Adam František Kollár - významný spisovateľ, knihovník, právny historik a poradca Márie Terézie so slovenského pôvodu - zomrel 10. júla 1783 vo Viedni. Narodil sa 17. apríla 1718 v Terchovej a zohral kľúčovú úlohu ako predstaviteľ osvietenského liberalizmu v habsburskej monarchii, ktorý ovplyvnil školské reformy Márie Terézie a podnietil snahy o zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a náboženskú toleranciu.
Detstvo, vzdelanie a vstup do jezuitov
Adam František Kollár sa narodil v Terchovej ako syn Mateja Kolárika a Regíny (rodenej Myslovskej). Rodina sa neskôr presťahovala na Staré Hory a potom do Banskej Bystrice, kde jeho otec pracoval ako baník v medených baniach. V Banskej Bystrici a neskôr v Banskej Štiavnici a Trnave študoval na nižších gymnáziách. Po absolvovaní štúdií vstúpil do jezuitského rádu, no pre názorové nezhody vystúpil pred vysvätením. Neskôr ho oslovil Gerard van Swieten a Kollár vstúpil do Dvornej knižnice vo Viedni, kde ho vzdelávali a rozvíjali jeho jazykové a vedecké záujmy.
Viedenská kariéra a vzdelávanie
V Dvorskej knižnici vo Viedni pôsobil Kollár od roku 1749 a postupne sa vypracoval na riaditeľa (v roku 1772). Ako skriptor, neskôr kustóda a nakoniec riaditeľ knižnice, spolupracoval s dvorným lekárom, diplomatom a knihovníkom G. van Swietenom a bol dvorným radcom Márie Terézie. Ovládal množstvo jazykov vrátane latinčiny, gréčtiny, nemčiny, maďarčiny, turečtiny, perzštiny, hebrejčiny a ďalších, čo mu umožnilo pôsobiť ako expert na cisárskom dvore a v rôznych inštitúciách.
Vedec, pedagóg a jazykovedec
Narodila sa mu výrazná vedecká činnosť; najvýznamnejšiu časť tvorili práce z histórie, práva a filológie, no významné bolo aj jeho pedagogické a etnologické dielo. V roku 1755 vydal latinský preklad Tureckých dejín z turečtiny a v roku 1756 dvojzväzkové Základy tureckého jazyka. Vydal tiež oslavné básne na Márie Teréziu v gréčtine a latinčine a pripravil trojzväzkové Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov uhorských. Kollár sa stal jedným z najvplyvnejších reformátorov vzdelávania a jazyka v období tereziánskeho osvetlenstva.
Gramotnosť a pedagogika
V kontexte svojich pedagogických názorov ovplyvnil reformu školstva a vypracoval návrhy na zlepšenie gymnázií, ktoré sa stali súčasťou širších reforiem Ratio educationis (1777). Bol predstaviteľom osvietenského absolutizmu a obhajcom rovnosti medzi občanmi, čo sa premietlo do jeho predstav o zrušení nevoľníctva, zdanení šľachty a zavedení náboženskej slobody. Kollár tiež presadzoval nutnosť pestovania slovanského jazyka a rozvíjania dejín a práve v prospech štátu a spoločnosti.
Vplyv na cisársky dvor a konflikty
Ako poradca Márie Terézie zohrával Kollár dôležitú úlohu pri reformách školstva a pri správe štátnej histórie a práva. Jeho spisy a politické názory vyvolali ostrú opozíciu zo strany uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi, najmä kvôli kritike výsad šľachty a požiadavkám na zlepšenie postavenia poddaných. Jeho dielo O pôvode a ustavičnom používaní zákonodarnej moci v cirkevných záležitostiach a apoštolských kráľov uhorských bolo dokonca verejne spálené a Kollár sa dostal do nemilosti. Napriek tomu pokračoval vo svojich reformných brigách a jeho teória o dominium directum et eminens a ius haereditarium sa vracia po dvadsiatich rokoch v diele Pôvaby dejín verejného uhorského práva.
Osobný život a záver života
Kollár bol ženatý a mal dcéru; zomrel 10. júla 1783 vo Viedni, kde prežil väčšinu svojej profesionálnej kariéry. Zastával vysoké posty a získal uznanie v rámci tereziánskeho osvietenstva, pričom jeho meniteľská činnosť a vedecký odkaz prispeveli k rozvoju slovenskej historiografie a kultúrneho života monarchie.
Hlavné diela a dedičstvo
- Viedenská zbierka dokumentov všetkých čias (1761-1762).
- O pôvode a slátom používaní zákonodárnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolských kráľov uhorských (1764).
- Učebný poriadok (Ratio educationis) (1777).
- Pôvaby dejín verejného práva uhorského kráľovstva (1783).
Vo svojich dielach a návrhoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Kollár svojim názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie a prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu. Prispel k rozvoju staršej slovenskej historiografie a založil štúdium slovanských dejín. Adam František Kollár je považovaný za jedného z priekopníkov tereziánskeho osvietenstva, známeho ako „slovenský Sokrates“.
Kristýna Hájková - Politika je tiež mužský svet. Participácia Rómov a Rómiek v komunálnej politike
Terchová a okolie súpevní s Kollárovou históriou vracajú spomienky na jeho pôvod a význam pre slovenskú kultúru a vedu. Napriek všetkým peripetiám zostáva jeho odkaz živý v historickom a jazykovednom zázname rodiny a spoločnosti.
Citáty a poznámky
Podľa I. Sedláka pôsobil aj ako oficiálny prekladateľ a expert vo viacerých inštitúciách na cisárskom dvore. Podľa Encyklopédie je Kollár autorom diel v oblasti jazykovedy, gramatík a učebníc latinčiny, gramatiky tureckého jazyka a antológie perzskej literatúry. „Ak je niekto rodom Slovák, ako ja, a podľa môjho príkladu vynaloží trochu času na poznanie ostatných rečí, veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa.“