Dobrý deň, celý Váš majetok by zdedila Vaša dcéra, aj keď nie je plnoletá. To, že nie je plnoletá ju nerobí nespôsobilou na dedenie. Kým by nadobudla plnoletosť, tak by jej majetok spravoval jej zákonný zástupca. V súčasnosti ste jej zákonným zástupcom Vy. V prípade, že by sa Vám niečo stalo a zároveň ak nemáte už vôbec žiadnu ďalšiu rodinu (ani starých rodičov, súrodencov...) súd by rozhodoval o jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že súd má povinnosť zo zákona pri náhradnej osobnej starostlivosti dieťa zveriť do osobnej starostlivosti príbuznému maloletého dieťaťa, súd by v prvom rade zisťoval, či žije nejaký príbuzný Vašej maloletej dcéry. V prípade, že by súd zistil, že už žiadny príbuzný nežije, tak by ju mohol zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti Vášmu partnerovi.
Ak by ste zomreli bez závetu, Vašimi dedičmi by boli osoby určené zákonom, pričom vnuk by dedil v druhej dedičskej skupine, keďže jeho otec už nežije. Matka Vášho vnuka nie je zákonným dedičom po Vás, lebo nie je Vašim potomkom. Ak by ste chceli, aby majetok po Vašej smrti pripadol priamo Vášmu vnukovi, môžete spísať závet, v ktorom určíte, že dedičom bude výlučne Váš vnuk. V takom prípade však treba myslieť na to, že ak je dedičom maloletý, jeho majetok spravuje zákonný zástupca, teda spravidla jeho matka (Vaša nevesta), až do jeho plnoletosti.
Podľa platného práva nie je možné v závete určiť iného správcu majetku pre maloletého dediča namiesto jeho zákonného zástupcu. Občiansky zákonník takúto možnosť nepozná. Ak by ste v závete ustanovili správcu dedičstva pre maloletého, takáto klauzula by nemala právne účinky a majetok by aj tak spravovala matka ako zákonný zástupca. Existuje však možnosť zriadiť tzv. trust alebo zverenecký fond, avšak slovenské právo takýto inštitút nepozná. Niektoré osoby sa snažia riešiť túto situáciu darovacou zmluvou s odkladacou podmienkou alebo zriadením podielového spoluvlastníctva s inou osobou, ktorá by majetok spravovala, ale tieto riešenia sú právne komplikované a často nevedú k želanému výsledku, pretože zákonný zástupca má vždy rozhodujúce slovo pri správe majetku maloletého, vždy však musí požiadať o súhlas súdu na nakladanie s majetkom ak ide o maloletého.
Ak by ste chceli, aby majetok spravovala iná osoba ako matka, jedinou možnosťou je, že by ste majetok previedli na základe darovacej zmluvy na inú osobu, ktorá by sa zaviazala, že ho po dovŕšení plnoletosti odovzdá Vášmu vnukovi.
Správa majetku maloletého
V zmysle § 28 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je aj právo rodiča na zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. To znamená, že rodič ako zákonný zástupca maloletého môže spravovať majetok dieťaťa, vrátane predaja majetku, avšak ak ide o významný majetok alebo majetok, ktorý nie je súčasťou bežného nakladania, je potrebné získať schválenie súdu. Takže, v prípade, že maloletý syn dedil auto, jeho zákonný zástupca - obvykle druhý z rodičov, môže požiadať súd o schválenie predaja auta, ak dokáže, že tento krok je v záujme dieťaťa.
V prípade, ak hrozí stret záujmov vo vzťahu rodič a dieťa alebo medzi súrodencami zastúpenými tým istým rodičom, súd mu je povinný ustanoviť dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude pri konkrétnom právnom úkone zastupovať. Vzhľadom na to, ak by hrozil stret záujmov, vy by ste deti v tomto konaní vôbec nemali zastupovať, resp. ani jedno z detí.
V zmysle § 28 Občianskeho zákonníka platí, že „ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.“ Na toto ustanovenie nadväzuje § 119 Civilného mimosporového poriadku, v znení ktorého: „Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého“. Ak by teda išlo o nakladanie s majetkom, ktoré sa nedá považovať za bežnú vec, napríklad predaj celého obchodného podielu neplnoletého spoločníka inej osobe, musel by tento úkon schváliť príslušný súd. Súd právny úkon, ktorý bol urobený v záujme maloletého schvaľuje v osobitnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
Rovnako nemožno považovať za bežnú vec ani založenie obchodnej spoločnosti v mene maloletého, a preto je nevyhnutné postupovať v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a podať na súd návrh na schválenie právneho úkonu za maloletého. Aj v prípade, že sa neplnoletá osoba dostane k prevádzkovaniu živnosti, napríklad vtedy, keď zdedí podnik, prostredníctvom ktorého bola živnosť vykonávaná, musí za ňu úkony spojené s podnikaním vykonávať zákonný zástupca.
V zmysle § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) ods. 1 pís. a) „Živnostenské oprávnenie zaniká - smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5.“ Pokiaľ ide o neplnoletého dediča, znamená to, že nespĺňa všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnosti, musí si ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý bude spĺňať podmienky na prevádzkovanie živnosti, napr. rodič. Ten bude za neplnoletého dediča vykonávať úkony spojené s prevádzkovaním tejto živnosti.
Po skončení konania o dedičstve môže takýto dedič v živnosti pokračovať len vtedy, ak reálne zdedil majetok, ktorý bol používaný na prevádzkovanie živnosti. Pokračovanie v živnosti musí v lehote jedného mesiaca od skončenia dedičského konania oznámiť príslušnému živnostenskému úradu.
Maloletá, resp. neplnoletá osoba môže obchodný podiel nadobudnúť nielen na základe dedenia, ale aj prevodom (darovaním) obchodného podielu na maloletú osobu. Prevod obchodného podielu je uskutočniteľný len vtedy, ak to spoločenská zmluva nevylučuje.
V zmysle platného práva SR, fyzickým osobám vzniká spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku veku života. Do tohto času koná, podľa § 26 Občianskeho zákonníka (ďalej iba "OZ") za maloleté dieťa, ako osobu všeobecne nespôsobilú na právne úkony, jeho zákonný zástupca. Môžu však nastať situácie, kedy zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa zastupovať. Vysvetlenie podáva § 30 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.
V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho vzťahu, resp.
Podľa § 28 OZ zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Teda v prípade, ak chcú rodičia, napr. darovať svojmu dieťaťu nejakú hodnotnú vec, napr. dom, je potrebné, aby tento právny úkon schválil súd. Potom, čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, je potrebné zvážiť, či zastúpením maloletého dieťaťa jeho rodičom, nenastane konflikt záujmov. Pre ilustráciu uvediem príklad: Matka a otec chcú darovať synovi svoj dom. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu: matka a otec a na strane obdarovaného maloleté dieťa. Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka. Rodičia teda požiadajú súd, aby ustanovil tretiu osobu (opatrovníka) na to, aby v mene maloletého dieťaťa prejavila vôľu, t. j. aby prijala dar. Potom čo je ustanovený opatrovník, a tento má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého, môže dôjsť k uskutočneniu právneho úkonu. Právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky. Dôvodom je práve § 28 OZ resp. ust. § 119 Civilného mimosporového poriadku a síce je potrebné schválenie právneho úkonu, v našom prípade darovacej zmluvy, súdom. Účastníkmi tohto konania je zákonný zástupca (matka, otec) a kolízny opatrovník. V tomto momente nasleduje ďalší dôležitý krok, a to ustanovenie tzv. kolízneho opatrovníka.
Kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní týkajúcom sa maloletých detí. Jeho úlohou je hájiť záujmy maloletého a dohliadať na to, aby právny úkon, ktorý má súd schváliť, bol v záujme maloletého dieťaťa. Kolíznym opatrovníkom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, resp. jeho poverený zamestnanec na základe ust. zákona o sociálnoprávnej ochrane. Kolízneho opatrovníka, podobne ako klasického opatrovníka, ustanovuje súd.
Po právoplatnom schválení právneho úkonu (zmluvy) rozhodnutím súdu, môžete podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Je zrejmé, že proces uskutočnenia právneho úkonu maloletým vôbec nie je jednoduchý.
Prevod nehnuteľnosti na maloleté dieťa je možný, ale vyžaduje dodržanie určitých krokov. Najprv je potrebné uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá musí byť schválená súdom, pretože ide o právny úkon, ktorý presahuje bežnú správu majetku maloletého. Súhlas súdu je nevyhnutný, aby sa zabezpečili záujmy dieťaťa.
Ak by Váš partner chcel prepísať svoju nehnuteľnosť na Vašu dcéru, ktorá je toho času ešte maloletá, potom podľa zákona maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Z tohto dôvodu ste vy ako zákonný zástupca maloletého oprávnená spravovať aj majetok vášho maloletého dieťaťa, pretože ono, nakoľko nemá dostatočnú rozumovú vyspelosť si ho nemôže spravovať samo. Nakoľko tu podľa nášho názoru neexistuje stret záujmov, môžete maloletú zastupovať pri prevode aj vy. Po podpise zmluvy podáte na súd návrh na schválenie tohto právneho úkonu, nakoľko sa nejedná o bežnú vec pri nakladaní s majetkom maloletého, a preto je nevyhnutné, aby takýto úkon schválil súd. V tomto návrhu na schválenie je nutné vysvetliť súdu výhody, ktoré má samotný prevod nehnuteľnosti vášmu dieťaťu. Súd takýto právny úkon schváli, za predpokladu, že bude v záujme vašej dcéry.
Ak by ste chceli prepísať majetok na svoju maloletú vnučku, môžete využiť darovaciu zmluvu, ktorú však musia podpísať jej zákonní zástupcovia, teda rodičia. Keďže vaša vnučka je maloletá, právne kroky musia vykonávať jej zákonní zástupcovia. Aby bolo možné následne zmeniť vlastnícke právo na katastri, je potrebné, aby zmluvu schválil súd. Inak zmluva nebude platná a kataster nezapíše zmenu vlastníckeho práva.
V prípade, že dedičstvo prijmete, musíte dlhy uhradiť do výšky hodnoverných aktív. Ak dlhy presahujú hodnotu majetku, máte možnosť dedičstvo odmietnuť. Ak nie je záložné právo na nehnuteľnosti, tak sa dlh dá oddeliť od nehnuteľnosti. Ak však je v banke založená nehnuteľnosť, tak dieťaťu môžete previesť len založenú nehnuteľnosť.
Vylúčenie z dedenia a závet
Môže závetom matka vylúčiť dcéru z dedenia svojho majetku? Po smrti Vašej matky budete dediť jej časť. Vzhľadom na to, že Vaša sestra ako jej dcéra je neopomenuteľný dedič, muselo by dôjsť k jej vydedeniu zo strany Vašej matky. Podľa ustanovení § 469a, ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa musí jednať o konanie, ktoré je možné považovať za také, ktoré zakladá dôvod na vydedenie. Za predpokladu, že Vaša matka vydedí Vašu sestru a ustanoví v závete Vás a Vášho brata ako jediných dedičov, celý jej podiel (t.j. 3/4 domu) by ste dedili Vy a Váš brat.
Môže manžel závetom úplne vylúčiť deti z dedenia? Zákon však obmedzuje poručiteľa nakladať s majetkom vo vzťahu k svojim potomkom ako neopomenuteľným dedičom. Aj týchto však možno vylúčiť z dedenia za splnenie podmienok vydedenia.
V prípade, že Váš manžel chce zabezpečiť, aby ste Vy boli výhradnou dedičkou v prípade jeho smrti a Vaše deti by zdedili majetok až po Vašej smrti, je možné zvážiť rôzne právne kroky, napríklad zúženie BSM formou notárskej zápisnice, alebo darovanie majetku Vám za života. V prípade, že by sa jednalo o prevod nehnuteľnosti na maloletých, je potrebný súhlas súdu.
V prípade, že Vaša mama má exekúcie na dome, ktorý je potom zrejme v podielovom spoluvlastníctve Vás a Vašej matky, pričom Vy ako dcéra chcete prepísať podiel na dome na svoje vlastné maloleté deti. To tiež nie je prekážkou. Ak by však Vaša matka ako povinná v exekučnom konaní chcela previesť svoj podiel na dome na Vaše maloleté deti, potom v zmysle ust. § 61d/ exek. (1) Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov. (2) Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.
Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak by Vaša mama previedla podiel na dome na maloleté deti, ktorý úkon rovnako podlieha schváleniu súdom, oprávnený v exekučnom konaní by sa mohol domáhať úhrady pohľadávky v exekúcii.
Deti a neplnoleté osoby sú v slovenských právnych podmienkach chránené Občianskym zákonníkom v prípade, že dochádza k nakladaniu s ich majetkom, väčšími investíciami, alebo k uzatváraní zmlúv. Môže sa ale maloletá osoba stať spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo aj konečným užívateľom výhod? Slovenský právny poriadok chráni záujem maloletej osoby pri väčších investíciách, uzavieraní zmlúv, väčšom nakladaní s majetkom atď. Podľa slovenského právneho poriadku nemôže mať neplnoletá osoba plnú spôsobilosť k právnym úkonom. V prípade, že by nadobudla obchodný podiel neplnoletá osoba, ktorá z dôvodu nedostatku spôsobilosti na právne úkony, nemôže vykonávať práva a povinnosti spoločníka, musel by za ňu všetky úkony súvisiace s prevádzkovaním spoločnosti vykonávať jej zákonný zástupca, najčastejšie rodič.
Pokiaľ rodič neplnoletého dediča nemôže vykonávať za neho úkony súvisiace s prevádzkovaním spoločnosti z dôvodu, že on sám je už spoločníkom spoločnosti, súd ustanoví neplnoletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý bude jeho zodpovedným zástupcom.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že maloleté dieťa nie je schopné správne a zodpovedne vyhodnocovať dôsledky svojho správania, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) preto obmedzuje spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony dosiahnutím plnoletosti (§ 8 ods. 1 OZ). Plnoletosť sa štandardne nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života (§ 8 ods. 2 OZ). Dovtedy majú maloletí spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 OZ). Je dôležité uvedomiť si, že ide o kritérium objektívne, nie subjektívne - to znamená, že pri posudzovaní toho, či je určitý právny úkon svojou povahou primeraný spôsobilosti a schopnostiam maloletého, nie je dôležitá subjektívna stránka maloletého (jeho individuálna vyspelosť, výška IQ, rozumová schopnosť, talent či nadanie), ale to, či by tento právny úkon bol primeraný spôsobilosti všetkých detí spadajúcich do vekovej kategórie dotyčného maloletého. Inými slovami, podstatné je, či priemerné dieťa v tej-ktorej vekovej skupine by bolo možné považovať za spôsobilé na ten-ktorý právny úkon. Až od tohto objektívneho kritéria sa následne posudzuje vyspelosť konkrétneho maloletého dieťaťa.
V rozsahu, v akom maloletý nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, konajú zaňho jeho zákonní zástupcovia (§ 26 OZ). Zastupovanie maloletého dieťaťa je v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“) definované ako právo a povinnosť rodičov zastupovať svoje maloleté deti a spravovať ich majetok.
V zmysle § 28 ods. 1 ZR, „rodičia sú povinní zastupovať svoje maloleté deti a spravovať ich majetok“. Vo všeobecnosti platí, že zákonný zástupca zastupuje maloleté dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je samo spôsobilé, a to bez prakticky akéhokoľvek obmedzenia (§ 31 ods. 1 ZR). Spravovať majetok sú oprávnení a povinní na prvom mieste rodičia maloletého (§ 32 ZR), no ak by tí nedokázali zabezpečiť správu majetku ich dieťaťa alebo by z ich strany hrozil konflikt záujmov, v strede ktorého stojí majetok maloletého, súd môže na účel spravovania majetku ustanoviť maloletému tzv. majetkového opatrovníka (§ 33 ods. 1 ZR), prípadne môže túto úlohu zveriť obci alebo inej právnickej osobe (§ 33 ods. 3 ZR).
Oprávnenie majetkového opatrovníka spravovať majetok maloletého je limitované ustanovením § 33 ods. 5 ZR, ktoré prikazuje majetkovému opatrovníkovi vyhýbať sa akýmkoľvek neprimeraným rizikám, ktorými by mohol ohroziť spravovaný majetok. Právomoc súdu je založená aj v prípade, keď sa rodičia maloletého nedokážu dohodnúť o správe majetku ich dieťaťa a podajú preto návrh na súd, aby v tejto veci rozhodol za nich.
To, čo možno nazvať bežnou vecou, závisí od individuálnych okolností každého prípadu. Za bežnú vec nemožno podľa odbornej literatúry považovať prevod nehnuteľnosti, prevod spoluvlastníckeho podielu, dedičskú dohodu a iné právne úkony väčšej hodnoty.
Ďalšiu výnimku zo zastupovania maloletého dieťaťa v plnom, neobmedzenom rozsahu stanovuje § 12 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Schválenie úkonu maloletého súdom je nevyhnutné aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
Podľa § 628 OZ: “1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.“ Pokiaľ je však dcéra neplnoletá, ide o zložitejší proces. V takomto prípade sa vyžaduje, aby takéto darovanie schválil súd.
tags: #za #neplnoletu #osobu #dieta #kona