Takmer každé dieťa minimálne raz použije neslušné slovo na verejnosti v tej najmenej vhodnej situácii. Čo robiť, keď používanie vulgarizmov sa stalo novou zábavou vášho dieťaťa? Určite premýšľate, kde tie výrazy počulo - doma, v škole, škôlke alebo v televízii? Tomu, aby sa dieťa nestretlo s vulgarizmami, nezabránite, ale môžete zabrániť tomu, aby ich používalo.
Deti sa učia nadávky z rôznych zdrojov. A hoci si to možno nechcete priznať, jedným z najčastejších miest, kde tieto slová dieťa počuje, je domov. Aj rodičia, ktorí robia všetko pre to, aby na verejnosti nenadávali, doma sa často uvoľnia a aj nároky na svoj slovník znížia. Dieťa môže tiež počuť nadávky v televízii a vo filmoch. Mnoho relácii dokonca obsahuje jazyk, ktorý by ste nechceli, aby dieťa používalo. To je ďalší dôvod, prečo je dôležité mať prehľad o tom, čo vaše dieťa sleduje.
„V minimálne 50 % prípadoch dieťa vulgarizmus či neslušné slovo počuje v rodinnom prostredí, či už v bližších alebo širších kruhoch, zvyčajne na oslavách alebo väčších rodinných stretnutiach, kde je ťažšie ukorigovať komunikáciu medzi jednotlivými členmi rodiny. Avšak ak si je rodič istý, že z rodiny určite tento výraz nemôže pochádzať, je dobré porozprávať sa s dieťaťom a následne s pani učiteľkou, ak sa teda slovo rozšírilo v MŠ či škole. Pani učiteľky už vedia, čo treba robiť v takýchto prípadoch.“ - školská psychologička Mgr.
Hoci predpokladáte, že v materskej škole dostanú vaše deti rady do života a schopnosť pekne komunikovať s ostatnými, mali by ste rátať aj s tým, že si tu zrejme osvoja aj zopár nepekných návykov, predovšetkým používanie nadávok. Vedzte, že vaše ratolesti môžu „škaredé slová“ pochytiť aj vtedy, keď sa doma rozpráva slušne. Ak začnú používať nadávky veľmi malé deti, je to len výsledok snahy opakovať všetko, čo počujú v reči ostatných. Najmenší si takto prirodzene rozširujú svoju slovnú zásobu. Ich cieľom zväčša vôbec nie je niekomu ublížiť alebo si nadávkou „uľaviť“. Ak ich počujú príliš často, začnú ich do úst vkladať bez toho, aby si vôbec uvedomovali ich neslušný alebo útočný charakter.
Problémom nadávok je, že sa neraz vyslovujú s veľkým dôrazom, napríklad so zvýšeným hlasom, čo má v reči rovnaký efekt, akoby ste písané slová podčiarkli zvýrazňovačom. Staršie deti, napríklad predškoláci, už vedia rozpoznať citové zafarbenie slov, pri akých príležitostiach a z akého dôvodu dospelí niektoré expresívne výrazy používajú. Uvedomujú si, že nimi môžu zraniť alebo niekoho uraziť. Často ich však používajú len preto, aby ľahko získali pozornosť rodičov či širšieho okolia, hoci aj negatívnu. Nezriedka si na to vyberajú najmenej vhodné chvíle, napríklad pri nakupovaní alebo pri cestovaní autobusom či električkou, kde je veľa ľudí, a skúšajú tak vašu trpezlivosť.
Napodobňovanie je dôležitou súčasťou jeho vývinu. Dieťa vidí a počuje, čo sa hovorí v situáciách, keď si niekto udrie palec na nohe alebo agresívne zakričí na iného vodiča, a rozhodne sa to vyskúšať tiež. Súčasťou toho je aj napodobňovanie súrodenca alebo rodiča, kedy ide nielen o reakciu, ale aj o pozornosť, ktorú tým získa.
Deti často nadávajú, aby zistili, ako budú reagovať rodičia, učitelia alebo iné deti. Vedia, že nadávky vyvolávajú silné reakcie, a sú zvedavé, čo sa bude diať. Chcú byť ako dospelí. Deti počujú, že dospelí nadávajú a testujú reakcie.
Nadávanie môže byť spôsob, ako získať pozornosť, aj keď negatívnu.
Deti, ktoré majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich emócií, môžu používať nadávky ako spôsob, ako vyjadriť hnev, frustráciu alebo iné silné pocity.
Deti môžu začať nadávať, aby zapadli do skupiny rovesníkov alebo aby získali prestíž.
Ako reagovať na nadávanie u detí?
Pri rozhodovaní o tom, ako reagovať na nadávky, budú určite hrať veľkú rolu vaše rodinné hodnoty. Pre niektoré rodiny nie sú nadávky veľkým problémom, iní rodičia zase akceptujú, že dieťa občas používa nadávky. Pre rodiny, ktoré nadávky jednoznačne odmietajú, je dôležité problém riešiť ihneď. V prvom rade je vhodné zistiť dôvod, prečo dieťa nadáva, a tiež ako a kde bola nadávka použitá. Napríklad keď 5-ročné dieťa opakuje slovo, ktoré počulo vo vlaku, je úplne iná situácia ako keď 13-ročné dieťa nadáva pedagógovi. Ak viete, prečo vaše dieťa nadáva, môže vám to pomôcť rozhodnúť sa, ako najlepšie reagovať.
Berte v prvom rade do úvahy vek dieťaťa. Ak nadávku evidentne použilo bez toho, aby vnímalo jej negatívny charakter, alebo vôbec tušilo jej zraňujúci podtón, jednoducho to odignorujte. Nehovorte o tom, ani sa netvárte prekvapene či dotknuto. Najhoršie zo všetkého je reagovať prehnane. Ak urobíte veľkú scénu, keď váš drobec použije vulgarizmus, iba tým zvyšujete šance, že si jeho používanie naozaj osvojí, pretože ho bude vnímať ako prostriedok vzdoru. Skúšate rozpačitú situáciu vyriešiť smiechom či chichotaním, aby ste pôsobili, že ste nad vecou? Ani to nie je dobrý nápad. A to ani vtedy, ak vás nový slovník vášho dieťatka naozaj rozveselí. Snažte sa za každú cenu zachovať vážnu tvár.
Na nadávky nezameriavate pozornosť ani vtedy, ak ich váš chlapček či dievčatko použili v hneve alebo pri rozčúlení. Dlhou kázňou by ste zbytočne priliali vodu na mlyn. To, čo v tej chvíli naozaj potrebujú, je upokojenie.
Ak dieťa nadáva, aby získalo vašu pozornosť, je najlepšie reagovať tak, že nadávky úplne ignorujete. Buďte pokojní a nereagujte. Vyhnite sa očnému kontaktu, smiechu, hnevu. To môže zastaviť nadávky a zabrániť ďalším nadávkam. Môžete tiež dať svojmu dieťaťu veľa pozitívnej pozornosti a pochvaly, keď použije zdvorilý jazyk.
Ak sú nadávky spôsobené hnevom alebo frustráciou, môžete svojmu dieťaťu pomôcť pomenovať svoje emócie, napríklad: „Vidím, že si veľmi nahnevaná“. Je dôležité, aby vedelo, že cítiť tieto emócie je úplne v poriadku, ale je lepšie ich vyjadriť vhodnejšími slovami. Možno budete musieť pomôcť svojmu dieťaťu upokojiť sa. V tom prípade je vhodný čas ho naučiť iné spôsoby, ako zvládať tieto pocity.
Nereagujte prehnane. Ak urobíte veľkú scénu, keď vaše dieťa vysloví škaredé slovo, je veľká šanca, že to posilní jeho správanie.
Mladšie dieťa nerozumie narážkam, ale rozumie dobru/zlu, áno/nie. Aj pri používaní nevhodných slov preto musíte byť konkrétni. Vaším dlhodobým cieľom by malo byť naučiť dieťa, že jeho jazyk ovplyvňuje aj ostatných.
Či už to považujete za zábavné alebo zakázanú vec, posledné, čo chcete, je, aby vaše dieťa hovorilo nadávky v nevhodnej chvíli. A väčšina rodičov súhlasí s tým, že nadávanie je hrozný a urážlivý zvyk, ktorý nechcú, aby si ich dieťa rozvinulo. Chcete, aby dieťa bolo schopné reflektovať a hovoriť o svojich emóciách a správaní a aby bolo taktiež schopné zvážiť emócie a správanie iných ľudí.
Nadávky u detí sú bežný jav, ktorý môže rodičov znepokojovať. Je dôležité pochopiť, prečo dieťa nadáva a ako na to správne reagovať. Tento článok sa zaoberá príčinami nadávania u detí a ponúka stratégie, ako s týmto správaním pracovať.
Prečo deti nadávajú?
Deti sa s nadávkami stretávajú v rôznych prostrediach, ako je škola, internet, televízia a dokonca aj od dospelých. Existuje niekoľko dôvodov, prečo deti začnú nadávať:
- Napodobňovanie: Deti sa učia napodobňovaním správania dospelých a rovesníkov. Ak počujú nadávky doma, v škole alebo v televízii, môžu ich začať opakovať bez toho, aby si uvedomovali ich význam. Napodobňovanie je dôležitou súčasťou vývinu dieťaťa. Dieťa vidí a počuje, čo sa hovorí v situáciách, keď si niekto udrie palec na nohe alebo agresívne zakričí na iného vodiča, a rozhodne sa to vyskúšať tiež.
- Testovanie reakcií: Deti často nadávajú, aby zistili, ako budú reagovať rodičia, učitelia alebo iné deti. Vedia, že nadávky vyvolávajú silné reakcie, a sú zvedavé, čo sa bude diať. Chcú byť ako dospelí. Deti počujú, že dospelí nadávajú a testujú reakcie.
- Získanie pozornosti: Nadávanie môže byť spôsob, ako získať pozornosť, aj keď negatívnu.
- Vyjadrenie emócií: Deti, ktoré majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich emócií, môžu používať nadávky ako spôsob, ako vyjadriť hnev, frustráciu alebo iné silné pocity.
- Rovesnícky tlak: Deti môžu začať nadávať, aby zapadli do skupiny rovesníkov alebo aby získali prestíž.
Britskí psychológovia prišli k výsledku, že nadávky sú pre deti prospešné, pretože pomáhajú pochopiť odtiene jazyka a viac významov jednotlivých slov. Pomocou nadávok vraj lepšie chápu a rozumejú nielen vlastným emóciám, ale aj emóciám druhých ľudí a situáciám, ktoré zažívajú.
Ako reagovať na nadávanie u detí?
Reakcia na nadávanie u detí by mala závisieť od veku dieťaťa, kontextu situácie a rodinných hodnôt. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžete použiť:
- Ignorovanie: Ak dieťa nadáva bez toho, aby si uvedomovalo význam slova alebo s cieľom získať pozornosť, ignorovanie môže byť najlepšou stratégiou. Ak urobíte veľkú scénu, keď vaše dieťa použije vulgarizmus, iba tým zvyšujete šance, že si jeho používanie naozaj osvojí, pretože ho bude vnímať ako prostriedok vzdoru. Buďte pokojní a nereagujte. Vyhnite sa očnému kontaktu, smiechu, hnevu.
- Vysvetlenie: Ak je dieťa staršie a rozumie významu nadávok, je dôležité mu vysvetliť, prečo sú tieto slová nevhodné a ako môžu zraniť alebo uraziť iných ľudí. Dieťaťu nestačí informácia, že ide o škaredé slovo, potrebuje poznať dôvod, prečo takéto slová dokážu ľudí zraniť či uraziť. Skúste teda poukázať na situáciu z opačnej perspektívy - ako by sa to páčilo jemu, keby ho prirovnávali k rozličným zvieratkám či iným veciam?
- Stanovenie hraníc: Je dôležité stanoviť jasné pravidlá o tom, aký jazyk je prijateľný doma a aký nie. Vecné konštatovanie: „Nepáči sa nám to, takto sa u nás doma nerozpráva! A ty patríš do nášho domu! Si súčasťou našej rodiny!“ Potom už nás čaká iba dôslednosť. Na nadávky sa však nedá vždy správne zareagovať, preto si stanovte hranicu, na akú nadávku budete reagovať a stopnete ju, upozorníte dieťa a na ktorú už nie.
- Nájdenie alternatív: Pomôžte dieťaťu nájsť alternatívne spôsoby, ako vyjadriť svoje emócie alebo ako sa vyrovnať so situáciami, ktoré ho frustrujú. Ak už dieťa vysloví nejakú nadávku, môžete mu nenápadne navrhnúť inú slušnejšiu alternatívu - začnite používať rôzne skomolené či vtipné náhrady škaredých slov, napríklad namiesto spojenia „zasa sa to p..ralo“ poviete „zasa sa to potentovalo“.
- Používanie pozitívnej pozornosti: Dávajte dieťaťu veľa pozitívnej pozornosti a pochvaly, keď používa zdvorilý jazyk. Môžete tiež dať svojmu dieťaťu veľa pozitívnej pozornosti a pochvaly, keď použije zdvorilý jazyk.
- Trest: Ak dieťa opakovane nadáva aj po vysvetlení a stanovení hraníc, môžete použiť primeraný trest, ako je napríklad odobratie hračky alebo zákaz sledovania televízie.
Dôležitým pravidlom je aj správanie dospelých v situáciách vypätia a osobný príklad. Ak budete častovať škaredými slovami okoloidúcich, vodičov druhých áut, kliať na kolegov z práce či na susedov, sami tak vytvoríte vo svojom dieťati domnienku, že je to správne. Zakaždým, keď sa nedopatrením prerieknete, riadne sa ospravedlňte, či už dotyčnej osobe, ktorej ste nadávali, alebo priamo svojmu dieťaťu. Začnite teda v prvom rade od seba. A to nielen v komunikácii v rodine, ale aj všade tam, kde sú vaše ratolesti. Ak by ste dieťa chceli odnaučiť nadávať, musíte začať od seba.
Agresivita a nadávanie u detí
Ak dieťa nadáva často a používa nadávky na pomenovanie ľudí, vecí, začína často šomrať, provokovať a stupňovať nadávky, je dobré, ak rodič začne vysvetľovať. Prejavy agresivity u detí majú svoje príčiny. Treba ich nájsť a dieťaťu vysvetliť, že takéto správanie je neprípustné. Je dôležité hľadať príčiny agresívneho správania a pomôcť dieťaťu naučiť sa zvládať svoje emócie zdravým spôsobom.
Naliehavé túžby, ktoré má, zatiaľ nedokáže adekvátne vyjadriť slovami. Práve vtedy môže prísť na rad riešenie situácií bitím. Dieťa povie rodičovi, svojim vlastným spôsobom, že danú vec nechce práve vykonať. Avšak rodič na tom trvá a neváha dieťa vytrhnúť z momentálnej aktivity a žiadať od neho niečo iné. Dieťa prirodzene reaguje hnevom, pretože má pocit krivdy a nerešpektovania jeho potrieb. Rodič však veľakrát takýmto pocitom neprikladá dostatočnú váhu. Je pre neho podstatné, aby ho dieťa počúvalo na slovo.
Zvyčajne, keď rodič spozoruje nežiaduce správanie u dieťaťa, v tomto prípade udieranie sa alebo bitie rodiča, reaguje strachom. Jeho jedinou snahou je, aby s tým dieťa okamžite prestalo. Pre dieťa je však veľmi ťažké v tejto chvíli poslúchnuť a prestať. Dieťa je práve vo víre silných emócií, ktoré ním zmietajú, a nevie ich samo ovládať.
Správne zvládnuť prvé záchvaty detského hnevu je kľúčové. Dieťa sa s nimi samo alebo s pomocou rodiča naučí rýchlejšie vysporiadať a riešiť ich iným, ako agresívnym správaním. Ak dieťa začne udierať rodiča, nikdy ho nebijeme naspäť. Môžeme mu jemne chytiť ruku, povedať mu, že bitie bolí. Dieťaťu uznáme jeho pocity a pomenujeme ich, hnevá sa, je smutné, frustrované, lebo niečo nie je podľa jeho predstáv. Na dieťa rozprávame pokojným hlasom, nekričíme, nevyhrážame sa mu.
Je hnev môjho dieťaťa normálny? | Inštitút detskej mysle
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak nadávanie u dieťaťa pretrváva, je veľmi agresívne alebo je spojené s inými problémami v správaní, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Pedopsychiater alebo psychológ môže pomôcť identifikovať príčiny nadávania a vypracovať individuálny plán na riešenie tohto správania.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Výchova bez kriku. Krik je efektívny len dočasne. Krik deti zraňuje a desí ich. V neskoršom veku ich primäje vzdorovať a už z princípu neurobia to, čo sa od nich očakáva. Je možné, že si na krik vybudujú toleranciu a vy akokoľvek ste zvyknutí, že krik pomohol, sa budete diviť, že s potomkom to teraz ani nepohne. Hnev a krik nespája, ale rodiča a dieťa rozdeľuje.
Krikom a hnevom sa rozumné a zrozumiteľné pravidlá nedajú nastaviť. Jednak si krikom autoritu nezískate, a jednak si môžete byť istí, že dieťa vás buď napodobní a začne kričať aj ono, alebo sa od vás úplne izoluje a váš vzťah bude chladný. Úplne postačí, ak sa budete správať a vravieť veci, aké chcete vidieť a počuť od vášho potomka. Aj v prípade malej rebélie bude mať dieťa vtesnaný ten základ, ku ktorému sa jeho podstata navráti.
Na záver pár rád, ako sa vysporiadať s pretečeným pohárom trpezlivosti:
- než „vybuchnete“, skúste zhlboka dýchať. Lepšie napočítať do desať, ako potom ľutovať povedané slová a činy
- občasný krik si nevyčítajte. Dieťaťu vysvetlite, čo sa stalo a prečo ste kričali
- nehanbite sa ospravedlniť.
Moja 2 a pol ročná dcéra ma dnes surovo poslala do p***. Netuším kde to vzala... A tak mi napadlo... Či ostro napomínať, nevšímať si to, alebo vysvetliť, že takto sa nehovorí?
Povedať jej... to je škaredé slovo, také sa nehovorí a ďalej si nevšímať... Určite nie začať sa smiať...
Poslala som ju obuť si papuče... A ona na to s plnou vážnosťou - choď do p***. No do smiechu mi nebolo... Asi 5 sekúnd mi trvalo, kým som sa spamätala a potom som jej povedala, že takto sa nehovorí a nechcem to viac počuť...
Zbytočne na to upozorňovať. Deti sa učia rýchlo .. hlavne takéto slová. Moja známa pred malou nekliala ani trocha, no raz jej ušlo, keď sa buchla malíčkom o skrinku - do pi*e. Žiadne iné slovo sa malá nenaučila tak pekne a tak rýchlo ako vtedy. Treba jej ale vysvetliť, že je to škaredé a že to nemôže používať. Inak by som to neriešila.
Tvoje dieťa je príliš malé na to, aby chápalo, čo sú to vulgarizmy a prečo sú zlé. Určite by som nenapomenula ostro a tiež by som neignorovala. Ale vysvetlila by som, že je to škaredé a môže na miesto toho povedať napríklad choď do kelu... ale mama sa nemá posielať nikam, takze má si ísť obuť papuče a neodvravat. Deťom treba všetko vysvetliť, ako inak majú vedieť, čo sa má a čo nie?
Nie preto, aby ťa vytáčala, ale preto, aby zistila, čo tie zakázané slová vlastne spôsobujú a prečo sú zakázané. Pre tak malé dieťa je to iba slovo ako každé iné. U nás to aspoň funguje tak, že sa každý tváril, že nič nepočul a diskusia ide ďalej bez akejkoľvek reakcie, tak sa takéto slovo použilo iba raz, nevyvolalo žiaden záujem ani reakciu zo strany okolia = nezaujímavé pre dieťa, viac také nikdy nepovedala. Samozrejme, toto platí iba v prípade, že sa takto doma ani nikde v okolí nerozpráva.....
Ja musím na to upozorniť. Bola som v pôrodnici a keď som prišla domov, skoro 3-ročný pomaly za každou druhou vetou "dpc". Počul to od známeho a nikto malému nič nepovedal, ignorovali to. Keď som prišla domov, vysvetlila som mu, že je to škaredo a nehovorí sa tak.
2,5 ročné dieťa nemá šajnu, čo vlastne povedalo. Čaro nadávok je také, že sú väčšinou vyslovené s dôrazom, ktorý si ich autor často ani neuvedomuje. Ja som sa raz napríklad neskutočne nahnevala na dcérku, ktorá sa v procese odplienkovania tretí krát po sebe pocikala až do topánok. Ako som išla pre ďalšie čisté oblečenie, som spustila salvu hubovania a v tej záplave slov jediná nadávka do pi*e. Cestou som si po čase uvedomila, že malá si už neviem koľký krát to slovo potichucky pre seba dookola opakovala.
Dieťaťu musíte konkrétne a na rovinu povedať slovnú alternatívu, ktorú môže v prípade potreby namiesto nadávky použiť. „Alternatívu by mal rodič presne definovať. Môže to byť napríklad slovo do kelu, do pekla, do papuče, do auta, ty kokso. Mali by to byť slová, ktoré nenesú pejoratívny význam, sú spoločensky prijateľné a nevzbudzujú mieru pohoršenia. Alebo môžeme povedať dieťaťu, že ak je nahnevané, nech si ide radšej zaskákať na trampolínu, ako by malo použiť toto nepekné slovo. Ďalšou možnosťou je to, že môže použiť aj spojenia ako - som nahnevaný, som smutný a pomenovať svoje emócie. Je to pre dieťa síce náročné, ale ak ho rodič naučí pomenovať emócie, tak mu to môže byť veľmi nápomocné,“ radí odborník.
Mnoho rodičov zámerne ignoruje situáciu, keď dieťa zanadáva a jednoducho sa tvária, že nič nepočuli. „V niektorých prípadoch ignorovanie vie byť nápomocné, a to hlavne vtedy, keď vieme, že to dieťa používa ako určitý nástroj, aby rodiča nahnevalo. Vo všeobecnosti ale platí, že by rodič na to mal zareagovať,“ vysvetlil odborník.
Netvárte sa preto, že ste to škaredé slovo z úst svojej dcéry alebo syna nepočuli, lebo urobíte viac škody ako osohu. „Ak dieťa použije hanlivú nadávku a my na to nezareagujeme, alebo sa tvárime, že sme to nepočuli, tak dieťa neučíme, či je to v súlade s našimi hodnotami, presvedčeniami a morálkou. Rodičia majú strach, že ak danej situácii venujú veľkú pozornosť, tak dieťa to môže naschvál opakovať. Je to o citlivosti rodičia, akým spôsobom zareaguje,“ doplnil.
Deti v predškolskom veku s obľubou používajú zvieracie nadávky, ako ty krava, ty somár a potom to rozšíria aj na zastaralé klinické pomenovania - ty debil, ty idiot. Najmenším členom domácnosti by ste mali vysvetliť reálny význam týchto slov, pretože oni to miestami berú iba ako srandu a neuvedomujú si dôsledky.
„Niektorí ľudia používajú slová, ktoré môžeme označiť ako nepekné a neúctivé. Ak ľudí označujeme cez zvieratká - somár, krava, tak to v poriadku nie je a ľudia sa môžu cítiť nepríjemne. Preto by sme sa takýmto slovám mali vyhýbať,“ povedal Krause.
Ak dieťa napriek opakovanému upozorneniu znovu použije vulgarizmus, tak mnoho rodičov už zvolí trest, alebo mu niečo zakáže. „Trest nie je pre dieťa natoľko motivačný prvok ako si to rodičia čast predstavujú - teda najmä mám na mysli fyzický trest. S dieťaťom sa radšej o situácii porozprávajte a nech aj ono vyjadrí svoj názor. Povedzte mu, že na túto tému ste sa už rozprávali a ono opäť použilo to slovo, tak vás zaujíma prečo. Rodič by mal pred tým, ako vypení, preskúmať motívy dieťaťa, lebo dieťa si niekedy uvedomí, že povedalo niečo, čo nemalo, ale už sa to nedá vrátiť späť. To ale neznamená, že nebolo schopné sebareflexie, preto by sa na to najskôr mal rodič opýtať. Skôr ako príde k vyvodzovaniu dôsledkov, mal by tomu predchádzať rozhovor,“ vysvetlil neuropsychológ.
Keď vaše dieťa už s určitosťou chápe významu použitých neslušných slov aj tomu, že je to nevhodné správanie, mal by sa vedieť za svoje činy aj ospravedlniť. „Dieťa v prvom rade potrebuje vidieť, že to, čo rodič od neho žiada, tak aj robí. Ak rodič žiada ospravedlnenie, tak aj on sa musí vedieť ospravedlniť. Ak sa aj rodič na dieťa nahnevá a po čase príde za ním a ospravedlní sa mu, tak dieťa učí, čo má robiť v prípade, ak ho niečo mrzí. Ak to rodič nerobí, tak ten proces vytvorenia návyku je oveľa zdĺhavejší. Ale ospravedlnenie je na mieste, lebo je to forma vyjadrenia rešpektu.
tags: #ako #reagovat #ked #dieta #nadava #mame