo čo pomôže tú frustráciu zvládnuť resp. ak sa dá, odkloniť jeho pozornosť, dokonca na istú chvíľu aj zmeniť prostredie.
Majte predstavu, že také dieťa vybuchne do nevhodného správania veľmi rýchlo, ako sa hovorí z nuly na sto. Môže to byť aj tým, že žije s istým množstvom frustrácie neustále. Potom spúšťačom môže byť aj „banalita“. Potrebné je preto pozrieť sa na situáciu jeho očami. Vyžaduje to trpezlivosť a pochopenie detektíva. Univerzálne riešenia neexistujú, každé z detí je jedinečné a našou úlohou je byť podporný v tom, aby vedelo fungovať čo najlepšie pre jeho bytie.
Vplyv vzťahov a trauma
Centrám pre rodiny Kvapka Pozýva na workshop o poruchách príjmu potravy, ktorý poskytuje kontexty pre deti s poruchami správania. Deti z centier majú často narušené vzťahy a vzťahovú väzbu, čo sa prejavuje v ďalších vzťahoch. Väčšina detí z centier má reaktívne správanie na to, čo sa im v živote prihodilo. Môžu mať poruchy vzťahovej väzby a ich mozog je nastavený na veľmi citlivé vnímanie ohrozenia. Pri ohrození majú tri možnosti reakcie: útok, útek alebo zamrznutie.
Deti z centier si vybudovali stratégie na uvoľnenie napätia, pretože emócie sa v nich kopia a vytvárajú tlak. Väčšinou nevidia, že hnev je spôsob, ako sa vyrovnať s traumou. Málokedy videli dospelých, ktorí zdravo vypúšťajú paru. Preto často vyjadrujú pocity cez fyzické prejavy alebo destruktívne správanie. Dôležité je pochopiť životný príbeh dieťaťa z centra a vytvoriť bezpečné prostredie, ktoré poskytuje dôveru a možnosť rozvoja vzťahu.
Telový prístup ako kľúč k regulácii
Slovo má síce minimálny efekt pri deťoch s traumou, ktoré reagujú na slová inou časťou mozgu. Preto sa v súčasnej praxi často kladie dôraz na prácu s telom - učenie vnímania tela, dýchania a relaxačných techník. Dieťa musí zvládnuť telesnú reakciu, aby sa naučilo zvládať emócie aj mimo silného ohrozenia. U starších detí je dôležité rozlišovať medzi napätím a uvoľnením a používať stratégie, ktoré sú v danej situácii vhodné.
Ak dieťa zatvára oči, je to prechodne signálom, že mu je lepšie dôverovať opatrovatelovi. Avšak u niektorých detí s traumou samotné zatvorenie očí znamená ohrozenie. Preto je potrebné postupovať opatrne a so zameraním na bezpečie a dôveru. Keď dôveruje, môže sa začať s literárnou alebo terapeutickou intervenciou, ktorá kombinuje slová a telo.
Prevencia, bezpečnostné plány a rodinné prostredie
Prevencia je kľúčová. Dospelí, ktorí okolo detí v centrách žijú, by mali v prvom rade zabezpečiť prostredie, ktoré ich nezaťažuje a neprovokuje. Keď nastane krízová situácia, je vhodné mať vypracovaný bezpečnostný plán, ktorý jasne uvádza, čo robiť v prípade záchvatu či paniky. Plán pomáha aj ostatným deťom v skupine a zabezpečuje, že dotknuté dieťa nedostane vysokú úroveň stresu.
Podpora v rodinách je tiež nevyhnutná. Deti potrebujú milujúcich rodičov alebo blízkych, ktorí ich sprevádzajú na ceste k dospelosti. Aj keď vzťahy nie sú vždy ideálne, rodina poskytuje zázemie a pocit, že niekomu na nich záleží. Domáce prostredie by malo minimalizovať provokácie a poskytovať stabilitu a empatiu.
Workshop a kreditové uznania
Centrum pre rodinu Kvapka ponúka workshop o poruchách príjmu potravy pod vedením PhDr. Lýgie Bátovskej. Workshop sa zameriava na diagnostiku porúch príjmu potravy u detí a mladistvých a na možnosti psychoterapeutického pôsobenia z rôznych prístupov v ambulantných podmienkach. Stretnutie je akreditované Slovenskou komorou psychológov a ponúka kredity. Maximálny počet účastníkov je 16. Termín: 26. - 27. 2. 2026. Tento poplatok je nevratný a zahŕňa náklady na lektorku a materiál, s možnosťou donášky obedu.
Do workshopu budú zaradené iba tí záujemcovia, ktorí zaplatia poplatok v stanovenom termíne. Lýgia Bátovská je klinická psychologička a psychoterapeutka s certifikáciami v PCA - Na človeka zameranom prístupe a inými odbornými privilégiami. Do programu vstupujú aj poznatky o tom, ako deti reagujú na trauma a čo sa im deje v mozgu; v prípade potreby sa zdôrazňuje telo ako vstupná brána k liečbe.
| Otázka | Odpoveď |
|---|---|
| Hlavný cieľ porúch správania | Identifikovať funkciu správania a nájsť vhodné alternatívy |
| Pri čom je dôležitá práca s telom | Pri traume a poruchách vzťahovej väzby, kde slová nemajú okamžitý efekt |
| Prevencia | Zabezpečiť stabilné prostredie a pripraviť bezpečnostný plán pre krízové situácie |
| Najdôležitejšia rola rodiny | Poskytnúť lásku, istotu a dôveru, ktoré deti potrebujú na rozvoj |
Prehľad emocionálnych behaviorálnych porúch
Každé dieťa je jedinečné a našou úlohou je byť podporný v tom, aby vedelo fungovať čo najlepšie pre jeho bytie. Univerzálne riešenia neexistujú, ale definovanie funkcie správania a práce s telom prinášajú konkrétne kroky na zlepšenie.