Príchod nového bábätka do rodiny je významnou udalosťou, ktorá môže priniesť radosť, ale aj výzvy, najmä pre staršieho súrodenca. Obdobie po narodení ďalšieho dieťatka býva niekedy pre starších súrodencov ťažkou skúškou. Obávajú sa totiž toho, že zrazu stratia priazeň svojich rodičov a budú odstavené na druhú koľaj. Preto dochádza k žiarlivostným scénam, ktoré sú pre unavené mamy obrovskou skúškou nervov. Keď zrazu prestane byť stredobodom pozornosti, neuropsychologička Sanam Hafeez vysvetľuje, že detskej žiarlivosti sa netreba báť, pretože je to veľmi nepríjemná, ale zároveň bežná reakcia. Jednou z chýb môže byť aj reakcia rodičov. Zatiaľ čo do pôrodu bolo pre vás staršie dieťa centrom sveta a venovali ste mu maximum pozornosti, času a energie, teraz sa zrazu z hlavnej hviezdy stáva nula. Musíte sa venovať malému bábätku a jeho súrodenec sa cíti odstrčený. „Veľa dojčiat pociťuje vzrušenie pri pomyslení na to, že budú mať nového súrodenca až dovtedy, pokiaľ nepríde a nevezme im pozornosť a čas. Tento postoj sa môže časom zmeniť na „Nežiadal som o nové bábätko.““ vysvetľuje neuropsychologička. Podľa nej to je pre deti kritický moment a často sa s ním zle zmierujú. Kvôli tomu si to najviac odnesie ich súrodenec.
Všetko závisí od povahy. Zatiaľ čo malé bábätko môže byť ešte pre dieťatko zábavné, časom sa to bude zhoršovať. Vtedy už pochopia, že im berú mnohé výhody. Nemôžu sa pokojne vyspať, porozprávať sa s vami alebo zahrať bez toho, aby ich tento drobček nevyrušil. Ďalšie reakcie staršieho súrodenca závisia od jeho povahy. Niektorí to ponímajú veľmi pokojne a postupne a s tým sa naučia žiť. Iní sú zase temperamentnejší a rýchlo vybuchnú. U niektorých sa prejavuje aj zákernosť alebo prehnaná žiarlivosť.
Dávajte pozor na skryté prejavy. Pri niektorých prejavoch rodičia vedia veľmi ľahko čítať, že u detí narastá žiarlivosť. No niekedy to môžu byť skryté signály, po ktorých dôjde ku väčšiemu výbuchu a možno aj ublíženiu mladšiemu súrodencovi. Z toho dôvodu dávajte pozor najmä na dve veci. Všímajte si, ako hovorí prvorodený o ďalšom bračekovi či sestričke. Pokiaľ je to stále v negatívnom svetle, tak to jednoducho v ňom kumuluje a môžete očakávať skorý výlev emócií. Taktiež môže byť veľmi šťastné v momentoch, keď sa aspoň na chvíľku menšieho dieťatka zbaví. Teší sa, keď je na prechádzke s niekym iným a ono má vašu pozornosť. Alebo ak ste sami doma a vy venujete čas konečne len jemu.
Odpútajte pozornosť. Veľmi dôležitým trikom na upokojenie situácie je odpútanie pozornosti. Ponúknite dieťaťu novú hračku alebo mu vymyslite program. Vďaka tomu sa upokojí a nebude sa tak zameriavať na mladšieho súrodenca. Veľmi dôležité je začať o tom komunikovať včas. Nenechávajte to pre dieťatko ako prekvapenie, lebo nebude mať čas vysporiadať sa s vašim pôrodom a tým, že má zrazu doma ďalšieho súrodenca. No a predovšetkým prestaňte porovnávať. Ak to aj urobíte v duchu, nikdy to nevyslovte nahlas, aby sa necítilo odstrčené.
Ďalšie triky, aby staršie dieťa prestalo žiarliť:
- Ukážte mu, že je dôležité - dieťa si musí byť na istom, že obaja súrodenci sú pre vás na rovnakej úrovni. Prostredníctvom svojho konania ho ubezpečte, že obaja sú pre vás dôležití.
- Netlačte na neho - v tomto veku ešte trvá spracovanie pocitov podstatne dlhšie. Preto na nich netlačte a dajte im trošku času, pokiaľ prijmú tieto novinky v živote a vysporiadajú sa s nimi.
- Zachovávajte určitú rutinu - drobci potrebujú určitý stereotyp, ktorý im pomôže priniesť do života nejaké istoty. Takže i keď nie je možné všetko zachovať tak, ako to bolo pred pôrodom, ponechajte mu aspoň rovnaký čas jedenia a návštevy ihriska, aby bolo spokojnejšie.
- Buďte s ním niekedy samy - aj starší súrodenec potrebuje vedieť, že máte na neho čas a v plnej miere sa mu venujete. Vyhraďte si preto raz týždenne aspoň pol hodinu na to, aby ste boli iba vy dvaja spolu a dieťatko tak vie, že ste tu aj pre neho.
- Ukážte mu, že je špeciálne - mladší súrodenec potrebuje od toho staršieho ochranu a taktiež by mal byť pre neho mentorom. Ukážte mu, akú špeciálnu pozornosť má v jeho živote a urobte ho tak výnimočným.
- Umožnite im vyjadriť svoje pocity - je prirodzené, že súrodenec pociťuje aj negatívne emócie. Keď ich potrebujú dostať zo seba, tak ich nebrzdite. Nechajte ich, nech sa aj týmto spôsobom so všetkým zmieria a upokoja sa.
Žiarlivosť je prirodzená emócia, ktorú pozná každý človek. Vyskytuje sa aj medzi súrodencami, a tak rodičia v snahe, aby jej zabránili, často premýšľajú nad tým, aký zvoliť vekový rozdiel medzi súrodencami, aby žiarlivosti zabránili. Lenže ani vekový rozdiel nie je zárukou toho, že k žiarlivosti nedôjde. Výskumy, ale aj skúsenosti rodičov naznačujú, že najväčší vplyv na žiarlivosť má správanie rodičov, potom povaha detí a ich pohlavie a až na štvrtom mieste je to vek staršieho súrodenca pri narodení mladšieho. Skúsenosti zo psychologických poradní tiež hovoria, že k najväčšej žiarlivosti dochádza pri dvoch deťoch. Keď je detí viac, žiarlivosť sa skôr rozplynie a vzťahy nebývajú až také napäté.
Pri narodení dieťatka sa u staršieho súrodenca môže opäť objaviť obdobie pomočovania (enuréza) či pokakávania (defekácie). Táto záležitosť je veľmi nepríjemná nielen pre rodičov, ale hlavne aj pre dieťa samotné. Keď sa začne znovu pocikávať, zostaňte vecní. Dajte mu suché oblečenie, ale nenadávajte mu.
Dieťa môže po narodení súrodenca zažívať až neovládateľný pocit frustrácie, pocit, že už nie je rodičmi milované a že jeho miesto zaplnil niekto iný. Vašou úlohou je mu tento pocit dôležitosti opäť vrátiť, aby sa z takého emočne vypätého podhubia nestala živná pôda pre choroby, alergie všetkého druhu či negatívne postoje do budúcnosti. V súvislosti s narodením súrodenca sa tiež môže prejaviť žiarlivosť na bábätko, prípadne až naštvanie a pocit, že za to môže mama. Dieťa jej potom robí naschvály, nedokáže odpustiť a zvyšuje sa tým aj pravdepodobná väčšia fixácia na druhého z rodičov.
Vzhľadom na to, že batoľa ešte nemá predstavu o čase, odporúča Harvey Karp začať pripravovať batoľa na príchod bábätka tak dva mesiace pred pôrodom. Najlepšie je to formou hry s bábikou, šepkanie do bruška a prvé náznaky komunikácie. Ak už bábätko v brušku kopká, naučte batoľa zhlboka dýchať a pomôcť tak sebakontrole aj uvedomeniu svojich emócií. Rozhodne nepremiestňujte ani nesťahujte v tejto dobe batoľa do inej izby, pokiaľ ste to nestihli skôr. Osobne veľmi odporúčam pripraviť batoľaťu darček od bábätka po jeho narodení, prípadne darček batoľaťa pre bábätko, ktoré si navzájom odovzdajú v pôrodnici, pri prvom kontakte. Toto sa mi úžasne osvedčilo. Po príchode domov z pôrodnice dovoľte svojmu prvorodenému dieťaťu pomáhať, zamestnajte ho, dajte mu dôležitú úlohu (priniesť plienku, uterák, namazať bábätko, zozbierať mu hračky zo zeme). Ukážte mu, ako veľmi ho potrebujete, ale nenúťte ho, pokiaľ pomáhať nechce. Jeho pomoc komentujte slovami: „Ďakujem, to mi veľmi pomohlo!“ Odolajte potrebe svoje staršie dieťa neustále korigovať „Takto nie, prosím ťa nesiahaj na neho!“, ale povzbuďte ho skôr, ako to má robiť správne: „Bábätku sa páči, keď ho pohladíš takto po čelíčku. To ti ide naozaj dobre.“ Dohovorte si vopred so starými rodičmi, príbuznými a návštevami, aby sa po príchode venovali najskôr staršiemu dieťaťu, vhodné je priniesť drobnosť aj staršiemu dieťaťu, ak nesú darček aj pre bábätko. U nás doma sa mi osvedčila ešte ďalšia vec, ktorú by som tu uviedla - vylepšite uspávací rituál, obohaťte spoločné zaspávanie. Batoľaťu prečítate rozprávku, po zhasnutí svetla potom spoločne zaspievajte bábätku pesničku. Od určitého veku vás prekvapí, že sa potom mladšie batoľa pridáva k rytmizácii pesničky samo, ak ste tento rituál zaviedli skôr a spievate napríklad dve pesničky stále rovnako každý deň pred spaním. Je úžasné sledovať, ako spoločný uspávací rituál obe deti zbližuje.
Veľakrát je kameňom úrazu problém vzájomného nepochopenia. Keď si vzájomne nerozumejú, viazne komunikácia a objavuje sa frustrácia na oboch stranách. Čo teda ešte môže pomôcť v raných súrodeneckých vzťahoch? Z vlastnej skúsenosti veľmi odporúčam využívať znakovú reč pre počujúce batoľatá Baby Signs®. Znakovanie je akýmsi komunikačným mostom, ktorý môže dospelý ponúknuť dieťaťu vo chvíli, keď dieťa chce komunikovať, ale ešte nehovorí. Tento spôsob komunikácie odporúčajú aj autorky knihy „S láskou a rozumom.“
Keď sa dieťa zdráha hrať s inými, je dôležité ho jemne podporovať pri rozvíjaní základných sociálnych zručností. Môžete začať tým, že mu ukážete, ako sa zapojiť do hry s ostatnými. Nácvik pozdravov: Pomôžte dieťaťu nacvičiť si jednoduché pozdravy alebo otázky, ktoré môže použiť na začatie konverzácie. Riešenie konfliktov: Naučte dieťa, ako zvládať malé konflikty a nezhody. Ak sa necíti komfortne v skupine, začnite tým, že ho zapojíte do hier s jedným kamarátom. Môžete pozvať rodinných známych alebo deti, s ktorými sa už predtým stretlo v bezpečnom domácom prostredí.
Je dôležité byť trpezliví a nenaliehať príliš. Ak na dieťa vyvíjate tlak, môže sa cítiť znepokojene a ešte viac sa stiahnuť. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím tempom.
Je dôležité stanoviť hranice a pravidlá, ktoré dieťa uisťujú a dávajú mu pocit istoty. Hranice by mali byť primerané veku dieťaťa a mali by sa meniť z roka na rok. Hovorte rozhodne, ale potichu, pretože krik vyvoláva iba krik. Buďte dieťaťu príkladom a správajte sa disciplinovane.
Krúžky a aktivity s inými deťmi sú dôležité pre socializáciu a rozvoj zručností. Pohybové aktivity sú prepojené s rozvojom centrálnej nervovej sústavy a osobnosti dieťaťa. Dbajte na to, aby sa dieťa necítilo preťažené a nechajte mu čas na voľnú hru a aktivity, ktoré ho bavia.
Je dôležité rozlišovať medzi bežnou žiarlivosťou a prejavmi autizmu, ktoré môžu ovplyvňovať sociálne interakcie dieťaťa. Autizmus je vrodená porucha, ktorá ovplyvňuje mozgové funkcie a spôsobuje ťažkosti v komunikácii a vzťahoch s ľuďmi. Diagnostika autizmu v ranom veku môže byť náročná, pretože niektoré príznaky sa nemusia prejaviť zreteľne.
Príznaky autizmu u bábätiek:
- Nedžavoce a negestikuluje do 12 mesiacov
- Nejaví záujem o hry typu "ťap, ťap, ťapušky"
- Nereaguje na svoje meno
- Môže byť hyperaktívne alebo zaostávať v aktivite
Diagnostika autizmu sa vykonáva na základe prejavov správania a vyžaduje si detailné informácie od rodičov. Definitívna diagnóza sa zvyčajne stanovuje medzi 4. a 5. rokom veku dieťaťa.
Aspergerov syndróm je porucha autistického spektra, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v sociálnej interakcii, ale bez ťažkostí s rečou a mentálnou retardáciou.
Ako pomôcť dieťaťu so žiarlivosťou?
- Buďte trpezliví a chápaví.
- Venujte dieťaťu individuálnu pozornosť a lásku.
- Zapájajte dieťa do aktivít s inými deťmi, ale nenúťte ho.
- Hľadajte odbornú pomoc a poradenstvo.
- Zamerajte sa na rozvoj sociálnych zručností dieťaťa.
- Vytvorte pre dieťa bezpečné a podporujúce prostredie.
Ako vychovať súrodencov, ktorí sa majú radi!
tags: #2 #rocne #dieta #ziarli #nechce #sa