Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Motivácia je kľúčom k úspešnému učeniu. Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.
Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková. Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Čo robiť, ak sa dieťa nechce učiť
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry.
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková. „Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou.
Musíte sa vyhnúť zmätku
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. „A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne.“ Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Podľa Štěpánky Zoubkovej, „práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.“ Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Kedy treba vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. „Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Výchova a disciplína: Kľúč k emocionálne zdravému dieťaťu
Výchova je súčasťou lásky k dieťaťu. Ak svoje dieťa milujete, určite chcete, aby sa z neho stal emocionálne zdravý dospelý človek. Jedna z najťažších úloh pri výchove dieťaťa spočíva v budovaní disciplíny. Rodičia chcú mať, samozrejme, dobrý vzťah s dieťaťom, no vyžadovanie disciplíny v očiach detí často robí z rodičov zlých ľudí. A práve kvôli tomuto mnohí rodičia nie sú dôslední pri výchove. Okrem toho, že deti potrebujú poznať určité pravidlá a mať nastolené hranice, rodičia musia myslieť hlavne na to, aby pravidlá správania vedeli prispôsobiť veku dieťaťa. Treba tiež mať na pamäti, že každé dieťa je jedinečné a jedno dieťa nemusí reagovať na výchovu rovnako ako druhé. Je vhodné, aby ste si vytvorili individuálny prístup ku každému dieťaťu. Deti si musia od malička vytvárať predstavu o tom, čo je zlé a čo dobré. Takto sa učia rešpektovať autoritu. Ak sa ako deti nenaučia rešpektovať rodičov, nebudú rešpektovať neskôr ani učiteľov či šéfa v práci.
Pri využívaní autoritatívneho prístupu sa dieťa učí zdravo rešpektovať autority a uvedomuje si, čo je disciplína a pravidlá, ktorými sa riadime. Autoritatívni rodičia zvyčajne doprajú svojim deťom viac nezávislosti, a to väčšinou vedie k vyššiemu vodcovskému potenciálu v dospelosti. Viac sa rozvíjajú aj sociálne zručnosti, sebakontrola a sebestačnosť. Tieto vlastnosti z detí v dospelosti robia ideálnych zamestnancov, vodcov a tiež životných partnerov.
Pri využívaní autoritatívnych rodičovských metód sa deti učia rešpektovať autority. Učia sa tiež chápať, čo je morálne a čo nie, čo im pozitívnym smerom nasmeruje život aj v dospelosti. Ostatné metódy (autoritársky, zanedbávajúci, zhovievavý) neovplyvňujú pozitívnym smerom dieťa z dlhodobého hľadiska. To znamená, že nemajú dlhodobý efekt a neovplyvňujú pozitívne správanie dieťaťa pri dovŕšení dospelosti. Hlavným cieľom by malo byť vychovať deti tak, aby boli jeden deň plne pripravené opustiť hniezdo a vyraziť do sveta. Z toho hľadiska sa ako najlepšie javí autoritatívne rodičovstvo, pretože stanovuje pravidlá a hranice, ktoré sú spravodlivé voči dieťaťu a jeho veku.
Ako naučiť dieťa disciplíne?
To, či používate primerané a efektívne metódy určuje, či si deti vybudujú silný zmysel pre morálku a rešpekt k autoritám. Ak chcete naučiť deti disciplíne, môžete uplatňovať nasledujúce pravidlá:
- Jednotlivé pravidlá a ich dôvod zavedenia poriadne deťom vysvetlite.
- Pomáhajte deťom, ak majú z niečoho strach alebo cítia nepokoj.
- Rešpektujte názor svojho dieťaťa, a to aj vtedy, keď sa líši od vášho názoru.
- Podporujte dieťa v tom, aby rozprávalo o svojich pocitoch.
- Následky porušenia pravidiel povedzte dieťaťu ešte predtým, než pravidlá poruší.
- Vždy sa rozprávajte s dieťaťom po tom, ako porušilo pravidlá. Je dôležité, aby vedelo, čo sa vlastne stalo. Rozhovor zo strany rodiča by mal byť empatický.
- Buďte dôslední pri trestoch. To znamená, že napr. mobil dieťaťu zoberte vždy, keď porušilo nejaké pravidlo. Najhoršie je, keď za nejaký skutok dieťa raz potrestáte a inokedy nie.
- Často diskutujte so svojimi deťmi o následkoch dobrého a zlého správania. Len takto dieťa pochopí podstatu disciplíny. Napríklad ak dieťa vybehne na ulicu po svoju loptu, následne je odvedené domov, aby mu rodičia jasne vysvetlili, prečo nemôže chodiť na ulicu. Jazdia tam autá a tie by mu mohli veľmi ublížiť, pokiaľ si nebude dávať pozor.
Následky vedenia k disciplíne nezahŕňajú kruté tresty, zahanbenie, krik, urážlivé slová či neprejavovanie lásky! Trestajte skutok a nie dieťa. Dieťa musí pochopiť, že je stále milované, ale rodičom sa nepáči skutok, ktorý urobilo.
Metódy, ktoré rodičia používajú pri budovaní disciplíny, by sa mali prispôsobovať veku dieťaťa. Čo platilo na dieťa, keď malo dva roky, nemusí platiť keď bude mať sedem rokov. Rodič musí neustále sledovať, kedy už formy pôsobenia a rodičovské prístupy nie sú efektívne a kedy ich už potrebuje zmeniť.
Disciplína u bábätiek
Vo všeobecnosti bábätká nepotrebujú disciplínu, nakoľko ešte len spoznávajú svet a nemajú predstavu o dobrom a zlom správaní. To však neznamená, že bábätká nerobia veci, ktoré majú následky. Napríklad nechcete, aby sa vaše deväťmesačné bábätko priplazilo k zásuvke a dávalo do nej prst. Najlepšie je zmeniť pozornosť bábätka.
Ak bábätko láka niečo, čo nie je bezpečné, dajte mu niečo, čo je bezpečné a čoho sa môže dotýkať a s čím sa môže hrať bez problémov. Ak nedokáže odolať niečomu, čoho sa dotýkať nemôže, napríklad ťahať mačku za srsť, je potrebné ju zobrať z dosahu bábätka. Existujú aj ďalšie rady, ktoré vám pomôžu usmerňovať správanie bábätiek:
- Disciplína začína dôverou. Dieťa, ktoré dôveruje svojim rodičom, ktorí mu dávajú najesť a ktorí mu prejavujú lásku, bude veriť, ak mu povedia, že sa niečoho nesmie dotknúť.
- Kľúčom k úspechu pri výchove bábätiek je to, že potrebujú cítiť lásku, komfort a odvádzanie pozornosti (nie trestanie), nakoľko ešte len objavujú samy seba a svet.
- Ak chcete zmeniť správanie bábätka, rozptýľte jeho pozornosť alebo ju presmerujte.
- Nájdite kreatívne spôsoby, ako zmeniť pozornosť dieťaťa alebo ho zapojte do iných aktivít, aby prestalo plakať alebo ak nechcete, aby robilo niečo, čo je pre neho nebezpečné.
- Netrestajte ho za to, že dieťa chytilo do rúk ovládač od televízie alebo televíziu niekoľkokrát zaplo a vyplo.
Disciplína a batoľa
Presmerovanie pozornosti je užitočné ešte aj pri batoľatách. Keď má dieťa 1-2 roky, musíte sa často rozhodovať, ktoré správanie už nie je vhodné a vyžaduje si následky. Niekedy stačia slovné upozornenia, ale ak verbálna náprava zlyhá, musíte zasiahnuť. Stanovte si presné limity, aby ste boli schopní určiť, kedy správanie prekročilo hranicu a verbálne upozornenie už nie je postačujúce. V takomto prípade môžete využiť napríklad tieto metódy: prestávka, zobranie hračky alebo zákaz určitých vecí. Záchvaty hnevu a podráždenie je u batoliat normálne.
Ako sa vyhnúť záchvatom hnevu?
Snažte sa predovšetkým vyhnúť veciam, ktoré môžu tieto záchvaty vyvolávať. Pokiaľ ste na verejnosti, snažte sa nájsť pokojnejšie miesto, kde je menej ľudí. Záchvaty hnevu najlepšie pomáha vyriešiť čas, počas ktorého sa dieťa ocitne v tichu, napríklad na stoličke. Dĺžka prestávky sa väčšinou odvíja od veku dieťaťa. Všeobecná dĺžka času pre prestávku by mala byť rovná veku vášho dieťaťa. Napríklad trojročné dieťa potrebuje prestávku 3 minúty. Záchvaty hnevu vyžadujú určitý čas navyše, aby sa dieťa vedelo poriadne upokojiť. Základom je zachovať pokoj. Musíte byť pre dieťa oporou, nepodľahnite tiež hnevu. Stačí, že sa hnevá dieťa. Musíte vedieť, že máte situáciu pod kontrolou. Zachovajte pokoj a buďte veľmi dôrazní. Môžete povedať: „Neostávame tu. Môžeme sa vrátiť, keď sa upokojíš. Teraz však odchádzame.“ Pokiaľ dieťa odchádza zo stoličky určenej na prestávku, rodič by mal svoje dieťa odprevadiť naspäť. Dieťa musí čakať, pokiaľ neskončí čas určený na prestávku. Možno bude odchádzať zo stoličky aj viackrát, no musíte vydržať odprevádzať svoje dieťa na miesto znovu a znovu, pretože práve tak sa naučí, že sa nevzdáte a že od neho vyžadujete, aby to vydržalo až do konca. Skôr či neskôr si uvedomí, že je jednoduchšie ísť na stoličku a vydržať prestávku. Môže to síce trvať desiatky pokusov, no naučí sa to. Ak bude mať dieťa kvôli tej istej veci ďalší záchvat hnevu, je potrebné využiť čas v tichu a odniesť dieťa do tichého prostredia, napríklad do jeho izby a počkať, kým sa znova upokojí. Niektoré deti toto zvládajú dobre, pokiaľ môžu sedieť s mamou či otcom. Potrebujú tam svojho rodiča ako uistenie sa, že sú aj napriek trestu milované. Túto metódu môžete použiť vtedy, ak vaše dieťa ublížilo hračkou inému dieťaťu alebo vtedy, keď sa dve deti bijú o jednu hračku.
Disciplína u detí v predškolskom veku
Prestávka je užitočná aj pre deti v tomto veku. Predškolský vek je čas, kedy začínate vidieť, čo funguje na jedno dieťa, no na druhé nie. Pokiaľ má vaše dieťa veľmi rado hasičské auto, ktoré musí brať absolútne všade, môžete si byť istí, že pri porušení pravidiel bude zobratie tejto hračky efektívne, ak ho chcete naučiť, že spravilo niečo zlé. Určite však nechcete, aby sa vaše dieťa cítilo porazené, takže sa mu nevyhrážajte, že mu hračku vyhodíte, pretože to je neprimerané a príliš kruté.
Komplexné vysvetlenie a diskusia o správaní
Počas tejto fázy je potrebné, aby bol rodič dôsledný pri vysvetľovaní nevhodného správania a jeho následkov. Potrebujete, aby vaše deti pochopili, prečo im beriete ich obľúbené hračky alebo prečo im dávate prestávku. Určite tiež chcete, aby si začali uvedomovať, čo je zlé a čo je dobré. Keď pochopia, že dávať svojim súrodencom prezývky či udierať ich, spôsobuje fyzickú alebo emocionálnu bolesť, začne sa u nich formovať empatia a začnú sa cítiť zle za to, čo urobili. Vaším cieľom nie je zmeniť len správanie, ale hlavne vybudovať v nich citlivosť, empatiu a motiváciu konať dobro. Veď každý rodič túži po tom, aby jeho dieťa dobre vychádzalo s ostatnými a aby dodržiavalo pravidlá. To dosiahnete vtedy, ak budú chápať dôvody dodržiavania pravidiel a následky.
Disciplína u školákov
Keď deti dosiahnu školský vek, čas prestávok už nie je vhodné používať. Napriek tomu sa ešte vyskytnú situácie, keď môžete využiť čas v tichu v izbe. Školský vek je obdobím, kedy je elektronika pre dieťa veľmi podstatná. Či už je to tablet, mobil alebo televízia, školáci sú stále viac závislí na týchto zariadeniach a sú na ne veľmi citliví. Toto je taktiež efektívna metóda, ak rodičia chápu túžby svojho dieťaťa. Napríklad, ak sa vaše dieťa rado chodí bicyklovať so svojimi kamarátmi, v prípade, že porušilo určité dohody a pravidlá, môžete mu to zakázať. Pokiaľ dieťa vyvolávalo na poslednej oslave kamarátových narodenín nezhody medzi priateľmi, vhodným trestom môže byť aj zákaz účasti na najbližších kamarátových narodeninách. Nezabúdajme ale na to, aby trest bol primeraný. Keď dieťa verí, že jeho trest bol neprimeraný, bude rozhorčené a bude ho vnímať s odporom. Skúste sa porozprávať s vašimi deťmi o trestoch. Nech vám povedia, čo si myslia že je efektívny, účinný trest a za aké priestupky by si trest zaslúžili. Podobné otvorené rozhovory vám pomôžu rozvinúť metódy spravodlivej disciplíny.
Aj pri budovaní disciplíny buďte flexibilným rodičom. Tresty, ktoré sú efektívne dnes, nemusia byť efektívne zajtra. Čo platí na dieťa tento týždeň, nemusí už budúci. Veľa sa s deťmi rozprávajte o dodržiavaní disciplíny, o pravidlách a tiež o trestoch. A hlavne, nezabúdajte prejavovať vašu lásku deťom aj počas trestov. Vždy myslite na to, že dieťa trestáte sa zlý skutok. Dieťa nie je zlé. Zlý je len skutok, ktorý urobilo.
Detská psychológia: Ako disciplinovať dieťa, ktoré nepočúva
Rozvoj reči dieťaťa: Od prvých slov po plynulé rozprávanie
Prvé slovo býva zväčša podstatné meno, zvyčajne opakovanie jednoduchých slabík ako „tata“, „mama“ alebo „hamham“. Najčastejšie sú to teda slová, ktoré označujú osoby alebo zvieratá. V tomto období neskúšajte deti opravovať. Okrem týchto slov dieťa vydáva množstvo zvukov, ukazuje, džavotá a rozumie viac než vie povedať. Jedno slovo môže pokryť aj celú triedu predmetov (napríklad všetky zvieratká sú „haf“ a pod.).
Okolo 14. mesiaca tvorí slovnú zásobu batoľaťa asi päť výrazov, okolo 22. mesiaca si dieťa vyberie jedno alebo dve „nosné“ slová a k tým bude priraďovať množstvo podstatných mien (napríklad „tata preč“, „pá auto“ atď.). V dvoch rokoch už môže mať slovná zásoba okolo 200 slov, ktoré dieťa začne aktívne používať.
Majte na pamäti, že v rozvoji reči sa striedajú obdobia, kedy dieťa povie desať nových slov, ale potom napríklad týždeň nepridá žiadne ďalšie. Koncom druhého roka dieťa sleduje, čo hovoríte, a vie, ako sa majú veci povedať, aj keď to ešte nevie vysloviť. Začína používať zvratné zámená a predložky, začína skloňovať a časovať, ale stále s chybami. V troch rokoch deti začnú používať zložitejšie vety, ale často s nesprávnym slovosledom.
Prečítajte si o vývoji detskej reči viac v 5 článkoch sa dozviete, ako rozvíjať komunikačné schopnosti dieťaťa od jeho narodenia, v prvých mesiacoch života až po nástup do škôlky a v predškolskom veku. Rozvoj reči, diel I. Narodenie a prvý rok života Rozvoj reči, diel II. Prvé slováRozvoj reci, diel III. Od 1. do 3.rokuRozvoj reči, diel IV. Od 3. do 6.rokuSprávna výslovnosť RTelegrafická reč
Prvým vetám batoľaťa chýbajú gramatické a syntaktické kvality, ktoré ovplyvňujú ich význam. Nepoužíva koncovky, spojky, predložky, neovláda časy, pády atď. Zvláštnosti nájdete aj v slovoslede - malé deti veľmi často kladú jadro vety na začiatok, napríklad „mama kopať“ a pod.
Ako dieťaťu pomôcť s rozvojom reči
- Opakujte a rozširujte jeho vety, čo dieťa ubezpečí, že ste mu rozumeli, a pomáha mu to, aby tvorilo ďalšie vety.
- Vysvetlite a zopakujte, čo má dieťa na mysli. „Tato topánky“. - „Áno, to sú tatove topánky.“
- Nepoužívajte dlhé vety a súvetia, dajte prednosť krátkym a jednoduchým vetám.
- Používajte jednoduchú gramatiku.
- Pozerajte sa na veci, o ktorých hovoríte, rozprávajte o tom, čo vidíte a počujete (napríklad ukážte na obrázok v knihe).
- Rozprávajte sa s dieťaťom, keď ho kúpete, kŕmite, prebaľujete.
- Batoľaťu dávajte batoľacie mlieka s obsahom LCP mastných kyselín, pretože vedú k lepšiemu rozvoju reči.
- Každý deň použite nejaké nové slovo, aby dieťa mohlo robiť pokroky.
- Za každý pokrok dieťa vždy pochváľte.
Efektívne učenie: Od hry k zodpovednosti
Učenie nie je len o pamätaní si faktov. Ide o schopnosť sústrediť sa, spracovať informácie, vytvoriť si návyky a porozumieť súvislostiam. Preto je dôležité už od útleho veku dieťaťu ukazovať, že učiť sa dá zábavne, efektívne a s pocitom úspechu. Predškolský vek je ideálny čas na rozvoj základov učenia - cez hru, rozprávanie, kreslenie či objavovanie prírody. V školskom veku je už potrebné rozvíjať aj schopnosti ako plánovanie, opakovanie a logické uvažovanie.
Vytvorte si pevnú rutinu - učiť sa každý deň v rovnaký čas (napr. Rozdeľte učenie na krátke úseky - napr. 15 minút učenia + 5 minút pauza. Učte sa cez hru a pohyb - nie všetko musí byť pri stole. Najdôležitejšie je vytvoriť bezpečné prostredie, kde je učenie prirodzené a bez strachu. Rodič by mal byť sprievodcom, nie kontrolórom. Buďte pozitívni a oceňujte snahu, nielen výsledok. Aj malé pokroky si zaslúžia uznanie.
Odmietanie učenia môže mať rôzne príčiny: únava, stres, nízke sebavedomie alebo príliš náročné úlohy. Ak je odmietanie dlhodobé, porozprávajte sa so školou alebo odborníkom.
Kedy má dieťa začať s pravidelným učením doma? Už od 6-7 rokov je vhodné budovať jednoduché rutiny. Aký je najlepší spôsob učenia pre malé deti? Mám dieťa nútiť učiť sa aj keď nechce? Nie. Koľko času by sa malo dieťa učiť denne? V mladšom školskom veku stačí 20-30 minút denne. Čo robiť, ak má dieťa problém so zapamätaním? Učiť sa učiť je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôveru. Podporte svoje dieťa v tom, aby si našlo vlastný spôsob učenia - s hrou, pochopením a pravidelnosťou sa z učenia stane prirodzená súčasť dňa.
