Príprava na tretiu dobu pôrodnú začína však už v druhej dobe pôrodnej pri pôrode hlavičky plodu, kedy pôrodná asistentka podá rodičke do lakťovej žily injekciu s látkou spôsobujúcou stiahnutie maternice (obvykle oxytocín). Zmyslom jej podania je urýchliť po pôrode plodu odlúčenie placenty a znížiť tak krvnú ztratu (hovorí sa tomu aj aktívne vedenie tretej doby pôrodnej).
Čo sa deje v tretej dobe pôrodnej
Niekoľko minút po pôrode bábätka žena často pocíti slabšiu kontrakciu. Ak je placenta už odlúčená, je rodička vyzvaná k zatlačeniu, pri ktorom sa placenta aj s plodovými obalmi porodí. Táto časť pôrodu už nie je zďaleka tak nepríjemná a bolestivá ako tie predchádzajúce.
Porodená placenta musí byť starostlivo skontrolovaná, aby sa potvrdilo, že v maternici nezostali jej zvyšky alebo väčšie časti plodových obalov. Po pôrode placenty vyšetrí lekár alebo pôrodná asistentka rodičku pomocou gynekologických zrkadiel, čo umožní posúdiť eventuálnu prítomnosť a rozsah pôrodných poranení. Viac informácií nájdete v článku Epiziotómia a ďalšie pôrodné poranenia.
Šitie pôrodných poranení
Zistené pôrodné poranenia sú znecitlivené injekciou s anestetikom a potom v miestnej anestéze ošetrené. K šitiu sa používajú vstrebateľné materiály, ktoré sa za niekoľko dní buď samy vstrebú, alebo stehy samy vypadnú.
Prvé priloženie bábätka
Pokiaľ nie je pôrod ničím skomplikovaný, je bábätko už v tejto fáze pôrodu priložené k prsníku mamičky, tzv. prvému priloženiu. Už samotné dráždenie prsnej bradavky prispieva k stiahnutiu maternice, pretože sa z matkinej hypofýzy vyplaví jej vlastný oxytocín. Skoré priloženie bábätka k prsníku matky je úplne zásadné pre nadviazanie ich vzájomného čo najintenzívnejšieho citového vzťahu.
Prečítajte si takisto: Priebeh pôrodu - čo je štvrtá doba pôrodná?
Čo je tretia doba pôrodná a koľko trvá
Pôrod placenty a plodových obalov môže trvať len niekoľko minút až maximálne hodinu. Narodením bábätka sa pôrod nekončí; tretia doba pôrodná začína narodením dieťatka a končí vypudením placenty. Placenta sa delí na materskú a plodovú časť. Materská časť prilieha k maternici, plodová zabezpečuje spojenie s plodom a jeho výživu.
Po pôrode dieťaťa nastáva krátke obdobie oddychu, kedy žena nepociťuje žiadne sťahy a kontrakcie. Následne sa maternica začne opäť sťahovať a žena znova pociťuje sťahy, ktoré už nie sú bolestivé. Sťahy pomáhajú tomu, aby sa placenta oddelila od steny maternice a spolu so zostatkami plodových obalov a pupočníka bola vyplavená pôrodnými cestami von. Po pôrode placenty lekár skontroluje jej celistvosť a presvedčí sa o tom, že v maternici nezostali žiadne jej zvyšky. Následne skontroluje aj možné pôrodné poranenia a vykoná ošetrenia, ktoré mamička potrebuje.
Perinatálne tkanivá a ich význam
Počas pôrodu je možné odobrať všetky perinatálne tkanivá - pupočníkovú krv, tkanivo pupočníka a placentu. Perinatálne tkanivá obsahujú dôležité kmeňové bunky a ich využitie patrí k prevratným a najmodernejším liečebným metódam. „Stovky vedcov po celom svete skúmajú využitie pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty aj pri diagnózach, ako sú detská mozgová obrna, autizmus, úrazy chrbtice, Parkinsonová a Alzheimerová choroba, akútny infarkt myokardu, mŕtvica a iné,“ vysvetľuje MSc. Dominika Valent Raffajová, medical advisor pre Cord Blood Center. Odber perinatálnych tkanív je bezbolestný pre matku aj dieťa a vykonáva sa, až keď je bábätko už na svete. Uskladnené kmeňové bunky pre rodiny predstavujú určitú možnosť liečby v prípade nečakaných udalostí. Táto „zdravotná poistka“ pre dieťa je už v porovnaní s minulými rokmi navyše aj cenovo dostupnejšia.
„Odber perinatálnych tkanív je bezpečný, nie je bolestivý ani pre matku, ani pre novorodenca. Pupočníková krv sa odoberá do špeciálneho odberového vaku až po prestrihnutí pupočnej šnúry. Pokiaľ ide o placentu, tá sa odoberá ako celok. V čase jej odberu je bábätko už porodené. Neodobratie placenty je zároveň obrovská škoda. Ak sa mamička rozhodne placentu neodobrať, narába sa s ňou ako s biologickým odpadom a po pôrode musí byť zlikvidovaná. Placenta nie je možné si z pôrodnice odniesť domov. Ak sa ju mamička rozhodne neodobrať, placenta aj všetky vzácne kmeňové bunky, ktoré obsahuje, sú zlikvidované. Je to však veľká škoda.“
Ďalšie poznámky a praktické informácie
Placenta je dočasný orgán slúžiaci na prenos kyslíka a živín z krvného obehu matky k plodu a oxidu uhličitého a splodín metabolizmu od plodu do krvného obehu matky. Donosená placenta má zvyčajne kruhový alebo oválny tvar, priemer cca 20 cm, hrúbku cca 3 cm, hmotnosť asi 500 g. Na placente popisujeme stranu materskú a fetálnu. Fetálna strana je lesklá, pokrytá plodovými blanami. Pupočník je povrazec a spája plod s placentou. Dĺžka pupočníka sa u donosenej gravidity pohybuje medzi 20 cm a 150 cm, väčšinou okolo 50 cm.
Ak dochádza k odchýlkam od normy, napríklad k nízkej polohe placenty alebo abrupcii placenty, môže to vyžadovať zvláštny postup, ako je cisársky rez alebo iné lekárske zásahy. Rodička je počas tretej doby pôrodnej aj po nej informovaná o jednotlivých krokoch a s každým krokom súhlasí. Vedenie pôrodu je prispôsobené potrebám matky a dieťaťa a je možné využiť moderné techniky ako oxytocín, alebo v prípade potreby aj mechanické pomôcky na pôrod dieťaťa a placenty.
Aké metre vzťahu k placente sú dôležité? Placenta je ako dočasný orgán, ktorý zabezpečuje výmenu medzi matkou a dieťaťom. Z zdravotného hľadiska je dôležité jasne definovať posledné fázy pôrodu a riadiť sa odporúčaniami odborníkov, aby sa minimalizovalo riziko popôrodného krvácania a aby bolo všetko správne dokončené.
Nízko položená placenta - Placenta Previa, Animácia
Placentu nie je možné si z pôrodnice odniesť domov. Odobratie placenty je v niektorých prípadoch dôležité pre zabránenie infekcií a krvácania a môže byť vykonané manuálne alebo operačne podľa potreby.