Ján (Ivan) Čižmár, narodený v roku 1936 v Suchej, okres Svidník, je významnou osobnosťou v oblasti etnografie, zberateľstva piesní, muzikantstva, folkloristiky, publicistiky a rusínskeho aktivizmu. Jeho celoživotná práca, zväčša vykonávaná ako dobrovoľnícka záujmová činnosť, sa sústredila na dokumentáciu a popularizáciu tradičnej ľudovej kultúry Rusínov, predovšetkým z makovickej subregionálnej oblasti. V posledných dvoch desaťročiach sa intenzívne venuje publikačnej činnosti, prostredníctvom ktorej zverejňuje rozsiahly výskumný materiál.
Rusínska národnostná menšina na Slovensku čelila počas 2. polovice 20. storočia mnohým prekážkam, ktoré ovplyvnili jej jazykový, náboženský, ekonomický a kultúrny rozvoj. Napriek týmto výzvam, ako aj emigrácii do zahraničia, si takmer 24 tisíc občanov prihlásilo rusínsku národnosť pri poslednom sčítaní obyvateľstva, ďalších takmer 40 tisíc ju uviedlo ako svoju „ďalšiu“ národnosť a takmer 39 tisíc deklarovalo rusínčinu ako svoj materinský jazyk. Ján Čižmár je osobou s nevšedným zanietením pre témy a budúcnosť rusínskej národnostnej menšiny, oplývajúcou energiou a oddanosťou svojmu životnému poslaniu.
Rané roky a rodinné zázemie
Ján (Ivan) Čižmár sa narodil ako štvrtý zo šiestich detí Michala Čižmára (1905 - 1965) a Anny Čižmárovej, rodenej Suvákovej (1909 - 1999). Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do rodného domu jeho matky v obci Pstriná, kde prežil detstvo a mladosť. Silná vlna emigrácie poznačila aj príbuzenstvo rodičov Jána Čižmára, pričom viacerí strýkovia a tety s rodinami z matkinej aj otcovej strany sa usadili v Clevelande v Spojených štátoch amerických. Ján Čižmár sa v roku 1967 zosobášil s Helenou Pivovarníkovou (*1944), učiteľkou na základnej škole, a v roku 1965 sa natrvalo usadili vo Svidníku. Aj rodinu jeho manželky poznačila migrácia.
V hudobníckej tradícii pokračuje ich dcéra, Mgr. Kamila Bačová, DiS. art., hráčka na hoboji a učiteľka dychových hudobných nástrojov. Syn, Ing. Jaroslav Čižmár, pôsobí ako ekonóm v oblasti dopravy.
Štúdium a formovanie osobnosti
Po absolvovaní základného vzdelania v Pstrinej a Krajnej Poľane nastúpil Ján Čižmár v roku 1952 na štúdium špecializácie univerzálneho kovotokára v Dubnici nad Váhom. Po dvoch rokoch sa zamestnal ako kovotokár vo „Vorošilovových závodoch“. Vzhľadom na jeho rusínske pozadie a znalosť jazykov bol neskôr zamestnaný ako prekladateľ odbornej dokumentácie z ruského do slovenského jazyka.
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe (1958 - 1962), kde získal dôležité znalosti cirkevnej slovančiny. Po nútenom ukončení štúdia nastúpil na základnú vojenskú službu. Po jej skončení bol prijatý na externé štúdium etnografie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, neskôr prestúpil do Brna, kde v roku 1971 ako promovaný etnograf úspešne ukončil štúdium na Univerzite Jana Evangelistu Purkyně.
Počas štúdia v Prahe sa stretol s významným muzikológom, kameramanom a filmovým režisérom K. Plickom, ktorý mu odovzdal cenné poznatky o dokumentácii v oblasti folklóru. V Brne nadviazal dôležité vzťahy s osobnosťami etnológie a folkloristiky, ako sú O. Sirovátka, V. Frolec, R. Jeřábek, K. Vetterl, Z. Jelínková a D. Holý, čo významne poznačilo jeho umeleckú dráhu.
Hudobné aktivity a folkloristika
Hudobnícka a spevácka kariéra Jána Čižmára predstavuje podstatnú a formatívnu úlohu v jeho živote. Muzicírovaniu sa začal venovať od raného detstva, pričom podnety získaval od matky a účasťou na sviatočných príležitostiach. Prvé husle dostal od rodičov, neskôr sa zdokonaľoval u učiteľa a rómskeho primáša M. Grundzu.
Matka bola jeho prvým dôležitým zdrojom poznania ľudovej piesne a jeho prvou „respondentkou“ pri pokusoch o rozširovanie herného repertoáru a záznam textov. Už ako 12-13 ročný mal svoju vlastnú kapelu. K aerofonickým hudobným nástrojom sa dostal počas štúdia v Dubnici nad Váhom, kde pôsobil v miestnej dychovej hudbe. Počas vojenskej služby pôsobil v posádkovej hudbe a neskôr založil tanečnú kapelu.
Ján Čižmár oplýva nevšedným vokálnym prednesovým štýlom a interpretačnou charizmou. V domácom prostredí sa ujal nielen ako hudobník, ale aj ako sólový spevák. Jeho štúdium v Brne odštartovalo rozhlasovú spevácku dráhu, keď si ho všimli pracovníci brnianskeho rozhlasu. Spolupracoval s BROLN (Brniansky rozhlasový orchester ľudových nástrojov) a účinkoval na koncertoch a podujatiach regionálneho aj celoštátneho významu, čím sa stal známym predstaviteľom scénického folklorizmu a reprezentantom rusínskej ľudovej hudobnej tradície.
Po návrate do Svidníka v roku 1965 sa stal členom folklórneho súboru Makovica. Jeho snom bolo postaviť si kapelu na spôsob brnianskeho orchestra, avšak zistil, že mnohí hudobníci nepoznali noty. Po neúspešnom pokuse založiť veľký orchester viedol svoju vlastnú ľudovú hudbu Beskyd, s ktorou účinkoval takmer 35 rokov na svadbách, zábavách a folklórnych podujatiach. Práve tu čerpal podnety a poznatky pre svoje odborné publikácie.
Profesijná dráha a publikačná činnosť
Profesijná dráha Jána Čižmára ako hudobného folkloristu a neskôr zástupcu riaditeľa sa začala v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku v roku 1965. Jeho úlohou bolo zdokumentovať hudbu a dať ju dohromady, pričom popritom založil ľudovú hudbu Beskyd.
Ako skupina odborných zamestnancov múzea rozširovali zbierkový fond, realizovali dokumentáciu menšinovej kultúry a histórie, participovali na organizácii folklórneho festivalu, zveľaďovali skanzen a pripravovali výstavy a publikácie. Ján Čižmár udržiaval dobré vzťahy s regionálnymi etnografmi a svoju prácu chápal ako bádanie v oblasti kultúrnej histórie rusínskeho obyvateľstva. Jeho záujem siahal do všetkých lokalít so zastúpením obyvateľov rusínskej národnostnej menšiny.
Významným medzníkom bola spolupráca múzea s projektom Etnografického atlasu Slovenska v roku 1979. Ján Čižmár sa aktívne zúčastňoval celoslovenských porád, kde sa rozoberali terénne výskumy a metodické priority. Jeho prvou kurátorskou skúsenosťou bola výstava a katalóg s názvom „Hudobné nástroje“ (1972b), kde prezentoval zozbierané nástroje z terénu.
Dokumentárny film "Aby sme sa mali dobre" | Krátky študentský film 2022
Ján Čižmár je človekom oplývajúcim nevšedným zanietením pre témy a budúcnosť rusínskej národnostnej menšiny, energiou a oddanosťou svojmu životnému poslaniu.