Obdobie vzdoru je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou vývoja každého dieťaťa. Zvyčajne sa objavuje okolo 1,5 roka a postupne doznieva okolo tretieho roku života. Pred nástupom do školy by sa už deti nemali prehnane správať vzdorovito, aj keď u niektorých sa záchvaty zúrivosti môžu objaviť aj v prvej triede.
Tieto náročné správania často pramenia z toho, že dieťa nedostane, čo chce, alebo je nútené robiť niečo, čo nechce. Dieťa sa vtedy „zablokuje“ a bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré mu rodičia určili, a volí najľahšiu cestu - vzdoruje. V období od 1,5 do 3 rokov je to úplne normálne, preto sa toto obdobie nazýva obdobím vzdoru.
Hľadanie hraníc a lásky
Dieťa si v tomto období intenzívne hľadá mantinely svojho správania. Tieto hranice si vytvára na základe toho, ako mu ich určia rodičia. Vývoj vzdorovitého obdobia ovplyvňuje aj temperament dieťaťa, jeho charakter, osobnosť, ale aj prístup rodičov. Je kľúčové, aby rodičia dieťaťu jasne ukázali hranice, no zároveň ho obklopovali láskou.
Jednotný postup rodičov
Je dôležité, aby rodičia postupovali jednotne. Ak dieťaťu vysvetľujete, prečo určitú vec nemôže robiť, malo by jasne vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia musia držať spolu, pretože ak každý povie niečo iné, len ťažko sa podarí zabrániť vzdoru. Stanovte pevné hranice - keď poviete áno, malo by to znamenať definitívne áno, nie niečo medzi tým.
Ako predchádzať zbytočným konfliktom
Snažte sa predísť zbytočným konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom okamžite. Môžete mu dovoliť, aby sa ešte pár minút dohralo. Rovnako trvajte na upratovaní hračiek, ale ponúknite mu pomoc. Ak ráno robí scény, pretože nechce ísť do škôlky bez obľúbeného autíčka, dovoľte mu ho vziať, ale dôrazne ho upozornite, že ak ho stratí, nové nedostane. Keď pôjdete zo škôlky, bude ľahšie predísť záchvatom zúrivosti, ak dieťa uvidí autíčka vo výklade, pretože svoje bude mať pri sebe.
Netreba sa ponáhľať a kričať
Mnoho záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa neustále ponáhľate. Nemáte čas sa s ním porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví a zbytočne ich chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti
Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - nepomôže to. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény, a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť nereagovaním a odstúpením ďalej od dieťaťa. Dieťa môžete tiež chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekde v tichu a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane. Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (napríklad prečo ste odišli z miestnosti).
Niektorí odborníci odporúčajú v momente, keď je dieťa nahnevané, ho objímať a držať v náručí, kým sa neupokojí, aj keby sa vrtelo a kopalo. Dieťa tak pochopí, že ho stále máte radi a ste tu preň. Deti často vystrájajú, keď ich niečo trápi a nevedia to inak vyjadriť. Týmto spôsobom preukazujete dieťaťu starostlivosť a lásku.
Je dôležité si uvedomiť, že dieťa v tomto období skúša, čo mu dovolíte, a testuje hranice. Bitkou sa to nerieši. Ak sa dieťa hodí o zem, nechajte ho pokojne sa tam hádzať aj 5 minút. Následne, keď sa upokojí, mu vysvetlite, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili, a ubezpečte ho, že ho máte radi.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak vysvetľovanie, napomínanie ani fyzické tresty nezaberajú a dieťa je extrémne agresívne, pľuje, hádže veci a jeho správanie je neúnosné, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc detského psychológa. Ten vám môže pomôcť prekonať toto náročné obdobie a usmerniť vás v ďalšom postupe. Odborník vám môže pomôcť aj zistiť, či sa nejedná o vážnejšiu poruchu správania, ako je ADHD alebo porucha opozičného vzdoru.
Ako zvládnuť svoj hnev a agresivitu (najmä na deti)?
Je dôležité rozlišovať medzi bežným obdobím vzdoru a vážnejšími poruchami správania. Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú častejšie odmietané a negatívne hodnotené, pričom zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje brániť, niekedy popretím obrazu o sebe, inokedy upútavaním pozornosti alebo negativizmom.
Dôležitosť podpory a pochopenia
Dieťa potrebuje cítiť, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované. Potrebuje zažívať radosť. Ak je dieťa neustále kritizované, trestané za svoje „prehrešky“, obdobie vzdoru sa môže prerásť do neustáleho boja s rodičmi. Dávajte dieťaťu pocit, že ho máte radi také, aké je, a veľa ho chváľte. Treba veľa predvídať - napríklad ak viete, že situácia v obchode môže eskalovať, buď tam s dieťaťom nechoďte, alebo mu vopred povedzte, že si môže vybrať jednu vec. Ak sa dieťa hodí o zem, nepoľavte, ale ani nekričte či nebijte. Len zaistite, aby si neublížilo, a počkajte, kým to prejde.
Je rozdiel medzi obdobím vzdoru a hyperaktivitou. Pri hyperaktivite môže byť dieťa neustále v pohybe, má problémy so sústredením a impulzívne koná. V takýchto prípadoch je návšteva lekára či psychológa nevyhnutná.
Rodičia by mali byť trpezliví a dôslední, ale zároveň empatickí. Deti potrebujú jasne stanovené pravidlá, no zároveň musia cítiť, že ich emócie a názory sú rešpektované. Konzistentnosť pravidiel a reakcií pomáha lepšie usmerňovať detské správanie.
Konštruktívna kritika pomáha dieťaťu uvedomiť si chybu a posúva ho vpred. Keď je jej priveľa a kritizujete neoprávnene, môže sa míňať účinku. Prílišné kritizovanie v detstve môže naštrbiť sebavedomie dieťaťa. Skúste sa zamerať na správanie, nie na osobu dieťaťa. Povedzte, čo vás hnevá, ale vyhnite sa kritizovaniu osobnosti dieťaťa.
Na záver nezabudnite na slová chvály a ubezpečenie, že ich máte radi. Láska je vo výchove najdôležitejšia. Ak ju budú vaše deti cítiť, budú sebavedomé a z vašich úst príjmu aj občasnú kritiku.
tags: #ak #je #dieta #casto #kritizovane