Rast dieťaťa je jedným z najdôležitejších ukazovateľov jeho celkového zdravia. Hoci očakávame, že každé dieťa „rastie ako z vody“, realita môže byť iná. Spomalenie alebo zastavenie rastu môže signalizovať rozvíjajúce sa ochorenie, preto je dôležité sledovať vývoj dieťaťa.
Pediater pravidelne meria a váži dieťa počas preventívnych prehliadok práve preto, aby včas odhalil prípadné problémy. Rast nie je daný len genetikou, ale ovplyvňuje ho aj výživa, pohyb a najmä choroby, ktoré sa môžu prejaviť spomaleným rastom. Choroba totiž odčerpáva energiu, ktorá by inak mohla byť využitá na rast.
Rodičia sú najlepší pozorovatelia svojich detí, preto by mali sledovať ich rast aj doma. Pri porovnávaní s rovesníkmi je však dôležité porovnávať iba deti rovnakého pohlavia a veku.
Všetko sa to začína v maternici
Rast dieťaťa začína už počas vnútromaternicového vývoja a končí uzatvorením rastových štrbín okolo 18. roku života. Počas tohto obdobia však môže dôjsť k mnohým vplyvom, ktoré ovplyvnia individuálny rast každého dieťaťa.
Aj dieťa, ktorého obaja rodičia sú vysokí, môže byť nižšieho vzrastu, ak je to v rámci lekárom stanovenej normy. Príroda to zariadila individuálne a gény sa môžu preskočiť.
Tempo rastu sa do 18 rokov mení a nie je rovnomerné každý mesiac či rok. Existujú však tri základné rastové obdobia s rýchlejším rastom: kojenecké (do 3 rokov, najrýchlejší rast), detské (rast sa spomalí) a pubertálne (rast sa opäť zrýchli, ale nie na úroveň kojeneckého obdobia).
Zaujímavé fakty o raste
- Rastová krivka dieťaťa v dojčenskom veku je pokračovaním rastu plodu v maternici. Počas tehotenstva ho ovplyvňujú choroby matky a plodu, hladiny hormónov, funkcia placenty, alkohol a lieky. Po narodení je veľkosť dieťaťa do veľkej miery ovplyvnená matkou.
- Vlastný genetický potenciál dieťaťa sa začína uplatňovať postupne. Približne do dvoch rokov veku dieťa svojou výškou zaujme miesto v rastovom grafe predurčené rodičmi a v rovnakom rastovom pásme bude rásť počas celého detstva s určitými výkyvmi.
- V prvom roku života sa telesná dĺžka predĺži približne o 50 % východiskovej hodnoty. Rastová rýchlosť pritom trvalo klesá: za prvý rok dieťa vyrastie asi 25 cm, za druhý rok okolo 12 cm.
- Dievčatá približne v 18 mesiacoch a chlapci okolo dvoch rokov dosiahnu polovicu svojej budúcej definitívnej výšky.
- Do dvoch rokov dieťaťa bývajú výkyvy rastovej krivky časté a nemusia znepokojovať. Ak sa vyskytujú neskôr, často signalizujú poruchu rastu.
- Po druhom roku života rastová rýchlosť naďalej mierne klesá. Dieťa rastie približne 7,5 cm za rok, neskôr už len 5 cm za rok.
- Rastová rýchlosť dosiahne minimum pred nástupom puberty.
- Krivka rastu dieťaťa medzi druhým a jedenástym rokom života by mala byť prakticky lineárna.
- Krátkodobé choroby, sezónne rytmy a stresy môžu spôsobiť menšie rastové výkyvy.
- V období puberty dochádza k značnému urýchleniu rastu. U chlapcov začína okolo 12,5 roka a vrchol dosahuje okolo 14. roku s rýchlosťou rastu okolo 10 cm za rok. U dievčat sa prudký rast začína o dva roky skôr, okolo 10. roku, s rastovou rýchlosťou okolo 9 cm za rok.
Ako rastie dieťa v prvých rokoch
Do prvého roku života dieťatko priberá predovšetkým tukové zásoby. Od prvých narodenín začne rásť do výšky a posilňovať svaly. S rastom dieťaťa sa posilňujú aj jeho orgány, aby zvládli zásobovať zväčšujúce sa telíčko. V tejto fáze je detský jedálniček dôležitý pre zachovanie zdravia aj v dospelosti.
V prvom roku života rastie dieťa najrýchlejšie, až 20 - 25 cm za rok. V druhom roku narastie 10 - 12 cm. Od druhého roku života do nástupu puberty vyrastie dieťa priemerne 5 - 7 cm za rok. Pre pubertu sú typické tzv. rastové špurty, kedy v roku s najrýchlejším rastom môžu dievčatá vyrásť 8 - 9 cm za rok, chlapci až 12 cm.
Menšie odchýlky a výkyvy ešte nemusia nič znamenať a dieťa môže vývoj dobehnúť. Je však dôležité rast dieťaťa sledovať. Každé dieťa by malo mať vo svojej zdravotnej dokumentácii zaznamenaný vývoj na tzv. percentilovom grafe.
Vývoj mozgu a imunitného systému
Dieťatko sa učí pohybovať, komunikovať, nasávať nové informácie a pamätať si ich - to všetko sú znaky rýchlych zmien v jeho mozgu. Nové neuróny a synapsie vznikajú neuveriteľnou rýchlosťou počas prvých 3 rokov života. Vytvárajú sa tak rýchlo, že vo veku 3 rokov bude mať dieťa v mozgu 3 trilióny synaptických spojov.
Medzitým začína byť odolnejší aj detský imunitný systém. S tým, ako dieťa začne experimentovať s novými chuťami a skúšať pestrejšiu škálu potravín, sa v čreve stále hemžia prospešné baktérie. Zároveň sa dieťa stretlo s bohatou škálou cudzích baktérií a mikróbov, takže si úspešne buduje odolnosť voči infekciám a chorobám.
Nároky na poznávacie schopnosti a imunitný systém dieťaťa sú obrovské, preto je potrebné mu dodať stravu, ktorá ho podporí v jeho rozvoji.
Výživa a jej vplyv na rast
Veda zaoberajúca sa epigenetikou hovorí, že bunky v priebehu prvých 3 rokov života nielen rastú, ale prispôsobujú sa vonkajším faktorom a výžive, ktorá hrá nenahraditeľnú úlohu. Jedálniček vášho dieťaťa vlastne ovplyvňuje „naprogramovanie“ jeho buniek a tým pádom jeho celoživotný zdravotný stav. Ide o základný princíp nutričného programovania v ranom veku.
Ako rodič máte možnosť pôsobiť na základné ukazovatele zdravia vášho dieťaťa, ktoré sa prejavia až v dospelosti. Podpora rastového hormónu môže byť dosiahnutá cvičením, dostatkom spánku v tmavej miestnosti, znížením príjmu cukru a udržiavaním optimálnej hmotnosti. Ak má dieťa nadváhu, malo by schudnúť. Na rast má vplyv aj dostatočný príjem kyseliny gama-aminomaslovej, ktorá sa nachádza napríklad v šošovici, brokolici, banánoch či vlašských orechoch.
Ako predpovedať výšku dieťaťa?
Každého rodiča zaujíma, aké vysoké bude jeho dieťa. Existuje vzorec, ktorým to môžete orientačne zistiť. Tento vzorec používajú aj lekári špecializujúci sa na poruchy rastu. Predpokladanú výšku dievčaťa vypočítate podľa vzorca: výška otca + výška matky - 13 / 2. Výšku chlapca zasa takto: výška otca + výška matky + 13 / 2. Keďže do hry vstupuje veľa faktorov, nemožno vypočítané číslo brať doslova. Ak chcete mať väčšiu istotu, od získanej hodnoty odpočítajte aj pripočítajte cifru 8,5. V tomto rozmedzí bude výška vášho dieťaťa na 95 percent.
Je pravdou, že výška sa väčšinou dedí po rodičovi rovnakého pohlavia. Ak má mama syna, bude pravdepodobne asi o 13 cm vyšší ako ona. V prípade otcov a dcér je to naopak, dievča dorastie do výšky, ktorá bude asi o 13 cm menšia než tá otcova.
Kedy navštíviť lekára?
Sledovanie rastu dieťaťa pomocou percentilových grafov je kľúčové. Tieto grafy ukazujú, ako sa výška a váha dieťaťa porovnávajú s priemerom detí rovnakého veku a pohlavia. Znížený rast je definovaný ako výška dieťaťa menšia ako 2 smerodajné odchýlky (-2 SDS) od priemernej výšky, alebo výška pod 3. percentilom. Deti s rastovým deficitom väčším ako 2 smerodajné odchýlky treba sledovať.
Ak sa rastový deficit prehlbuje, je potrebné dieťa vyšetriť, aby sa zistila príčina zaostávania v raste. Dôležitý je aj rastový prírastok v priebehu 1 roka. Ak pretrváva rastová rýchlosť pod 25. percentilom pre daný vek, ide o patologický nález, ktorý si vyžaduje vyšetrenie dieťaťa.
Výrazná odchýlka rastu, či už ide o zastavenie rastu alebo prevyšovanie priemernej výšky dieťaťa, je dôvodom na návštevu detského endokrinológa. Včasná diagnostika a liečba je veľmi dôležitá, inak sa dieťaťu znižujú šance na dosiahnutie normálnej výšky v dospelom veku.
Sledovanie rastu u detí – Pediatrická endokrinológia | Lecturio
Niektoré choroby, ako napríklad celiakia, poruchy vstrebávania živín, nesprávne fungovanie štítnej žľazy, ochorenia srdca a obličiek, reumatické choroby či cystická fibróza, sa môžu prejaviť spomaleným rastom. Niektoré deti môžu tiež trpieť nedostatkom rastového hormónu, ktorý sa potom musí dopĺňať umelo. K spomaleniu môžu prispieť aj úrazy či zlomeniny.
Priemerná výška Slovákov je 173,5 cm. Muži priemerne dorastú do výšky 179,5 cm a ženy do výšky 167,5 cm. Slováci patria k vyšším národom na svete.
Deti rastú najmä v lete, čo sa často spája s dostatkom vitamínu D. Príčin zrýchleného rastu je však viac: zmenený režim, dostatok pohybu, spánku, oddychu, menej stresu a zdravá strava. Počas leta býva celkovo menej infekcií, telo sa tak môže viac venovať rastu.
Dieťa najviac rastie počas spánku, kedy sa z mozgového podvesku (hypofýzy) vyplavuje rastový hormón. Dostatočný spánok je preto nevyhnutný pre správny rast.