Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a pokiaľ ide o prvé krôčiky, je to rovnako individuálne. Niektoré deti začnú chodiť už v 11. mesiacoch, iné až v 15. mesiacoch. Nie je nezvyčajné, že dieťa v období okolo svojich prvých narodenín prechádza dôležitým míľnikom svojho života, postaví sa na svoje nôžky a začne robiť prvé kroky. Aj keď sa mamičky často boja, že ich drobček ešte nechodí, lebo rovesníci už áno, nemajte hlavu v smútku. Je to veľmi individuálne.
„Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ povedala detská lekárka Monika Michňová.
Nesnažte sa mu pomáhať pri chôdzi
Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
„Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:
- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách
- K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu
- K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice
- Hrozí riziko vytiahnutia lakťa
- K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku
- Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze
- Predlžujeme dobu samostatného chodenia
Je dôležité si uvedomiť, že by sme ruky svojich detí nemali používať na ich dvíhanie či hranie sa s nimi. Hoci by sa mohlo zdať, že takýmto spôsobom dieťatku pomôžeme v jeho prirodzenom vývoji, nie je to tak. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť.
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Prvé kroky musí urobiť samé
Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka.
Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová, ktorá mamám radí aj na svojom instragramovom profile detska_doktorka.
Na chodítka zabudnite
Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Dajte deťom čas a priestor
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, keď má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
Po privítaní básničkou nasleduje prekážková dráha, ktorú deti prebehnú a prelezú. Oproti mladším deťom si na nej už vyskúšajú cviky ťažšie na koordináciu pohybov a orientáciu v priestore. Riadené cvičenie potom inštruktorka vkladá medzi túto na prvý pohľad voľnú zábavu. „Dost časté v období stagnácie býva, že deti nechcú robiť vôbec nič a alebo naopak všetko, ale len samy,“ upresňuje P. Štěpánová. Môžeme sa pokúsiť rýchlo presunúť pozornosť na niečo iné, dieťa si prestať všímať, v horšom prípade potom napríklad úplne zmeniť prostredie a ísť na chvíľu von z telocvične na chodbu.
Veľkú službu nám môže urobiť napríklad starší súrodenec alebo na lekciách jedno staršie dieťa. Dôležitejšiu úlohu ako doteraz začína zohrávať kolektív. Malí cvičenci si síce zatiaľ nevedia spolu hrať, toto obdobie nastáva až okolo veku 3 rokov, ale aj fakt, že si hrajú súbežne vedľa seba, má vplyv na vnímanie ostatných ako súčasť nejakého celku.
Dieťa chytíme za ruky a necháme ho postaviť na naše nohy. Necháme dieťa váľať sudy po žinenke alebo doma po koberci. Nemáte-li doma k dispozícii trampolínu, nevadí. Ľahko ju nahradí napríklad matrace na posteli. Dieťa skáče spolu s rodičom. Pre správny vývoj pohybového aparátu dieťaťa môžeme robiť mnohé už odmalička. Vďaka tomu všetkému môžeme predchádzať mnohým nepríjemnostiam, ktoré sa objavujú až v dospelosti a väčšinou nás ani nenapadne ich spájať s detstvom.
Ťažké pracovné aktivity na reguláciu detí
tags: #ako #cvicit #ked #dieta #nechce #chodit