Minulý týždeň 16. novembra sa v rámci 15. československej konferencie reprodukčnej gynekológie a 26. sympózia asistovanej reprodukcie, ktorá sa konala v Brne, odohrala zaujímavá debata. MUDr. Téma prístupu lesbických a single žien k metódam asistovanej reprodukcie je v poslednej dobe hojne rozoberanú tému. Prvým argumentom, ktorý MUDr. Kateřina Veselá vo svojej reči uviedla bol zameraný na vývoj detí vychovaných lesbickými pary. Ten sa podľa vykonaných psychologických štúdií nijako zásadne nelíši od vývoja detí z iných rodín.
„Prakticky každý reprodukčný špecialista má skúsenosť so ženami, ktoré majú záujem o liečbu samostatne. Ženy si dokážu so znením zákona poradiť už teraz,“ uviedla MUDr. Veselá. Ako problém ale vidí spomenutí fiktívneho partnera. „Ten podpisuje vyhlásenie, že chce s partnerkou dieťa bez toho, aby bol skutočným partnerom.“ Robí to potrebné z priateľstva k onej žene. My nemáme mechanizmy, ako to dokázať, ako to riešiť, alebo súdiť.
Častý argument proti povoleniu AR single ženám sa týka potreby sociálnej podpory zo strany štátu. „Vieme, čo je to správna rodina? Dosť často ju posudzujeme podľa toho, ako žijeme sami. Mali by sme ju ale vnímať inak a pripustiť ako záujemcov o liečbu ART nielen pár, ale aj ženu samotnú,“ uviedla Kateřina Veselá. Ten sa podľa riaditeľky kliniky zrútil už pred sto rokmi a ľudia sa vytvárajú nové modely spoločenstva a tzv. „zošívané“ rodiny.
Spoločnosť lekárskej genetiky, sekcie asistovanej reprodukcie, podala pozmeňovací návrh v Zákonu č. Zaobchádzanie so vzniknutým životom nie ako s človekom, ale ako s objektom, prístup k žene ako k surovine, plodenie sa redukuje na výrobu a biznis. Morálny teológ Ján Viglaš v rozhovore pre denník Postoj vysvetľuje, prečo sú metódy asistovanej reprodukcie pre Katolícku cirkev neprijateľné. Upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie.
„Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé.“ hovorí Ján Viglaš. Spolu s právničkou Katarínou Svitanovou a ich manželom vedú stretnutia bezdetných párov. Diskutovali sme aj o tom, čo je pre Cirkev z oblasti asistovanej reprodukcie prijateľné, ale aj ako Cirkev pristupuje ku katolíckym manželom, ktorí asistovanú reprodukciu podstúpili. Cirkev trvá na tom, že ľudský život je Boží dar a s každým novým životom sa treba zaobchádzať ako s ľudskou bytosťou.
Náuka ukazuje, že základným kritériom je, že akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzene splodiť dieťa prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je prípustná. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné. Aj keď medicína môže pomôcť odstrániť prekážky neplodnosti, mala by viesť k prirodzenému počatiu, nie k dehumanizácii reprodukcie.
Ako širší problém vnímam aj to, že veľa ľudí sa o tom, čo Cirkev učí, dozvedá predovšetkým z titulkov mienkotvorných a bulvárnych médií. Cirkev zdôrazňuje, že človek je oveľa viac než len spoje buniek a že ľudské plodenie má rozmer nielen biologický, ale aj ontologický a duchovný. Katehét nepokrýva len sexuálny akt, ale aj vzťah a zodpovednosť za nový život.
Rozdiely medzi medicínskou praxou a morálnymi rámcami
V diskusiách o AR sa objavujú techniky ako inseminácia, IVF, ICSI, GIFT, AIH, a ďalšie. Cirkevové učenie rozlišuje medzi metódami, ktoré napomáhajú prirodzenému počatiu, a tými, ktoré predstavujú náhradu alebo mechanizáciu procesu. Inseminácia, pri ktorej sú spermie odobraté masturbáciou, je sporná a vo väčšine prípadov považovaná za neprijateľnú, pretože ide o náhradu pohlavného aktu. Naopak, inseminácie vykonávané bez stimulácie masturbácie, odobratím spermií z prirodzeného styku, môžu byť akceptované v rámci posúdenia prípadu.
Ďalšou témou je zamrazenie embryí. Cirkev naznačuje, že produkcia veľkého počtu embryí a ich osud môže viesť k nespravodlivosti. Väčšina teológov sa prikláňa k tomu, že najmenej zlým riešením môže byť nechať embryá zomrieť za určitých okolností, aby sa predišlo ich komerčnému a legálne otáznutému využitiu. Zároveň sa upozorňuje na riziká spojené s kultúrou využívania ľudského života ako produktu a na tlak na páry v AR procesoch.
V edukácii a spoločenskom diskurze sa odporúča, aby sa témy asistovanej reprodukcie otvorene rozoberali aj na náboženských hodinách a pri príprave na sviatosť birmovania. Naznačuje sa, že študenti by mali pochopiť širší kontext a morálne dimenzie ľudského života, nielen samotné techniky AR.
Metódy AR a ich postoj k cirkevnej etike
Medzi najpoužívanejšie metódy AR patrí IVF-ET, ktorá zahŕňa hormonálnu stimuláciu, odber vajíčok, oplodnenie v laboratóriu, výber embryí a ich prenos do maternice. Nadbytočné embryá sa zmrazujú alebo likvidujú. Homológna AR využíva vlastné gaméty páru, zatiaľ čo heterolózna AR využíva darcovské spermií alebo vajíčok. Niektoré techniky ako GIFT a AIH môžu byť prijateľné za určitých podmienok, najmä ak sú odobraté spermie z prirodzeného pohlavného styku a nie z masturbácie.
Prevádzka centier asistovanej reprodukcie často kladie otázky na psychickú a spoločenskú rovnováhu párov. Správanie sa k telu ženy ako k surovine, patologizácia plodenia a tlak na páry sú citlivé témy. Cirkev vyzýva k zodpovednosti, k ocene prirodzenej plodnosti a k hľadaniu riešení, ktoré rešpektujú ľudskú dôstojnosť a zákon Božieho stvoriteľského dielu.
Dôležité poznatky pre kresťanské páry
- Nakontaktovať sa na manželov, ktorí svoju neplodnosť prijali a vyriešili ju adopciou. - Skúsiť hovoriť o adopcii ako spôsob riešenia psychologických prekážok. - Kontaktovať veriacich gynekológov a lekárov rešpektujúcich učenie Cirkvi. - V Slovenskej republike je možné využívať centrá AIH (IUI) s podmienkou riadneho manželského aktu, keď je to v súlade s morálnymi zásadami Cirkev.
Najmä pre Slovensko platí, že AR je súčasťou širšieho systému zdravotného poistného pokrytia a jednotlivé centrá ponúkajú rôzne metódy spolu s informačným poradenstvom. Odborné diskusie a morálne reflexie zostávajú kľúčové pre zachovanie ľudského rozmeru reprodukcie.
tags: #asistovana #reprodukcia #budhizmus