Plánované rodičovstvo už dávno nie je prežitkom. Naopak, je to prejav zodpovedného prístupu k rodine, ktorý umožňuje párom vedome a informovane rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví. Či už sa snažíte o bábätko alebo sa na počatie ešte nechystáte, metódy prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR) vám môžu pomôcť lepšie porozumieť fungovaniu ženského tela a cyklu.
Čo je prirodzené plánovanie rodičovstva?
Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR) je spôsob plánovania rodičovstva s ktorého pomocou sa môžeme o tehotenstvo usilovať, rovnako ako sa mu môžeme vyhnúť, na základe sledovania prirodzeným spôsobom sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy menštruačného cyklu. Ak sa PPR používa k vyhnutiu sa počatia, počas plodnej fázy nedochádza k pohlavnému styku. WHO PPR nepokladá za antikoncepciu, ale za k nej alternatívnu metódu kontroly porodnosti. Je založená na sledovaní bazálnej telesnej teploty (BTT) a niektorého z príznakov plodnosti - hlienu produkovaného maternicovým hrdlom, prípadne čípku (krčku, cervix). Počas menštruačného cyklu žena zbiera tieto informácie a vyhodnocuje ich podľa pravidiel tejto metódy. Spoľahlivosť metódy určuje PI (Pearlov index). Čím je jeho hodnota nižšia, tým je daná metóda spoľahlivejšia.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala prirodzené plánovanie rodičovstva už v roku 1988 ako metódu plánovania a predchádzania tehotenstvu na základe sledovania prirodzene sa vyskytujúcich znakov a symptómov plodných a neplodných fáz menštruačného cyklu. Podľa definície WHO z roku 1982 je to spôsob plánovania rodičovstva, s ktorého pomocou sa môžeme o tehotenstvo usilovať, rovnako ako sa mu môžeme vyhnúť, na základe sledovania prirodzeným spôsobom sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy menštruačného cyklu.
Prirodzené plánovanie rodičovstva, na rozdiel od umelých metód kontroly plodnosti, pomáha žene spoznať ako funguje jej telo, a to má veľa výhod nielen pri plánovaní rodičovstva. Prirodzené metódy vychádzajú zo sledovania znakov plodnosti ženy. V závislosti od metódy sa sleduje buď výlučne hlien krčka maternice, alebo v kombinácii s bazálnou teplotou a ďalšími pomocnými znakmi. Tieto zmeny odrážajú hormonálne zmeny počas cyklu. Vieme určiť obdobie ovulácie, a teda aj plodný a neplodný čas v cykle ženy, čo potom manželia môžu po vzájomnej dohode využiť buď na oddialenie počatia, alebo naopak na dosiahnutie počatia dieťatka.
História plánovaného rodičovstva
Aj keď sa antikoncepcia javí ako novodobý sexuálny problém, výskumy ukázali, že otázka zábrany počatia stála v popredí záujmov už u starovekých národov. Úsilie zabrániť dôsledkom sexuálneho styku muža a ženy, znemožniť oplodnenie, sprevádza ľudskú spoločnosť od jej vzniku. Možno teda hovoriť o starovekej, stredovekej a novovekej antikoncepcii. Antikoncepcia mala a má zabezpečiť možnosť oddávať sa sexu bez strachu z otehotnenia. Tento strach nebol len strachom z donosenia nežiaduceho plodu, ale aj strachom pred hnevom bohov. Antikoncepcia bola a zostáva aktuálnym problémom ľudstva. Dokazujú to aj zachované písomné správy.
Veľký medzník je rok 1961, v ktorom sa prvýkrát zaviedla hormonálna antikoncepcia v USA. Antikoncepcia sa teda očividne stávala účinným prostriedkom na zlepšovanie sociálnej i zdravotnej situácie širokých vrstiev obyvateľstva. Tak k pôvodným lekárskym indikáciám pribudla indikácia sociálna. Zjavovala sa oprávnená požiadavka, aby žena - matka mohla sama rozhodovať o tom, koľko detí chce a môže zodpovedne vychovať.
V našom štáte sa antikoncepcia začala na vedeckom základe rozvíjať v 30. rokoch nášho storočia. Prvýkrát sa o nej verejne diskutovalo na schôdzke Spolku českých lekárov v roku 1932. V roku 1934 sa v Prahe zorganizoval Spolok na kontrolu pôrodnosti. Zakladateľom a priekopníkom modernej antikoncepcie u nás bol MUDr. Hnátek. Nesmiem zabudnúť ani na Slovenskú spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu, ktorá je mimovládnou neziskovou organizáciou. Jej poslaním je podporovať zodpovedné a kultivované sexuálne správanie mužov a žien, a obhajovať základné ľudské práva v oblasti sexuality a reprodukčného zdravia. Na Slovensku existujú dve významné a celosvetovo známe centrá plánovaného rodičovstva. Jedno z nich je aj v NsP F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici.
Ako funguje ženský cyklus?
Reprodukčný systém ženy má cyklický charakter. Fertilné obdobie u ženy trvá od prvej menštruácie po menopauzu (cca od 12. - 14. roku života do 45. - 50. r., tj. cca 30 - 35 rokov), pričom každý mesiac dozrieva len jedno vajíčko (zriedkavo viac), tj. mesačne sa uvoľní len jedna pohlavná bunka. Cyklus ženy sa delí na niekoľko fáz:
- Menštruačná fáza (1. - 5. deň cyklu): Dochádza k odlúčeniu sliznice maternice, čo sa prejavuje krvácaním.
- Folikulárna (alebo predovulačná) fáza (6. - 11. deň): Vďaka ženskému pohlavnému hormónu (estrogénu) dozrieva folikul, z ktorého sa uvoľní vajíčko (výnimočne viac vajíčok). Maternica sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka. Obdobie folikulárnej fázy (cca 6.-11. deň cyklu) môže variovať. Cyklus môže byť tak kratší alebo dlhší.
- Ovulačná fáza (cca 14. deň): Tesne pred ovuláciou (asi 16 hodín pred) dochádza k 6 - 10 násobnému zvýšeniu luteinizačného hormónu (LH) a zároveň k miernemu poklesu bazálnej teploty. Počas ovulačnej fázy dochádza k uvoľneniu vajíčka z vaječníka, ktoré je pripravené na oplodnenie. Sliznica maternice je v tejto fáze bohato presýtená a pripravená prijať oplodnené vajíčko. Keď dozreté vajíčko opustí vaječník, putuje vajíčkovodom ďalej do maternice. Táto fáza je dôležitá pre ženy ktoré chcú otehotnieť, pretože ak v tejto fáze vajíčko splynie s mužskou spermiou, zvyčajne žena otehotnie. (Otehotnieť však môže aj pred očakávaným dňom ovulácie, resp.
- Luteálna (alebo predmenštruačná) fáza: Ak sa do maternice dostane oplodnené vajíčko, uchytí sa v sliznici maternice, ktorá mu bude nasledujúcich 9 mesiacov poskytovať ochranu a výživu. Ak však vajíčko oplodnené nie je, prichádza menštruácia a celý cyklus sa opakuje. Obdobie po ovulácii býva spravidla fixné a trvá obyčajne 14 dní. Na začiatku luteálnej fázy pretrváva vysoká produkcia estrogénu, klesá hladina LH a FSH a nastupuje zvýšená produkcia progesterónu, čo zapríčiní aj zvýšenie bazálnej teploty o 0,5 ˚C.
Cervikálny hlien a jeho význam
Pre prirodzené metódy plánovania rodičovstva je dôležité poznať aj hlien ženy. Cervikálny hlien v priebehu cyklu mení svoju konzistenciu i farbu: na konci menštruácie nastupuje akoby „špinenie“, potom nasledujú tzv. suché dni. Krátko pred ovuláciou a počas ovulácie - hlien je vodnatý, sklovitý. V tejto fáze je ideálny pre „cestu spermií k vajíčku“. Množstvo výtoku je individuálne, u každej ženy iné. Toto obdobie môže byť tiež sprevádzané miernymi bolesťami v podbrušku.
Metódy prirodzeného plánovania rodičovstva
Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patria metódy založené na výpočte, resp. fixnom pravidle, a metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti.
Metódy založené na výpočte alebo na fixnom pravidle
Metódy založené na výpočte alebo na fixnom pravidle (kalendárna, Knaus-Oginova metóda) sa vzhľadom na nízku adaptabilitu voči aktuálnym zmenám v cykle ženy už na Slovensku nevyučujú, avšak v anglicky hovoriacich krajinách je v súčasnosti známa podobná metóda založená na výpočte bez sledovania príznakov plodnosti - metóda SDM (Standard Day Method), ktorá je však určená iba ženám s pravidelnými cyklami dĺžky 26 - 32 dní. V minulosti bola populárna tzv. kalendárová Ogino-Knausová metóda, kedy sa zložitými výpočtami zisťovali plodné dni. Túto metódu môžete použiť v prípade, že máte cyklus pravidelne dlhý 26 až 32 dní. Medzi 8.-19. dňom by vaše dni mali byť plodné. Táto metóda pochádza z 30. rokov 20. storočia a vychádza z určitých biologických pravidelností na základe ktorých si žena dokáže vypočítať plodné a neplodné obdobie. Metóda predpokladá, že menštruačný cyklus je 28-dňový a ovulácia nastáva asi na 14. deň.
Moderné vysokospoľahlivé metódy
Moderné vysokospoľahlivé metódy (z pohľadu predchádzania počatia) sú založené na sledovaní aktuálnej úrovne plodnosti v cykle. Podľa toho, koľko príznakov plodnosti sledujú rozdeľujeme ich na metódy, ktoré sa riadia sledovaním iba jedného príznaku plodnosti (single index methods) a metódy, ktoré sledujú a vyhodnocujú súčasne najmenej dva príznaky (multiple index methods).
Metódy sledujúce jeden príznak plodnosti
Medzi tie, ktoré vyhodnocujú len jeden príznak, patria teplotná metóda (Döringova metóda) a hlienové metódy (napr. Billingsova ovulačná metóda - BOM, Creightonský model, či TwoDay Method - TDM). Ak nedôverujete číslam alebo máte nepravidelné cykly, môžete tiež využiť metódy sledujúce telesné príznaky. Taká je napríklad teplotná metóda, kedy si každý deň meriate teplotu v pošve alebo v ústach (tzv. bazálna teplota). Teplota tela je pred uvoľnením vajíčka nižšia, po ovulácii prudko stúpa. Pochopiteľne si musíte teplotu každý deň zaznamenávať, najlepšie formou grafu, aby ste vzostup teploty videla. Hlienová metóda zase hodnotí kvalitu hlienu, ktorý produkuje krčok maternice - či v pošve nejaký je, akú má konzistenciu a farbu. Aj hlien sa totiž mení kvôli hormonálnym zmenám v období uvoľnenia vajíčka. Informácie o nej nájdete pod heslami Billingsova ovulačná metóda a Creightonský model. Billingsova metóda je založená len na sledovaní a vyhodnocovaní zmien hlienu maternicového krčku a na vyhodnocovaní pocitov vnímaných v oblasti poševného vchodu. Metóda môže byť spoľahlivá, pokiaľ má žena overené, že k nástupu prvých pocitov vlhka alebo inej formy hlienového príznaku dochádza najmenej 6 dní pred prvým dňom vzostupu bazálnej telesnej teploty /BTT/. Metóda sa zdá byť dostačujúca u manželov, ktorí už získali určité skúsenosti s charakterom zmien hlienového príznaku.
Symptotermálne metódy (STM)
Symptotermálne metódy (STM) sledujú najmenej dva príznaky plodnosti ženy, najčastejšie ide o kombináciu príznakov bazálnej teploty a hlienu krčka maternice, prípadne konzistencie a polohy krčka maternice. Symptotermálne pravidlá využívajú poznatky teplotnej i hlienovej metódy. Asi najpopulárnejšia a najspoľahlivejšia je symptotermálna metóda. Tá kombinuje denné meranie bazálnej teploty v ústach či vo vagíne, kontrolu hlienu a vyšetrenie krčka maternice. Krčok maternice si zvládnete skontrolovať sama, nie je k tomu potrebné navštevovať gynekológa. Najlepšie sa k maternici dostanete prstami v polohe na boku alebo napríklad v sprche. Hoci metódy sledujúce iba jeden príznak dosahujú vysokú efektivitu pri predchádzaní tehotenstvu, ich spoľahlivosť klesá, ak je daný príznak narušený napr. chorobou (sťažuje sledovanie teploty), stresom (často sa mení charakteristika hlienu), vonkajšími vplyvmi a podobne. Symptotermálne metódy umožňujú presnejšie vymedzenie plodného obdobia a poskytujú spoľahlivé informácie o plodnosti, aj keď je sledovanie jedného príznaku rušivým vplyvom ťažšie vyhodnotiteľné.
Spoľahlivosť metód PPR
Pokiaľ chcete metódy prirodzeného plánovania rodičovstva používať proti otehotneniu, musíte sa naučiť s nimi správne pracovať. Podľa štatistík je najspoľahlivejšia symptotermálna metóda - pri správnom použití je riziko otehotnenia 0,4%. Pri Billingsovej hlienovej metóde sú to 3%, u metódy štandardných dní 5%. Pre predstavu - pri kondóme je riziko otehotnenia 2%, pri hormonálnej antikoncepcii 0,3%.
Žena neotehotnie kedykoľvek. Počas cyklu nemôže u ženy dôjsť kedykoľvek k ovulácii. Mimo plodného obdobia nielenže nie je v rodidlách ženy prítomné vajíčko schopné oplodnenia, ale chýbajú aj ďalšie podmienky nevyhnutné pre otehotnenie: v hrdle maternice hlien priestupný pre spermie a v tele maternice sliznica pripravená na nidáciu (uhniezdenie).
| Metóda | Pearl index (počet otehotnení na 100 žien/rok) |
|---|---|
| Periodická zdržanlivosť | 12,0 - 34,5 |
| Prerušovaná súlož | 12,0 - 38,0 |
| Kondóm | 6,0 - 28,0 |
| IUD (vnútromaternicové teliesko) | 0,9 - 8,5 |
| Hormonálna antikoncepcia | 0,0 - 2,7 |
| Symptotermálna metóda (PPR) | 0,4 (pri správnom použití) |
| Billingsova hlienová metóda (PPR) | 3,0 (pri správnom použití) |
Výhody a nevýhody PPR
Výhody:
- Lepšie porozumenie vlastnému telu a cyklu.
- Žiadne vedľajšie účinky.
- Nízke náklady (investícia do teplomeru, papiera a ceruzky).
- Pomoc pri plánovaní styku v prípade snahy o počatie.
- Prirodzené metódy chránia plodnosť ženy a na rozdiel od viacerých antikoncepčných metód ju nezaťažujú žiadnymi vedľajšími účinkami.
- Z morálneho hľadiska neoddeľujú plodivý a spojivý rozmer manželského aktu.
- Manželov vedú k spolupráci a vzájomnej komunikácii.
- Prispievajú aj k pozitívnemu prežívaniu intímneho života.
Nevýhody:
- Potreba naučiť sa metódu správne používať a pravidelne sledovať cyklus, čo si vyžaduje čas a disciplínu.
- Pre niektoré páry môže byť obmedzujúce zrieknuť sa intímneho života v plodnom čase, ak chcú manželia oddialiť počatie.
- Neraz sa po kurzoch alebo v poradni stretávame s tým, že sa nám žena alebo muž posťažujú na frustráciu z dlhého a nejasného hlienového obrazu, v dôsledku ktorého sa väčšinu cyklu zriekajú styku, keďže predchádzajú počatiu. Zázračný prútik ani Arabelin rozprávkový prsteň nemáme, ale to neznamená, že s uvedenou situáciou, resp. s inými ťažkosťami spojenými s praktizovaním života v rytme cyklu ženy sa nedá nič robiť, len vydržať.
Plánované rodičovstvo tvorí súčasť ľudských práv. To je v roku 2018 téma Svetového dňa populácie, ktorý pripadá na 11. júl. Ako uviedla Organizácie Spojených národov (OSN) na svojej webovej stránke, počas dejín ľudstva úsilie o plánované rodičovstvo - predchádzanie otehotneniu alebo odloženie tehotenstva na neskôr - predstavovalo pre ženy ťažký súkromný boj. Svetový deň populácie sa prvýkrát do kalendára dní dostal v roku 1989 na podnet Správnej rady Rozvojového programu OSN s tým, aby sa ním pripomínal 11. júl 1987: v ten deň dosiahol počet obyvateľov planéty Zem päť miliárd. Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 45/216 z decembra 1990 rozhodlo, že 11. júl bude oficiálne vyhlásený za Svetový deň populácie.
tags: #who #1982 #definicia #planovane #rodicovstvo