So začiatkom školského roka sa roztrhlo vrece s ponukou najrôznejších krúžkov pre vaše deti. Detskí psychológovia sa prikláňajú k názoru, že rozhodne sa nie je kam ponáhľať. Začať s krúžkami už v škôlke je dnes bežné, avšak rozhodne to neznamená, že je to nutné a vhodné pre každé dieťa. Rodič musí citlivo vnímať všetky signály, ktoré dieťa vysiela, a rozpoznať, či je už správny čas. Krúžok by nemal začínať súčasne so školským rokom. Na predškolské dieťa sa samo o sebe valí toľko noviniek a povinností, že nemá zmysel ho zaťažiť ešte aj s krúžkom.
Vždy zvoľte krúžok, za ktorým stoja overení ľudia a lektori s dobrými referenciami. Je zvykom, že inštitúcie s krúžkami majú dni otvorených dverí. Svoju rolu hrá samozrejme, aj praktická stránka- cena a dopravná dostupnosť. Keď dieťa začne na krúžok chodiť buďte trpezliví a nechcite výsledky ihneď. Niekedy trvá týždne ba dokonca mesiace, než sa ukáže, či to bola vhodná voľba.
Všeobecne platí, že mladším deťom by mali skutočne stačiť dva krúžky týždenne. Z toho jeden by mal byť zameraný pohybovo a druhý kreatívne. Staršie deti môžu mať krúžkov aj viac, avšak každé dieťa musí mať dni, kedy trávi voľno tak ako chce, aj keby to malo byť len ležanie na gauči s časopisom, knihou či s mobilom. Prázdniny sú obdobím detských a rodinných hier, na ktoré si nájdu čas aj dospelí. Aspoň na chvíľu vypnú a ponoria sa do detskej fantázie a radosti. Počas pracovných dní na hranie veľa priestoru niet. A to je jeden z dôvodov, prečo malým školákom zháňame krúžky, kde by plnohodnotne strávili čas v spoločnosti svojich vrstovníkov. Tiež býva dosť komplikované, prispôsobiť pracovné tempo a pracovný čas detským záujmom, v čom krúžky jednoznačne pomáhajú.
Čo však robiť, ak naše deti na krúžky chodiť nechcú? Krúžky vypĺňajú voľný čas a rozvíjajú detskú osobnosť. Pokiaľ deti ťažšie nadväzujú vzťahy, práve na správne zvolených krúžkoch môžu vyniknúť a medzi deťmi s rovnakými záujmami, sa uvoľniť. Ak sa deti naopak cítia spokojné aj vo svojom školskom kolektíve a obľubujú školský klub a tvorivé práce, či pobyt von, krúžky tohto druhu sú pre ne postačujúce a naplňujúce. Rodičia však majú na krúžky aj celkom iný pohľad a hľadajú pre svoje ratolesti pravidelnejšiu športovú aktivitu alebo iný druh vzdelávania.
Alarmujúce nastavenie pracovného času rodičov nepraje rodinám, v ktorých deti nie sú krúžkom naklonené, no nie je možné, aby zostávali bez dozoru doma samé. V takomto prípade aj menej spoločenské deti, či malí introverti krúžky navštevovať musia, čo ich psychike neprospieva a na krúžky chodia s odporom. Ani vysoký počet krúžkov alebo nevhodne zvolený krúžok kvôli jeho náročnosti deťom na harmónii nepridá. Vzniká tak začarovaný kruh a doma máme smutné dieťa, ktoré by sa radšej hralo vo svojej izbičke a vytváralo si vlastný svet fantázie.
Je problém, ak dieťa krúžky odmieta? Ani nie. Všetko totižto vyplýva z povahy dieťaťa, jeho nastavenia, vyspelosti. Dieťa však nesmierne rýchlo dozrieva a to, čo bolo pred týždňom, už môže byť zajtra úplne inak. Preto pokiaľ majú rodičia priestor na to, aby krúžky nahradili hravými činnosťami v domácom prostredí, z hľadiska vývinu dieťaťa ide o rovnako dôležitý proces ako keby vývoj prebiehal prostredníctvom krúžkov. Psychika detí sa potrebuje predovšetkým zharmonizovať so zážitkom uspokojenia. Rozvíjať svoje nadanie, či záujem je tak možné aj doma.
Krúžky môžu mať rôzne zamerania. Od hry na hudobný nástroj alebo tanca až po iné športové aktivity. Deti môže tešiť dramatický krúžok, či tvorivé dielne a v neposlednom rade aj určitá forma vzdelávania v jazykových, geografických, či informačných krúžkoch. Všade sa dieťa stretne s úspechom aj s neúspechom, čomu sa doma z väčšej časti vyhýba.
Otázku, prečo dieťa nechce chodiť na krúžky, by si najskôr mal položiť rodič. Je odmietanie krúžkových aktivít spôsobené samotným rodičom? Jeho očakávaniami? Nebol krúžok nevhodne zvolený nad schopnosti dieťaťa? Odmietanie je nesmierne dôležité správne pomenovať. Ak prídeme na to, že ide len o pohodlnosť, lenivosť dieťaťa, nemusíme krúžok hneď rušiť. S trpezlivosťou a presvedčivosťou je vhodné trvať na tom, aby dieťa s krúžkom neprestávalo. Rodič je zodpovedný za zdravý vývoj svojho dieťaťa. Musí zvážiť, kedy ide o poškodzovanie a znižovanie sebavedomia a na druhej strane, kedy dôrazne, ale za to láskavo viesť dieťa k tomu, aby sa naučilo prijímať autority a spoločnosť. Občas je to skutočne ťažké, nakoľko sú rodičia obmedzovaní svojimi možnosťami, ale vyplniť na maximum čas deťom krúžkami, na ktoré chodia s nechuťou a vracajú sa domov unavené a frustrované, tiež nie je správny smer.
Možno sa to stalo aj vám. V prvom rade skúste zistiť, čo je vo veci. Niekedy môže byť dôvodom správanie iných detí, nezhoda s lektorom / trénerom, vyčerpanie z nedostatku slnka, pohodlnosť po Vianociach, nástup stereotypu, odchod kamaráta z kurzu, nesplnené predstavy o kurze alebo len pocit nedostatku voľného času. Akékoľvek občasné „úlety“ sa dajú komunikáciou vysvetliť. Pokúste sa dieťa motivovať príkladom nejakého konkrétneho úspešného človeka (jeho obľúbeným športovcom, spevákom, idolom…). Vysvetlite dieťaťu, že všetci majú v určitom čase takéto pocity, možno aj opakovane, ale nevzdajú sa začatej práce, neodídu z ihriska, zo štadiónu či z nahrávacieho štúdia uprostred „rozrobeného“. Navrhnite dieťaťu, aby podobne aj ono dokončilo kurz v tomto školskom roku.
Ak dieťa odmieta športový / tanečný kurz, je dobré si s ním pohovoriť aj o tom aké dôležité a prospešné je hýbať sa, najmä ak veľkú časť dňa sedí v lavici a najmä v zime, keď takmer každý trávi vonku menej času a tým pádom sa aj menej pohybuje. Skúste úplnej strate motivácie predísť tým, že sa o kurz dieťaťa budete viac zaujímať. Môžete napríklad v domácich podmienkach „simulovať“ tréning. Rolu trénera prenechajte dieťaťu a malým športovcom sa staňte vy tým, že poprosíte dieťa, aby vás „trénovalo“. Všetci vieme, že dieťa sa učí najmä napodobňovaním, preto ak sa to len trochu dá, venujte sa pravidelnému pohybu aj vy vo svojom voľnom čase, trebárs v čase tréningu vášho dieťaťa. Na tréning môžete ísť s dieťaťom a počas tréningu môžete ísť na bicykel, in-line, behať alebo si vybehnúť do fitka a cestou späť zase dieťa vyzdvihnúť.
Rodičia si svoju deväťročnú Angie predstavili ako dvadsaťročného lenivca, ktorý sa u nich zastaví, len keď bude potrebovať peniaze. Na vývoj človeka negatívne vplýva tlak okolia, sú tu však aj pozitívne vplyvy. V puberte sa deti môžu zmeniť. Vysvetlite deťom rozdiel medzi frázami „nechcem“ a „necítim sa na to“. Keď Angie zahlási, že „nechce čítať knižku na knižný klub“, rodičia by jej mali navrhnúť, aby si ju prečítala, ak chce byť aj naďalej členkou klubu. Naznačte deťom, že si všímate oblasti, v ktorých tvrdo pracujú a dokazujú svoju motiváciu.
Ak dieťa povie, že sa mu nechce ísť na krúžok, je ľahké prikázať mu: „A pôjdeš!“ Lepšie však urobíte, ak dieťaťu položíte pár otázok a dovediete ho k tomu, aby si to premyslelo. Spýtajte sa ho priamo, prečo tam nechce ísť. Poukážte na to, že sa vám zdalo, ako si to užívalo. Pre Angie je možno potápanie bolestivé, lebo zo štartovacích blokov skáče „pleskáča“ priamo na brucho. Alebo sa len hanbí a myslí si, že nie je taká dobrá ako ostatní. Pouvažujte, čo by jej mohlo pomôcť. Nebojte sa do hľadania riešení zapojiť aj dieťa. Ak sa bráni aktivite, pretože v nej nie je dosť dobré, povedzte mu, že ak sa mu nedarí hneď, môže to byť súčasťou procesu zlepšovania sa: „Chcem sa len uistiť, že nehľadáš ľahšiu cestu.“
Mnohí rodičia nesprávne chápu moju radu, že by mali deťom dopriať viac kontroly nad životom. Nechajú im voľné ruky, aby si mohli robiť, čo sa im zachce. Nie je to správny prístup. Rodičia malej Angie zaplatili za jej členstvo v plaveckom tíme a keby skončila, peniaze by im nikto nevrátil. Podobné je to aj s knižným klubom. Nemyslím si, že je správne nechať Angie vycúvať, keď už kamarátom sľúbila, že na stretnutia bude chodiť. Preto som Belle poradila, aby jej povedala niečo takéto: „Cítila by som sa ako zlá matka, keby som ti dovolila prestať.“ Bella môže dcére vysvetliť, že ak chce odísť z knižného klubu, bude musieť napísať ostatným členom krúžku list o tom, prečo končí. Rodičia dieťaťa ako Angie by sa nemali nechať zviesť k záveru, že ich dcéra je „ulievač“. Zdá sa, že ju tieto aktivity nenadchli alebo z nich iba mala obavy. Bella mala pocit, že pre Angie je dôležité, aby na niečom tvrdo pracovala. Ako jej však pomôcť nájsť si činnosť, ktorá by ju zaujala natoľko, že by pri nej vydržala?
Zamerať sa cielene iba na jednu aktivitu však môže byť pre Angie správna cesta. Čím častejšie bude Angie tento stav zažívať, tým viac bude stimulovať mozog. Ako rodičia často nútime svoje deti robiť to, čo chceme my alebo čo robia ich kamaráti. Čo je zlé na tom byť amatérom predtým, než zahviezdite? Športoví experti sú znepokojení rizikom zranení detí, ktoré sa príliš skoro špecializujú na jeden šport namiesto toho, aby sa zapájali do viacerých. Napríklad uznávaný hudobník Wynton Marsalis sa pre trúbku rozhodol, až keď mal štrnásť, no potom trénoval hodiny denne, lebo ho to jednoducho bavilo. Mali by sme si zapamätať, že nedokážeme v deťoch na počkanie rozvinúť talent, to napokon ani nie je úlohou rodičov. Uvedomme si, že svet je taký zložitý, že nemáme ani potuchy, odkiaľ prídu podnety, ktoré by naše deti mohli zaujať.
Vaše dieťa nechce chodiť do záujmových krúžkov, hoci je šikovné? Tvrdí vám, že ho to nebaví a že sa chce radšej hrať doma s autíčkami? Pre deti je najdôležitejšie, aby mohli tráviť čas niečím zmysluplným, niečím, čo ich skutočne baví. Záujmových aktivít je dnes nepreberné množstvo a materské škôlky aj základné školy sa doslova predbiehajú, ktorá z nich ich najviac ponúkne dieťaťu. Veľmi často potom rodičia strácajú prehľad v tom, čo je pre ich dieťa vlastne vhodné, a čo už nie je. Nie všetky krúžky z ponuky sú pre dieťa vhodné.
Hoci dnešní rodičia chcú, aby ich dieťa chodilo do záujmového krúžku už v predškolskom veku, niektorí odborníci sa ku „krúžkovaniu“ prikláňajú skôr až v mladšom školskom veku. Iní naopak tvrdia, že nikde nie je napísané, v koľkých rokoch by dieťa malo začať chodiť do krúžku. Výber by mal byť vždy výsledkom vzájomnej dohody medzi rodičmi a dieťaťom. Veľa rodičov zahlcuje dieťa rôznymi podnetmi - samozrejme, s dobrým úmyslom. Ale aj tie najlepšie úmysly sa môžu minúť účinkom - keď má toho dieťa veľa, naučí sa omnoho menej. To sa týka všetkého - hračiek, hrania aj krúžkov. Aj dieťa má právo tráviť čas podľa seba. Vy ho predsa trávite tiež podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo vám niekto iný nariadi. Chcete ísť cvičiť? Jednoducho idete. Chcete ísť do kina? Tak idete. Ani dieťa nie je iné.
„Ľudskou prirodzenosťou je byť zvedavý, skúšať nové veci, ochutnávať a najmä si tvoriť slobodne a radostne život podľa svojich predstáv. Pokiaľ budete vystupovať voči svojim deťom príliš autoritatívne a ich osobnosť potláčať v zmysle svojej pravdy o tom, čo by malo dieťa robiť, potom sa dieťa môže cítiť zahnané do kúta. „Najlepšou prevenciou proti tomu, aby bolo dieťa bez záujmu, je ísť s ním cestou spoločného rozvoja. Spoločne chodiť na koncerty, aby dieťa cítilo, či by ho lákalo aj hudobne tvoriť, ísť s ním na výstavu alebo spoločne kresliť. Ísť korčuľovať alebo si zalyžovať, doma vyrábať nejaké drobnosti. Skrátka, ponúkať deťom rôzne možnosti rozvíjania svojej potencie, ale prirodzenou cestou, cestou vlastného prežitku,“ dodáva psychologička. Samo si tak nájde to, čo ho najviac baví, a bude sa tešiť zo svojho krúžku.
Je jasné, že aj mimoriadne šikovný chlapček alebo dievčatko môžu po určitom čase dupnúť nôžkou a povedať: „Nie, ja tam chodiť nebudem!“ A je jedno, či si dieťa „vybralo“ krúžok po dohode s vami, alebo ste mu krúžok „vnútili“. Malé dieťa ešte nechápe, že keď chce niečo vedieť a niečo sa naučiť, že musí aj niečo obetovať. Je dobré to dieťaťu vysvetľovať, ale rozhodne mu nič nenútiť. Snažiť sa s dieťaťom hovoriť o tom, prečo tam nechce chodiť, snažiť sa nájsť dôvody. Prečo tam nechce ísť? Prestalo ho baviť maľovanie? Smejú sa mu ostatné deti? Nejde mu to? Je na neho pani učiteľka „zlá“? Alebo jednoducho chce byť radšej s vami doma s malým bračekom, ktorý sa pred pár mesiacmi narodil? Všetky možnosti sú reálne. Preto je dobré s dieťaťom hovoriť a hľadať dôvody. Niekedy však nemusí existovať ani žiadny jednoznačný dôvod. U malých detí je totiž veľmi často najväčším problémom koncentrácia. S koncentráciou mávajú problém aj mladší školáci - donedávna predsa ešte pobehovali po záhrade v materskej škole. Nemá zmysel nútiť deti do niečoho, ale na druhej strane je vhodné ich nejako motivovať, napríklad: „Čo keby si vydržal ešte pol roka, a potom skúsime niečo iné?“
Aj psychologička Tereza Beníšková radí dieťa do krúžkov nenútiť, ale odporúča dôsledne regulovať čas strávený pri počítači, televízii a herných konzolách (a nemyslite si, že päťročných sa to netýka!). Hneď ako začnú chodiť do školy, potom aj dôsledne kontrolovať školskú prípravu potomka. „Dieťa vo veku 5 - 8 rokov by už malo aj doma s niečím občas pomáhať, mať nejakú svoju povinnosť, hoci to bude drobnosť. Vo zvyšnom čase si môže robiť, čo bude chcieť (ale nie byť na počítači),“ radí psychologička T. Beníšková. Pokiaľ budete dôslední a dokážete tento režim udržať, dieťa sa v neorganizovanom voľnom čase začne samo pekne hrať, možno aj niečo tvoriť, alebo sa začne nudiť a vyžadovať stretnutia s kamarátmi či nejaké zaujímavé trávenie voľného času. „Potom sa rola otočí a dieťa bude tým, kto začne rodičov prehovárať, či by mohlo chodiť na nejaký záujmový krúžok. Rodičia môžu dieťaťu pomôcť krúžok vybrať, môžu s ním navštíviť nejaké ukážkové hodiny niektorých krúžkov, ale to, čomu sa chce venovať, by si malo dieťa vybrať samo,“ dodáva Tereza Beníšková.
Nútiť teda dieťa, aby chodilo v škôlke na nepovinnú angličtinu, keď nechce, je najväčší omyl. Dieťa má prosto robiť to, čo ho baví - nie to, čo chcete vy. Nakoniec, angličtinu bude mať v škole povinne, takže netreba sa ponáhľať.
Kamarátkina šesťročná dcéra Evička chodila na tri rôzne krúžky - angličtinu, keramiku a kreslenie. Aj keď mala výtvarný talent, nebavilo ju to a najradšej by chodila s kamarátkou Zuzankou na hodiny tanca v škôlke. Ale mamička trvala na tom, aby dcéra robila to, na čo má vrodené predpoklady. Pohybový talent Eva nemala. Podľa odborníkov je toto ďalší rodičovský mýtus - dieťa musí chodiť len tam, kde mu to ide. Nie je to celkom pravda. Je vhodné prihliadať aj na povahu dieťaťa a na to, čo by samo chcelo. Záujem detí je dobré podporovať navzdory chýbajúcemu talentu. Časom by na to prišla aj samotná Evička. Rovnako by ste nemali preháňať množstvo krúžkov - sú deti, ktoré bez problémov zvládnu tri, a sú deti, pre ktoré je aj jeden jediný krúžok veľa. Rozhodne by ste nemali prekročiť hranicu jedného, maximálne dvoch krúžkov za deň a, naopak, vhodný je aspoň jeden krúžok do týždňa. Vyberajte teda tak, aby ste dieťa zdravo „nakopli“ určitým smerom, podporujte, dodávajte elán, keď začne strácať motiváciu, ale nenúťte.
Máte pocit, že vaše dieťa nerobí nič? Ste z toho nešťastní a trápi vás to? Ako je to možné, keď kamarátkin syn bez problémov navštevuje tri krúžky do týždňa a je v pohode? Aj keď sa vám možno zdá, že vlastne nič nerobí, dieťa toho vždy robí dosť. „Denne zbiera skúsenosti, ktoré mu ukazujú, čo nechce, a viac si teda uvedomuje, čo by v živote chcelo robiť. Každé dieťa má svoje osobné tempo a jeho rozvoj najviac podporia rodičia, ktorí jeho tempo rešpektujú,“ odporúča psychologička J. Nesnídalová.
Ďalšia vec, ktorú by ste mali vo vzťahu ku svojmu dieťaťu radikálne obmedziť, je jeho kritika. „Strach z kritiky môže byť ďalším faktorom, ktorý dieťaťu zatvára dvere do sveta rôznorodých záujmov. Rodičia by sa vždy mali prevažne sústrediť na to, čo dieťaťu ide, v čom je dobré a chváliť ho a podporovať. Dieťa tak získava prirodzené sebavedomie a chuť do ďalších dobrodružstiev. Pokiaľ však nad ním zalamujete rukami, ako a čo kde pokazilo a nezvládlo a nevedelo a malo by robiť či vedieť lepšie, vždy to v dieťati vyvolá úzkosť, že nie je dosť dobré na to, o čo sa snažilo. Základným pravidlom by tak pre rodičov malo byť: vždy sa sústrediť hlavne na to, čo sa dieťaťu podarilo a nie na to, čo sa mu nepodarilo. Takým prístupom potom rodič vždy dieťa len posúva k tomu, aby svoj čas venovalo tvorivým činnostiam či športu,“ odporúča psychologička.
Existuje, samozrejme, veľa pridružených faktorov, ktoré môžu spôsobiť nechuť dieťaťa skúšať nové veci, ale určite nikdy nie je od veci najskôr sa pozrieť sami na seba a náš štýl výchovy či do prostredia škôlky a školy (či má v poriadku vzťahy so spolužiakmi, či nie je vystavené veľkej kritike učiteľov a pod.). Niekedy stačí s učiteľkou sa o probléme porozprávať, ale niekedy to nestačí a je nutné zmeniť škôlku. Také rozhodnutie sa nerobí ľahko, ale stále je to lepšie, ako keby sa dieťa trápilo kvôli niekomu, kto ho nedokáže oceniť a rešpektovať. Zistili ste, že vaše dieťa nechce chodiť v škôlke do krúžkov práve preto, že nie je pani učiteľke sympatické? Potom sa podľa toho zariaďte a dieťa podporte, aby videlo, že sa na vás môže spoľahnúť.
Príklady detí a ich skúseností
Karol (8 rokov)
Chodím na florbal, pretože ma baví a pretože naň chodia aj moji bratia a aj moji kamaráti Vojto, Martin a Ondro.
David (7 rokov)
Baví ma kresliť, takže chodím každú stredu na kreslenie. My tam nielen kreslíme, ale robíme aj keramiku. Ešte hrám futbal, ale ten ma veľmi nebaví, ale bojím sa to povedať tatovi, pretože ten má futbal rád a chce, aby som tam chodil.
Terezka (5 rokov)
Mamička chcela, aby som chodila na výtvarku, ale ja som chcela chodiť s kamarátkou na tančeky. Tak tam chodím, hoci mi to nejde tak dobre ako Aničke. Mamka hovorí, že nič to, hlavne, že ma to baví, a mňa to fakt baví.
Tomáš (5,5 roka)
Chodil som v škôlke na angličtinu, to ma celkom bavilo, pretože sme spievali a počúvali pesničky. Chodím na pohybový krúžok, ale to ma nebaví, pretože sa mi chlapci a dievčatá vysmievajú, že mi to nejde. A tak niekedy plačem a nechcem tam ísť, ale mamičke sa to bojím povedať, aby sa nehnevala.
Odborné pohľady na problém
Vybralo si vaše dieťa krúžok, na ktorý má talent? Krúžok, ktorý ho baví a na ktorý chodí s radosťou? Potom máte zrejme o jednu starosť menej. Rodičia detí neraz stoja pred dilemou, ako postupovať vo chvíli, keď ich dieťa z ničoho nič stratí záujem o krúžok, na ktorý sa ešte pred pár dňami tešilo. Každý rodič začne nepochybne pátratať po príčine. Niekedy sa problém podarí odstrániť a nadšenie dieťaťa je späť. Neraz sa tak ale nestane a nechuť pretrváva. Sú dokonca aj deti, ktoré v dobrej nálade a odhodlane idú na svoj krúžok. Nie každý rodič vie, ako takéto situácie riešiť. Na jednej strane by možno chcel rešpektovať rozhodnutie dieťaťa. Na druhej strane môže mať obavy, že takýmto prístupom nebude v dieťati pestovať vytrvalosť, snahu dokončiť začatú aktivitu, či odhodlanie prekonávať prekážky. Ako teda zvládnuť situáciu tak, aby sa dieťa cítilo pochopené, ale zároveň bolo vedené k istej disciplíne, k tomu, že ak sa už raz pre niečo rozhodne, je potrebné ľahko sa nevzdať?
Odpovede psychologičiek
Mgr. Martina Fekiačová (riaditeľka MŠ na Jilemnického ul.)
- V prvom rade by mal každý rodič nezaujate poznať svoje dieťa. Pozorovať jeho obľúbené činnosti a sledovať to, o čo skutočne javí záujem. Často sa stáva, že rodič si plní svoje predstavy o dieťati a vidí ho v dobrej viere také, aké by chcel, aby bolo. Verí, že po čom túži on sám, po tom túži aj jeho dieťa. Príčinou straty záujmu je často aj výdrž dieťaťa. V dnešnej dobe sú deti často vodcom rodiny. Rozhodujú o činnostiach v rodine, nie sú vedené k výdrži a zodpovednosti. Ich záujem o rôzne aktivity sa často a rýchlo mení. Svet sa doma predsa točí okolo nich. Na druhej strane, v každom, aj tom najlepšom a najvhodnejšom krúžku alebo športe, môže nastať obdobie, kedy dieťa stratí záujem. Vtedy by som rodičom radila, aby sledovali svoje dieťa, jeho záujmy, obľúbené činnosti a nevzdali sa. Možno treba prečkať len menšiu krízu. Ak ale neprejde, zrejme toto nie je ešte správny čas na daný krúžok a možno to ani nie je správny šport/činnosť pre dieťa.
- Tu by som si kládla ako rodič otázku: „Je dieťa dostatočne zrelé, nie je ešte skoro na tento krúžok/ tréning?“ Rozhodujúci je vek, schopnosti a zručnosti dieťaťa. Je možné, že sa mu činnosti na krúžku páčia, ale nemá istotu, že ich zvládne. Možno jeho zručnosti ešte nie sú na takej úrovni, aby z krúžku/tréningu malo radosť. Veľa záleží aj od ľudí, ktorí krúžok vedú. Dôležité je, či vedia aktivity priblížiť dieťaťu tak, aby v nich zažívalo úspech. Ak je tréning vedený podľa názoru rodiča dobre a kvalitne, tak by tam mali chodievať aj naďalej a možno sa dieťa osmelí a zapojí do činností. Ak sa tak nestane, vrátila by som sa ku krúžku/tréningu v staršom veku dieťaťa.
Mgr. Zuzana D. (psychologička)
- V prvom rade je potrebné preskúmať, čo je dôvodom straty záujmu. Dôvodov môže byť veľa. Dieťa krúžok nebaví, konkrétna činnosť ho nenapĺňa a neuspokojuje, veľké celkové zaťaženie dieťaťa a nedostatok času na svoje vlastné aktivity, zlé vzťahy s ostatnými deťmi.... Môže ísť tiež len prechodný nezáujem, prípadne nedostatočný pocit úspechu, alebo nízke sebavedomie. Je potrebné sa s dieťaťom porozprávať, osloviť aj vedúceho krúžku a poznať jeho pohľad. Potom môže rodič robiť ďalšie kroky. Tými je pomoc dieťaťu nájsť iný krúžok, vyriešiť problémové vzťahy, prípadne s ním prebrať zváženie zotrvania v krúžku.
- Opäť je dôležité preskúmať, s čím nezapájanie dieťaťa do konkrétnych činností súvisí. Príčin môže byť tiež veľa. Je potrebné brať do úvahy najmä vnútornú motiváciu dieťaťa. Pri tej je dôležité predovšetkým to, aby dieťa robilo, čo ho baví. Malo by sa cítiť byť súčasťou skupiny detí, kamarátov a prežívať pocit kompetencie.
Mgr. Ivana K.
- Veľmi významnú úlohu tu zohráva vek dieťaťa. Keď je už dieťa staršie, dá sa s ním porozprávať. Rodič sa dozvie, čo sa deje, prečo sa rozhodlo skončiť. Na základe toho potom vie urobiť záver a rozhodnúť sa v prospech dieťaťa. Odporúčam, aby sa rodič išiel na krúžok pozrieť a pokúsil sa aj sám vysledovať, čo môže byť príčinou nezáujmu dieťaťa v krúžku pokračovať. Dôležité je tiež rozprávať sa vedúcim krúžku. Je možné, že dieťa sa v danom prostredí necíti dobre a chce z neho preč. Dieťa nemusí zvládať dané aktivity, nesadlo si s trénerom, aktivita nezodpovedá jeho veku a mnoho iného. Môže však tiež len špekulovať, uprednostniť sledovanie televízie, hru na tablete, počítači. Otázne je, či je to už niekoľký krúžok v rade za sebou alebo chce dieťa prestať po prvýkrát. Nemenej dôležité je i to, ako dlho dieťa daný krúžok navštevuje. Deti si neraz len potrebujú otestovať a vyskúšať rôzne krúžky, aby zistili, v čom sú dobré, resp. čo ich baví najviac a potom sa rozhodnú. Je to opäť na uvážení rodiča ako dlho dieťa nechá na danom krúžku. Ale podľa môjho názoru minimálne šesť mesiacov je spodná hranica. Možno vám chce dieťa povedať, že potrebuje tráviť viac času s vami a nie s cudzími ľuďmi. Nevie však ako, preto tlmočí len svoj nezáujem v krúžku pokračovať.
- Je dôležité poznať okolnosti, ktoré s tým súvisia. Ale podľa môjho názoru, ak sa dieťa o aktivity a samotný krúžok zaujíma, tak oň má záujem a problém je niekde inde. Pripomína mi to situáciu, keď je rodič s dieťaťom na krúžku. A práve to je v podstate aj dôvod nezapojenia sa detí do aktivít, resp. dôvod ich častého odbiehania za rodičmi. Je normálne, že dieťa chce byť pri rodičovi, kde sa cíti bezpečne a má v ňom oporu. Otázkou je, či je naozaj potrebné, aby rodič presedel na krúžku s dieťaťom a či to nie je viac na škodu ako na úžitok. Som zástanca názoru, že rodičia s dieťaťom by mali tráviť čo najviac svojho voľného času spoločne. Ak ale už dieťa navštevuje nejaký krúžok, dajme mu možnosť rozvíjať sa naplno a možnosť, aby nám dokázalo, že zvládne veci samo.
Mgr. Denisa Š.
- Pri výbere krúžku by mal rodič získať čo najviac informácií o jeho spoľahlivosti a adekvátnosti s ohľadom na vek dieťaťa. Dôležité sú tiež referencie. Ak sa aj napriek prevencii stane, že dieťa stratí po istom čase záujem o krúžok, ktorý doposiaľ milovalo, určite by som v prvom rade odporučila rodičom neodkladnú analýzu situácie. Veďte rozhovor s vedúcim krúžku, pýtajte sa, či na hodine nedošlo k nejakému konfliktu alebo traumatizujúcej skúsenosti, informujte lektora o záujmoch dieťaťa, ktoré on potom môže zohľadniť pri ďalších aktivitách a zvýšiť tak pre dieťa atraktivitu krúžku. Porozprávajte sa s dieťaťom, voľte pri tom pokojný, láskyplný tón a vhodnú situáciu, vyhnite sa autoritatívnemu prejavu, výčitkám, vyhrážaniu, vydieraniu, kriku, či sľubovaniu odmien za to, že dieťa kurz dokončí. To je iba falošná motivácia, ktorú si navyše dieťa zapamätá a bude ju od rodiča stále vyžadovať. Rodič by mal analyzovať aj svoj vlastný postoj k danému krúžku a svoje požiadavky na dieťa. Na dieťa by nemal byť vyvíjaný tlak. Skôr nech je prítomná snaha uzavrieť dohodu na základe pokojného rozhovoru. Zabúdať by sa nemalo ani na jednoduché veci, akými sú napríklad fyziologické potreby dieťaťa. Nechodí dieťa na krúžok smädné, hladné, nevyspaté, či s potrebou ísť na toaletu? Neodtrhli sme dieťa od zábavnej aktivity, či obľúbeného televízneho programu, hračky, kamaráta, len preto, lebo je potrebné ísť na krúžok? Nemá dieťa až príliš náročný program, veľa popoludňajších krúžkov? Preskúmať je vhodné aj okolité prostredie, ktoré sa konkrétneho krúžku nemusí napohľad nijako dotýkať. Je napríklad všetko v poriadku v škole/škôlke? Je doma všetko v poriadku? Sú v poriadku vzťahy dieťaťa a kamarátov? Je dieťa psychicky a fyzicky v poriadku? Ak sa všetko uvedené javí byť v poriadku, treba dieťaťu navrhnúť dokončenie aspoň istého celku (dokončiť mesiac/kurz/tému). Potom už len s rešpektom voči pocitom dieťaťa, jeho záujmom a rozhodnutiu sledovať, či to bol len prechodný odpor voči krúžku, alebo naozaj potrebuje treba pauzu, prípadne je vhodné zmeniť typ krúžku, skupinu, či lektora.
- Ak je rodič prítomný na hodine, mal by ísť dieťaťu príkladom. Robiť tak má aj v prípade, že dieťa len sedí a nespolupracuje. Dieťa totižto vtedy tiež vníma a učí sa. Treba rozlišovať, či sa táto situácia stala raz, alebo či sa opakuje. Ak sa opakuje, netreba klesať na duchu, treba ísť dieťaťu príkladom, vyzdvihovať plusy daných aktivít, prípadne dieťaťu pomôcť, aby ich zvládlo. Môžete napríklad aktivity z krúžku robiť s dieťaťom doma, vždy však len vtedy, ak sa tomu dieťa nebráni. Jednak je to tréning, a jednak bude dieťa šťastné a vďačné, že sa mu venujete. Získa navyše svoj čas, aby danú aktivitu zvládlo. Sami tak tiež možno zistíte, kde nastal problém. Možno len vaše dieťa potrebovalo viac priestoru na dané aktivity, potrebovalo cvičiť a nabrať zručnosti, aby na hodine malo viac sebavedomia.
Deti sú rôzne a každé z nich má svoje vlastné záujmy a preferencie. Niektoré sa tešia na aktivity v kolektíve, iné sú radšej, keď môžu tráviť čas osamote. Čo však robiť, ak vaše dieťa odmieta chodiť na krúžky, hoci ste presvedčení, že by mu to prospelo? Tento článok ponúka pohľad na túto problematiku z rôznych uhlov a navrhuje možné riešenia.
Dôvody neochoty a možné riešenia
Dôvodov môže byť viacero. Je dôležité zistiť, čo presne dieťaťu prekáža, aby ste mohli nájsť vhodné riešenie.
Negatívna skúsenosť
Možno dieťa zažilo na krúžku niečo nepríjemné, napríklad sa mu posmievali, necítilo sa dobre v kolektíve, alebo malo trému z vystúpení. "Skúsila som chodiť na tanečnú, ale mala som trému z vystúpení a hanbila som sa. Skúšala som angličtinu ako druháčka, ale boli tam samé väčšie deti, tiež som bola ustráchaná. Skúšala som chodiť aj na zumbu, nejaký krúžok školského časopisu, len ja som v tých krúžkoch nebola šťastná, necítila som sa tam dobre a dostatočne."
Strach z neznámeho
Nové prostredie, noví ľudia, nové aktivity - to všetko môže v dieťati vyvolávať úzkosť a obavy.
Nedostatok záujmu
Možno krúžok jednoducho nezodpovedá záujmom a talentom dieťaťa.
Únava
Príliš veľa aktivít môže dieťa preťažiť a znechutiť.
Ako postupovať?
- Rozhovor s dieťaťom: Otvorene sa s dieťaťom porozprávajte a snažte sa zistiť, čo mu prekáža. Pýtajte sa konkrétne otázky a pozorne počúvajte jeho odpovede.
- Empatia: Snažte sa vcítiť do pocitov dieťaťa a pochopiť jeho obavy. Uistite ho, že ho beriete vážne a že ste tu pre neho. "Rodičia ma nenútili, sami asi na nič extra nechodili, ale spätne vidím, že sa o tom so mnou mohli viac baviť, skúšať hľadať riešenia a nielen povedať, že však tam nechoď…"
- Hľadanie alternatív: Ak dieťa krúžok nebaví, skúste spoločne nájsť inú aktivitu, ktorá by ho zaujala. Možno ho osloví šport, umenie, hudba, jazyky alebo niečo úplne iné. "Ja som si na druhom stupni našla záľubu v cudzích jazykoch, chodila som na súkromne hodiny k jednej super učiteľke, boli to individuálne hodiny a strašne ma to bavilo. Vyhrala som rôzne súťaže, potom šla na bilingválne gymnázium a dodnes z toho čerpám aj profesionálne."
- Pozitívna motivácia: Podporujte dieťa v jeho záujmoch a chváľte ho za jeho snahu. Nehodnoťte ho len podľa výkonu, ale aj podľa toho, ako sa snaží a ako ho aktivita baví. "U dcérky využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jej pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovná), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ju k lepšiemu správaniu."
- Spolupráca s učiteľmi/lektormi: Ak dieťaťu prekáža niečo konkrétne na krúžku, porozprávajte sa s učiteľom alebo lektorom. Spoločne môžete nájsť riešenie, ako situáciu zlepšiť. "Pri problémovom správaní detí je kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“"
- Postupná adaptácia: Ak dieťa prežíva strach z neznámeho, skúste ho na krúžok pripraviť postupne. Môžete sa s ním ísť pozrieť na priestory, porozprávať sa s učiteľom alebo sa zúčastniť na ukážkovej hodine.
- Nenútiť: Ak dieťa na krúžok naozaj nechce chodiť, nenúťte ho. Násilné presadzovanie vašej vôle môže viesť k ešte väčšiemu odporu a znechuteniu.
- Zohľadňovať vek a vývin: Šesťročné dieťa má právo na svoj názor a je dôležité ho rešpektovať. Hoci súd bežne vypočúva deti od 8-10 rokov, existujú prípady, kedy vypočul aj 5-ročné dieťa. Názor dieťaťa by mal byť zohľadnený, najmä ak je v rozpore s predstavami rodičov.
Dôležitosť komunikácie a podpory
Kľúčom k úspešnému riešeniu je otvorená komunikácia s dieťaťom a jeho podpora. Dajte mu najavo, že ho ľúbite a prijímate také, aké je, aj so všetkými jeho obavami a preferenciami. Pomôžte mu nájsť aktivity, ktoré ho budú baviť a v ktorých sa bude môcť rozvíjať.
Vplyv rodičovských vzorcov a trénerov
Je dôležité si uvedomiť, že na dieťa vplývajú aj podvedomé vzorce správania rodičov. "Tvrdil, že okrem dvoch partnerov sú s nimi vždy aj ich rodičia. Sú prítomní v podobe podvedomých vzorcov, ktoré ich deti, teraz už dospelí partneri, žijú a opakujú." Preto je dôležité, aby si rodičia uvedomovali svoj vplyv a snažili sa vytvárať pre dieťa podporujúce prostredie. Rovnako dôležitý je aj vzťah trénera s rodičom. "Tréner je odborník, ktorý pracuje s dieťaťom, a preto potrebuje mať seriózny vzťah aj s jeho rodičom.
Riešenie problémov v škôlke
Ak dieťa nechce chodiť na krúžky v škôlke, je dôležité zistiť, či problém nesúvisí s adaptáciou na škôlku ako takú. "Škôlka ponúka deťom širokú paletu skúseností, zážitkov a rozvoja. Je to výborné miesto na to, aby si dieťa vyskúšalo a zdokonalilo interakciu s rovesníkmi, naučilo sa pár životne dôležitých lekcií, ako napríklad požičiavať, striedať sa, akceptovať stanovené pravidlá a pripravilo sa na školu." Ak dieťa prežíva stres v škôlke, môže to ovplyvniť aj jeho postoj ku krúžkom. V takom prípade je dôležité spolupracovať s učiteľkami a hľadať riešenia, ako dieťaťu uľahčiť adaptáciu. "V procese adaptácie sa správajú inak." Podľa psychologičky je rozdiel medzi správaním sa detí počas adaptácie a po nej. Ak sa napríklad dieťa nechce odlúčiť od rodiča, zapojiť sa do diania, či hrať sa s rovesníkmi, je to v procese adaptácie v poriadku a je to jeho prirodzená reakcia.
Je dôležité nájsť rovnováhu medzi podporou detského rozvoja a rešpektovaním ich individuálnych potrieb a záujmov. Niekedy je menej viac a slobodný čas na vlastné objavovanie môže byť pre dieťa cennejší ako prekombinovaný rozvrh.
Ako vychovať úspešné deti -- bez nadmernej starostlivosti | Julie Lythcott-Haims | TED
tags: #patrocne #dieta #nechce #chodit #samo #na