Spôsob, akým dieťa realizuje konkrétnu činnosť, poukazuje na úroveň jeho myslenia. Myslenie sa totiž rozvíja práve v súvislosti s manipuláciou a experimentovaním dieťaťa s rôznymi predmetmi. Prostredníctvom nich sa dieťa učí vnímať a chápať ich podstatné znaky a vlastnosti, taktiež aj vzájomné súvislosti a vzťahy. Predpojmové myslenie Od troch do šiestich rokov sa zlepšujú myšlienkové operácie - analýza, syntéza, komparácia, generalizácia a diferencovanie, abstrakcia a konkretizácia.
Predpojmové myslenie a symbolické myslenie
„Poznávanie dieťaťa postupne prestáva byť obmedzené iba na konkrétne objekty a časové úseky, ale dochádza k symbolickému, tzv. predpojmovému mysleniu. Dieťa si už vie predstaviť nejakú činnosť a jej dôsledky bez toho, aby ju realizovalo. V procese symbolického myslenia má význam odložená, oddialená nápodoba. Dieťa vníma určité správanie, ale jeho napodobňovanie je odložené a realizované v inom kontexte. Výskumy hovoria o tom, že odloženú, oddialenú nápodobu je schopné dieťa zvládnuť už okolo štrnásteho mesiaca,“ hovorí PaedDr. Barbora Kováčová z Katedry liečebnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte UK.
PRÍKLAD: Dvojročný chlapec nalial aviváž do vane, v ktorej plával vianočný kapor. Mama používala aviváž na to, aby bielizeň voňala, o kaprovi povedala, že smrdí.
Symbolické myslenie a trvalosť objektu
Dôležitým predpokladom na rozvoj symbolického myslenia je pochopenie trvalosti objektu. Čo to znamená? „Poznatok trvalosti objektu je základom na vytváranie predpojmu. Dieťa označuje rôzne objekty konkrétnym menom či pomenovaním. Príslušný slovný znak je chápaný ako označenie konkrétneho objektu. Nemá zatiaľ všeobecnú platnosť, preto sa nazýva predpojmom (prekonceptom). Dieťa v ranom období má o svete množstvo informácií, ktoré však ešte nie sú dostatočne vzájomne prepojené,“ vysvetľuje Barbora Kováčová.
Symbolické myslenie
Zástupcom skutočného sveta dieťaťa v období predškolského veku je predstava. Predstava môže byť použitá kdekoľvek, nie je viazaná na prítomnosť skúmaného objektu. Vzťahy v priestore hodnotí podľa toho, ako ich vníma. Diferencuje polohy hore a dole. Vpravo a vľavo ešte hodnotí nepresne. Učí sa odhadovať veľkosti a už sa nepokúša vložiť väčšiu kocku do malého otvoru.
PRÍKLAD: „Mama, tam poď, tam, tam je lietadlo,“ kričí štvorročný Matej a ukazuje na letiace lietadlo na oblohe. „Maťko, ale to je veľmi ďaleko, tam sa nedostaneme,“ odpovedá Matejovi mama. „Ale dostaneme, starý otec má rebrík, pôjdeme po ňom. To je dobrý rebrík, s ním sa dostaneme všade,“ Matej zopakuje repliku starého otca.
Orientácia v čase a množstve
Orientácia v čase je veľmi nepresná. Pojem času sa rozvíja veľmi pomaly. Dieťa meria čas prostredníctvom určitých opakujúcich sa udalostí a javov. Orientuje sa na veľmi krátky časový úsek. Z toho dôvodu ani pojmy ako minulosť, prítomnosť a budúcnosť nemajú v danom vývinovom období význam.
PRÍKLAD: Z uzamknutej pivnice zmizol bicykel. Pani Klára sa pýta detí na ihrisku, kedy naposledy videli bicykel malej Lucie. Štvorročná Petra po dlhšom rozmýšľaní spresní obdobie: „Teta, to bolo vtedy, keď sme sa hrali s Adamkovým psíkom.“
Orientácia v množstve a čísla
Orientácia v množstve je v začiatkoch optimálneho vývinu dieťaťa. Dieťa si osvojuje všeobecný pojem zmeny množstva a správanie napodobňuje. PRÍKLAD: Dieťa má pred sebou gombíky, ktoré sú usporiadané v dvoch radoch. Čo sa stane, ak jeden rad gombíkov zoskupíte na jednu kôpku. Dieťa mladšie ako šesť rokov tvrdí, že v rade, ktorý zostal v pôvodnom zoskupení, je viac gombíkov.
Nadané deti často kladú otázky typu „Prečo?“ a hľadajú príčinné súvislosti s okolitým svetom. V tomto období hlavnú úlohu zohrávajú dospelí.
Imaginárni kamarát a vývin
Imaginárni kamarát je v predškolskom veku bežnou súčasťou vývinu. Dieťa si často vytvára takéhoto „priateľa“, s ktorým si rozpráva, hovorí mu svoje tajomstvá a učí sa empatii. Imaginárny kamarát môže pomôcť dieťaťu prekonať osamelosť, nudu alebo strach, rozvíjať predstavivosť a sociálne zručnosti.
Kedy však pozorovať a kedy už vyhľadať odbornú pomoc? Nadmerná závislosť, vyhýbanie sa interakcii s reálnymi ľuďmi, problémy s rozlišením reality, alebo narúšanie bežnej socializácie môžu byť signály na vyhľadanie odbornej pomoci. V norme býva, že dieťa do 7 rokov často nerozlišuje realitu od fantázie a rozpráva príbehy, ktoré považuje za skutočné. Ak však dieťa nadmerne upúta pozornosť imaginárnym svetom alebo zhoršuje interakcie v reálnom živote, treba konzultovať so špecialistom.
Imaginárny svet a Aspergerov syndróm
Je dôležité rozlišovať normálny imaginárny svet od prejavov AS. Deti s AS môžu mať imaginárnych kamarátov, ich motivácia a spôsob interakcie môžu však byť odlišné. Ak existuje podozrenie na AS, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Imaginárny svet a kreativita
Imaginárny svet môže byť zdrojom kreativity a inšpirácie. Deti s bohatým imaginárnym svetom sú často kreatívnejšie a majú lepšiu predstavivosť. Rozvoj matematických predstáv a triedenie súvisí s autorskou predstavivosťou a logickým myslením.
Podpora rozvoja pozorovania a myslenia doma
Hry a aktivity na rozvoj pozornosti a logického myslenia u detí sú uvedené v nasledujúcich bodoch. Ide o praktické cvičenia, ktoré pomáhajú dieťaťu lepšie porozumieť svetu okolo neho a rozvíjať komunikačné a kognitívne schopnosti.
- Učte deti rozprávať o obrázkoch, triediť predmety, skladať obrázky podľa predlohy alebo podľa kociek; rozvíjajte triedenie a kategorizáciu.
- Triedenie podľa farieb, tvarov a vlastností; poukážte na podobnosti a rozdiely a navádzajte dieťa, ako si tvorí hypotézy.
- Hračky a materiály na dotyk: určujte, čo je mäkké a čo tvrdé; skúšajte, čo pripomína, a čo je to za vec.
- Hračky a úlohy na plávanie, plávanie, hľadanie a simulácie vesmíru či iných tém.
- Hry na rozvoj pamäti a krátkodobej pozornosti: „Čo som si pamätal?“, rozstrihaný obrázok, hádanie minúty a podobne.
- Hry na rozvoj hmatových a zrakových vnemov: skúšky so zmenou prostredia, hádanie obsahu v zatajenej nádobe a podobne.
Rodičovské zásady pri práci s deťmi s imaginárnym svetom
Veľmi dôležité je pochopiť, že imaginárny svet dieťaťa je bežnou súčasťou vývinu. Rodičia by mali hovoriť so svojím dieťaťom o imaginárnom kamarátovi a poskytnúť otvorený a empatický prístup. Dieťa potrebuje cítiť, že je v bezpečí a že sú jeho pocity brané vážne. Ak dieťa vyvíja napríklad nadmernú závislosť na imaginárnom kamarátovi alebo sa izoluje od reálnych ľudí, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Pri práci s deťmi je dôležitá prevencia a bezpečnostný plán v prípade krízových situácií. Dospelí by mali mať jasné pokyny, čo robiť vo chvíľach úzkosti či záchvatu a ako komunikovať s ostatnými deťmi v skupine.
Imaginárny svet a vzdelávanie
Rozvoj kritického myslenia je dôležitý aj pri vymyslenom svete detí. Učenie by nemalo byť pasívne, treba ho robiť aktívne - s praktickými aktivitami, ktoré dieťa vedú k hľadaniu dôkazov a overovaniu informácií. Rodičia by mali podporovať dieťa v kladení otázok, skúšaní a hľadaní riešení vo svojom prostredí.
Krátky prehľad prejavov a varovných signálov
Prítomnosť imaginárneho sveta nie je sama o sebe známkou poruchy, avšak viaceré prejavy môžu signalizovať potrebu odborného vyšetrenia:
- Časté rozprávanie s imaginárnym kamarátom a potreba zdieľania ich príbehov s dospelými.
- Nadmerná závislosť na imaginárnom kamarátovi alebo vyhýbanie sa interakcii s reálnymi ľuďmi.
- Pokračujúce problémy s porozumením reality a hraníc medzi fantáziou a realitou.
- Náhle alebo nadmerné zhoršenie správania a emócií voči rodičom či rovesníkom.
Vždy je vhodné, aby rodičia a učitelia navštívili odborníka (psychológa alebo logopéda), ak sa objavia nejasnosti alebo pretrvávajúce problémy v sociálnom alebo emočnom vývine dieťaťa.
Krátke zhrnutie a praktické rady pre rodičov
- Podporujte dieťa v jeho zvedavosti a fantázii s rešpektom a bez hodnotenia, no zároveň nastavujte jasné hranice medzi realitou a predstavami.
- Kriticky mysliaca atmosféra v domácnosti, kde sa kladú otázky a vyhľadávajú dôkazy, pomáha dieťaťu rozvíjať poznanie a sebestačnosť.
- Pri potrebnej pomoci hľadajte odbornú podporu a snažte sa porozumieť konkrétnemu dieťaťu - jeho príbehom a životnému kontextu.