Keby chcel niekto dostať Nobelovu cenu za medicínu, vymyslel by dojčenie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie má dojčenie sprevádzať ženu s dieťaťom minimálne prvé dva roky života a potom ďalej až do prirodzeného odstavenia. Čakáte bábätko? Absolvujte kurz prípravy na dojčenie, ktorý robia laktačné poradkyne z MAMILA, o.z.. Vďaka tomu budete mať istotu, že je s dojčením všetko v poriadku a že má bábätko už od prvých chvíľ po pôrode plné bruško materského mlieka.
Už v pôrodnici vás môže sprevádzať informácia, že s materským mliekom v prsníkoch už k pôrodu prichádzate a že vaše bábätko má čo piť ihneď po narodení. Ak potrebujete pomoc s dojčením, obráťte sa na laktačnú poradkyňu MAMILY čo najskôr. Nemusíte čakať, ani keď máte otázku, ktorá sa vám zdá byť banálna. Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém. Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj.
Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia. Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí uvolnenie napätia a traumy z pôrodu. Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak. Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava. Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade.
Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva. Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný. Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti).
Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka.
Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník. Každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky. Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť. Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa.
Vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčeniu a jeho rýchlemu ukončeniu. Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodencovi sa nedostáva uspokojenia z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodarný účinok na dieťa a matku. Zabezpečte správnu polohu a správne prisatie pri dojčení, prípadne zmenu polohy tak, aby sa vyprázdnili všetky časti prsníka. Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje. Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka.
Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca. Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia. Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci. Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto.
Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia. Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom. Pri bočnom držaní pri dojčení - tzv. futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz.
Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník. bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte. Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy).
Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť. Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia. Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia. Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím. Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy.
Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom. Neviem, z ktorého prsníka mám dojčiť: V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch. Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťa dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie. Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník.
Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté. Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka. Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu. Bolí vaše dieťatko bruško? Tvorba kolostra v poslednom trimestri tehotenstva môže spôsobiť, že staršie dieťa stratí záujem o dojčenie kvôli zmene chuti a konzistencie mlieka. Sú ženy, ktoré aj po pôrode preferujú tandemové dojčenie viacerých detí. Novorodenec by mal mať však prednosť pri dojčení tak, aby mal zabezpečený dostatočný príjem kolostra a neskôr materského mlieka.
Puperperálna mastitída je zápal prsníka vyskytujúci sa u dojčiacich matiek. Vo väčšine prípadov súvisí s nesprávnou technikou dojčenia. Pri nesprávnom prisatí dieťaťa môže dôjsť k poškodeniu bradaviek, ktoré sa stávajú vstupnou bránou pre baktérie. Pri zápale je potrebná antibiotická liečba, preto je dôležité, aby ste včas vyhľadali lekára. Lokálna liečba zahŕňa obklady a ošetrenie bradaviek prípravkami so striebrom, kyselinou hyalurónovou a prípravkami, ktoré vytvoria ochranný film podporujúci hojenie. Vyhľadajte lekára: V prípade infekcie budete užívať antibiotiká, ktoré vám predpíše lekár. Obklady: Aplikácia teplých obkladov na postihnutý prsník pred dojčením pomáha uvoľniť zadržané mlieko. Pokračujte v dojčení. Ak treba užite analgetiká a antipyretiká: Na zmiernenie bolesti a zápalu použite ibuprofén alebo paracetamol.
Retencia materského mlieka je stav, pri ktorom sa mlieko hromadí v prsníku a nemôže sa voľne vyprázdniť. Tento stav spôsobuje nepohodlie, bolesť. Dlhodobá retencia je signálom organizmu, že nie je potrebné produkovať toľko mlieka, čo vedie k zníženiu celkovej produkcie. Správna technika dojčenia: Uistite sa, že je dieťa správne prisaté k prsníku. Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".
Dieťa sa odstaví samo od seba. Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa štúdie Lancet čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa. Nigel Rollins upozorňuje na potrebu širšej podpory dojčenia a zmeny v zdravotníctve a spoločnosti. Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
Materské mlieko je tekuté zlato aj po prvom či treťom roku života. Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré sú dôležité pre rast a vývoj dieťaťa, aj živiny ako železo, horčík, vitamíny a imunitné faktory. Oligosacharidy a ďalšie zložky podporujú zdravý mikrobiom a imunitný systém dieťaťa počas celého obdobia dojčenia.
Oligosacharidy v materskom mlieku (HMO) znižujú riziko infekcií, podporujú rast zdraviu prospešných baktérií v čreve a poskytujú dôležité živiny pre vývoj mozgu. Jedinečné proteíny v materskom mlieku zostávajú významné po dlhšiu dobu a s pokračujúcim dojčením sa ich dostupnosť pre dieťa zvyšuje. Dojčenie počas dlhého obdobia tiež poskytuje kmeňové bunky, ktoré sa môžu podieľať na regenerácii a imunite. Mlieko obsahuje aj mikroRNA, ktoré ovplyvňuje genómy a vývoj dieťaťa a podporuje imunitný systém.
Imunitný systém: Vysvetlenie vrodenej a adaptívnej imunity
Dojčenie podporuje skin-to-skin kontakt, ktorý zvyšuje pocit bezpečia a znižuje stres oboch partnerov. Hormóny prolaktín a oxytocín počas dojčenia pozitívne vplývajú na náladu, zotavenie po pôrode a väzbu medzi matkou a dieťaťom. Dlhodobé dojčenie má tiež potenciálne obezitnú prevenciu, priaznivý vplyv na cholesterol, krvný tlak a riziko cukrovky typu 2 v neskoršom živote. Dojčenie poskytuje ochranu aj proti zápalom stredného ucha a znižuje riziko respiračných ochorení u detí, čo je významné najmä počas veku 1-2 roky a neskôr.
Štúdie tiež poukazujú na dlhodobé ekonomické a spoločenské benefity: deti dojčené dlhšie môžu mať vyšší IQ, lepšie vzdelanie a v dospelosti aj vyšší príjem. WHO a ďalšie organizácie zdôrazňujú, že investície do podpory dojčenia prinášajú široké spoločenské výhody a že dojčenie je zákonný nárok dieťaťa a povinnosť štátu v kontexte verejného zdravia. Od odstavu dieťaťa odstupuje prirodzene vtedy, keď je na to pripravené, a dĺžka dojčenia sa môže merať v rokoch, nie len mesiacoch. Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje pokračovanie dojčenia minimálne do 2 rokov a dlhšie podľa potrieb dieťaťa a rodiny.
Najmä v období rastových šprintov môže dieťa vyžadovať častejšie priloženie. Prvé priloženie k prsníku by malo nastať čo najskôr po pôrode, najneskôr do 2 hodín, keď je sací reflex dieťaťa najsilnejší a prolaktín a oxytocín sú vylučované najviac. Príspevky WHO a ďalších organizácií potvrdzujú význam dojčenia pre zdravie dieťaťa i matky a podporu pokračovania dojčenia počas celého druhého roka života a viac.
- Podpora dojčenia v zdravotníctve a spoločnosti zlepšuje výsledky zdravia detí aj matiek.
- Správna technika prisatia, pohodlná poloha a zvládnutie problémov ako bolesť či zápal bradaviek sú kľúčové pre úspešné dojčenie.
- Dĺžka dojčenia ovplyvňuje dlhodobé zdravie, rozumne zvolená výživa a podpora sú nevyhnutné.
tags: #who #odporucania #kojenie