Otec so synom sa podpichujú v každom športe. Na korčule sa prvýkrát postavil na ruskom klzisku. Otec hral za Spartak Moskva a pravidelne ho sledoval z tribúny.
„Z Ruska si pamätám veľa vecí. Na jednom z otcových zápasov som si rozbil hlavu. Padol som hlavou o lavičku. Bol tam jeden lekár, ktorý fajčil a chcel mi ošetrovať krvavú ranu. Mama bola z toho nervózna,“ opisoval šestnásťročný Luka Radivojevič. V otcových korčuliach.
Sportnet prináša letný seriál o hokejových mladíkoch - synoch bývalých hokejistov. I. diel: Milan a Adrien Bartovičovci. Syn Branka Radivojeviča, úspešného slovenského reprezentanta, rozhodnutie venovať sa hokeju neľutuje. „Otec ma od malička inšpiroval. Ako dieťa som neustále držal hokejku v ruke a hrával s ním hokej. Všetko ma naučil.“
„Veľa času trávil u nás v šatni po tréningoch alebo po zápasoch. Hokejka mu bola veľmi prirodzená. Mal to na očiach denne a od malička ho to držalo,“ dodal otec. Má rád hru pred sebou. Rodičia Luku prihlásili do prípravky Spartaku Moskva. „Nemuseli sme ho vôbec nútiť. Sám vždy chcel. Bavilo ho to a bol súťaživý. Či už to bol hokej alebo futbal. Vždy, keď mal ísť na tréning, stál v pozore ako prvý a tešil sa na to,“ povedal bývalý útočník.
Mladý hokejista však hrá na inej pozícii ako jeho otec. Je z neho obranca. Luka Radivojevič. (Autor: Nikola Baďová) „Bavili sme sa o tom. Do siedmej triedy hral na pozícii útočníka. Keď bol v Liberci, tak šiel do obrany. Celkom mu to šlo. Poradil som mu, že útočných obrancov je ťažko zohnať. Sám to vidím ako športový riaditeľ, že je to nedocenený tovar. Mali sme plán, aby piloval na útočných činnostiach a od ôsmej triedy šiel do obrany,“ vysvetlil otec.
„Nastal zlom a viac ma to začalo baviť v obrane ako v útoku. Mám celú hru pred sebou, môžem vytvárať rozohrávky a držať puk,“ doplnil syn. Najmladší z Radivojevičovcov, dvanásťročný Matija, zatiaľ ide v otcových šľapajach. „Vyzerá to, že sa mu viac páči v útoku a nechávame to prirodzene na ňom, aby si vybral.“
Aký je rozdiel medzi oboma synmi? „Každý je iný. Na Luku, keď nakričím, tak si to vie zobrať. Matija je viac citlivejší a musíme ísť na neho inak. Musíme to s ním jemnejšie rozobrať. Niekedy mám pocit, že ma ani nechce počúvať. Treba to rešpektovať. Dúfam, že si nájde cestu, aby sa zlepšoval,“ opísal otec.
Deti ulice sú preč. Známe hokejové meno na drese však môže byť zradné. „Často počúvam, že to vybavil otec. Nemám rád takých ľudí. Vôbec to tak nie je. Každý si robí hokej sám. Ak by som na to nemal, tak by to bolo vidno,“ usmernil na pravú mieru Luka. „Veľa sme nad tým rozmýšľali. Nie vždy je to pre deti ľahké, keďže otcovia to hrali na nejakej úrovni. Vôbec to nie je jednoduché. Boli tu isté odhady, ale vidíme, aký je dnes trend.“
„Boli sme iná generácia. Vychovávali nás kvázi v komunizme. Všetci sme boli na rovnakej čiare a mali sme takmer to isté oblečenie. Dnes sa hokej posunul veľmi dopredu. Sledujem najnovšie trendy, ako trénovať a podobne. Deti majú výhodu, že im to vieme nejakým spôsobom naordinovať. Oni sa na tom iba zúčastnia a absolvujú to. Dúfam, že im to na konci dňa pomôže,“ povedal športový riaditeľ hokejového klubu Dukla Trenčín.
Odchod v trinástich. Keď v roku 2020 prepuklo na Slovensku ochorenie na Covid-19 a zavreli všetky štadióny, Radivojevičovci sa rozhodli pre zásadný krok. Staršieho syna poslali do Švédska, kde mohol neustále trénovať. „Možno, ak by nebol covid, tak by som stále ostal na Slovensku,“ uviedol Luka. „Vláda vtedy zavrela všetko a nemohli sme ani trénovať. Naskytla sa možnosť ísť trénovať do Švédska v trinástich rokoch. Moja sestra mala v tom čase home office. Pomohlo nám to, že mohla ísť s ním. Pracovala zo Švédska, Luka tam trénoval a školu mal tiež online.“
S príchodom do AIK Štokholm im pomohol Róbert Döme, ktorý tam v tom čase pôsobil ako tréner. Celá rodina si myslela, že keď skončí pandémia, tak sa Luka vráti domov. „Zapáčilo sa nám tam. Sledoval som tréningy a bral som to ako správny krok pre neho. To je len zopár príkladov z toho, čo sa 18-ročnému slovenskému obrancovi v juniorskom veku podarilo.“
Jeho otec Branko - bývalý reprezentant, ktorého draftovali v treťom kole a v NHL odohral vyše 400 zápasov - si je vedomý, čo synovi chýba. Posledné roky totiž ukázali, že úspech v dnešnej NHL je merateľný výškou a organizácie sa podľa toho zariadili. Ja som to bral športovo. Keď som videl Lukovo sklamanie, bolo mi ho ľúto, lebo aj jeho to mrzelo. No ide o životnú skúsenosť, z ktorej sa musí pozviechať, stráviť, čo sa stalo, a ísť ďalej. Hokejový život sa nekončí, ešte sa mu len začína. Stále platí, že sa ním chce živiť, preto treba také veci zdolať a pokúsiť sa v budúcnosti ukázať, že sa kluby zmýlili. Človek nikdy nevie a ja som rátal s každou možnosťou. Boli tu isté odhady, ale vidíme, aký je dnes trend.
Florida vyhrala posledné dva Stanleyho poháre s vysokou obranou. Všetky mužstvá draftujú veľkých obrancov, ktorí sa znova vracajú do módy. Nebolo veľmi čo hovoriť. Drobci z trenčianskej škôlky boli včera v siedmom nebi. Už od rána sa nevedeli dočkať vzácnej návštevy. Medzi nich totiž zavítal v slovenskom drese hokejista Branko Radivojevič (31).
Celú akciu spískal však jeho syn Luka (5), ktorý svojim „parťákom“ sľúbil, že im ukáže striebornú medailu… „Branko, Branko, Branko,“ začali skandovať drobci, keď zbadali prichádzať útočníka Branka Radivojeviča. Malí škôlkari mali na líčkach namaľovaný slovenský znak a niektorí držali v rukách aj zástavu.
„Tati, tati, už si tu, hurá,“ kričal päťročný synátor Luka, keď zbadal v areáli svojho slávneho otca. „Deti fandili počas celého šampionátu slovenskému výberu. Brankovi i celému mužstvu namaľovali viacero obrázkov, ktoré visia na nástenke. Naozaj to prežívali. Sme šťastné, že môžeme naživo s deckami vidieť medailu,“ prezradili nám spokojné učiteľky.
Na rozprávku nemal hlas. Škôlkari ukázali nášmu štvorgólovému strelcovi zo šampionátu aj pokriky, ktoré sa naučili. „Slovenskóóó, Slovenskóóó, héja, héja, Slovenskóóó,“ ozývalo sa Trenčínom. Najviac hrdý a spokojný bol však Luka Radivojevič. „Tatinovi som fandil, hral dobre. Aj ja raz budem hokejistom ako on,“ povedal a ukázal nám s deťmi ich triedu. Následne sa deti dožadovali, aby im Branko povedal aj rozprávku. „Prečítaj nám babu jagu alebo tri prasiatka,“ prosili malí krpci. „Nemám hlas, nedá sa.
tags: #branko #radivojevic #tretie #dieta