Historik Anton Hruboň vydal knihu Radikál z povolania, životopis jedného z najvplyvnejších politikov ľudáckeho režimu, ministra vnútra a gardistického veliteľa Alexandra Macha.
Alexander Mach patril za vojny k najvplyvnejším politikom ľudáckeho režimu, no dnes už toľkým ľuďom až taký známy nie je; hoci asi by si mnohí spomenuli na popevok: „Od Žiliny ide vlak a v ňom sedí Šaňo Mach.
Spievalo sa aj od Prešova, tých verzií bolo viac.
Mach nie je nejako spojený so Žilinou, narodil sa v Slovenskom Mederi, dnešnom Palárikove.
Podobne ako heslá typu „Šaňo Mach - Židom strach!“ ho ukazujú najmä ako vedúcu postavu ľudáckeho antisemitizmu.
Vzťah k spolupracovníkom a ideológii
Nebránim sa ho tak nazvať.
Mach bol legitímne odsúdený Národným súdom, rozsudok nikto nezrušil a je dodnes platný.
Ak v tom nehľadáme vyslovene predpojatú nálepku, ale označenie človeka, ktorý bol právoplatne odsúdený za vojnové zločiny, nemám problém o ňom hovoriť aj v týchto intenciách.
Medzi rokmi 1938 až 1940 bol šéfom Úradu propagandy - môžeme teda hovoriť o slovenskom Goebbelsovi?
Ku Goebbelsovi by som ho neprirovnával.
Nacistický propagandistický aparát bol oveľa precíznejší a prepracovanejší ako propagandistický aparát ľudáckeho režimu.
Machovi rola šéfa Úradu propagandy prischla skôr náhodou, bola to kompenzácia za to, že po 6. októbri 1938 nezískal žiadnu vládnu funkciu v autonómnej vláde.
Vzdelanie, kariéra a vedecké zameranie
Vyštudoval históriu na Univerzite Mateja Belа v Banskej Bystrici, od septembra 2015 prednáša na jej filozofickej fakulte.
Špecializuje sa na slovenské, československé a stredoeurópske dejiny 20. storočia a na komparatívne dejiny európskeho fašizmu.
Rodina, názory a politické vzťahy
Keby som mal vybrať niekoho spomedzi postáv európskeho fašizmu, spomenul by som meno vodcu rumunskej Železnej gardy Cornelia Codreanua.
Išlo o podobne fašistickú organizáciu, akou bola aj Hlinkova garda.
Čiže Macha s Codreanuom spájalo to, že obaja boli radikáli, ktorí tvorili opozíciu konzervatívnejšiemu centru moci v oboch štátoch?
Mach začal byť politicky aktívny v 20. rokoch. Politický život za prvej republiky bol vlastne podobný ako dnes.
Republika mala akoby dve tváre. Pozitívnu, na ktorú sa spomínalo aj pri stom výročí, ale aj odvrátenú, na ktorú sa až tak často nespomína.
Autonomisti, ale ani menšiny ju rozhodne nevnímali českou optikou ako zlatú éru, ako vyvrcholenie historického vývoja národa.
Rodobrana a násilie na politických zhromaždeniach
Alexander Mach. Drsnosť prvorepublikovej politiky sa prejavovala aj v tom, že nebola len výsadou džentlmenov, ale aj arénou pouličného boja medzi rôznymi skupinami.
Bol to skôr exces, alebo takto naozaj politika v 20. rokoch?
Bol to bežná realita dní, najmä v prvej polovici 20. rokov, keď to na politických zhromaždeniach naozaj vrelo.
Ľudáci sa tĺkli s komunistami, ale niekedy aj medzi sebou.
Rodobrana a militantná činnosť
Jednou z nich bola aj ľudácka Rodobrana, kde začal svoju politickú kariéru aj Alexander Mach.
Rodobrana bola organizácia fašistického typu, ktorá vznikla ako súčasť ľudovej strany v roku 1923.
Podobala sa organizáciám, ktoré vznikali v tom čase po celej Európe, napríklad talianskym squadristom.
Inšpiráciou pre vznik tejto straníckej milície bol úspech fašistického Pochodu na Rím, vďaka ktorému sa Mussolini v októbri 1922 dostal k moci.
Vplyv antisemitizmu a kresťanského mysticizmu
V Rodobrane sa angažovali mladí ľudia, hlavne chlapci okolo 20-30 rokov, ktorí boli podobní mladým talianskym fašistom.
Machov antisemitizmus vychádzal z toho, čo zažíval ako dieťa v Slovenskom Mederi.
Antisemitizmus bol v tom čase vžitým kultúrnym kódom, nielen v Uhorsku, ale aj v západnej Európe.
Medzi rodobrancami bola napríklad typická až fanaticky vybičovaná úcta ku kresťanským relikviám.
Hitler, salzburgská spolupráca a historické závery
During vojny predstaviteľmi pronacistického krídla v HSĽS, ktoré vďaka nacistom upevnilo svoj vplyv po schôdzke v Salzburgu koncom júna 1940.
Mach vnímal Hitlera v prvej polovici 30. rokov kriticky, najmä pre perzekúcie katolíkov.
Obrat v Machovom pohľade nastal okolo roku 1938, keď si uvedomil, že Hitler sa stal pánom geopolitického priestoru, kde sa nachádzalo aj Slovensko.
Preňho to bola iba prvá fáza; po tejto „národnej fáze“ mala prísť aj „sociálna fáza“, ktorá sa mala v Machových očiach skončiť nacizáciou verejného života na Slovensku.
Sociálne pozadie a osobné peripetie
Mach bol antisemitom odmalička a jeho vzťah k Židom sa do určitej miery formoval v detstve.
V roku 1929 bol Mach súdený v procese s Tukom, oslobodený, ale blízkosť k Tukovi ho sprevádzala celý život.
V 20. rokoch mal Mach kontakte s komunistickými intelektuálmi, s ktorými sa spriatelil, pričom tvrdil, že keby nebol hlboko veriaci, určite by sa stal komunistom.
Osobný a politický vplyv počas Slovenského štátu
Počas Slovenského štátu mnohí komunisti zostali na slobode, ale nechránil všetkých komunistov, najmä nie tých radových, ktorí sa zapojili do odboja.
Tuka a Mach boli počas vojny predstaviteľmi pronacistického krídla HSĽS, ktoré vďaka nacistom upevnilo svoj vplyv po Salzburgu.
Vasketie poznámky z knihy ukazujú, že Machov životopis je zložitý a provokujúci, a že jeho kariéra bola úzko prepojená s dramatickými obdobiami slovenských dejín, vrátane rokov prvej i druhej svetovej vojny a krátku éru Slovenského štátu.
Agenti a zradcovia: Radikál Mach po vojne neskončil na šibenici. Zachránil ho komunista Novomeský?
Alexander Mach. Drsnosť prvorepublikovej politiky sa prejavovala aj v tom, že nebola len výsadou džentlmenov, ale aj arénou pouličného boja medzi rôznymi skupinami.
Mach bol aktívny v politike od mladého veku a jeho život bol plný súdnych procesov a výtržností, ktoré definovali jeho postoj k moci a autorite.