Etnické spoločenstvo Slovákov tvoria príslušníci slovenského národa aj všetci ostatní, ktorí z rôznych dôvodov opustili domovinu svojich predkov a žijú odlúčení od národa v prostredí iných etník a kultúr. Dolnozemskí Slováci sú potomkami príslušníkov vysťahovaleckých vĺn, ktorí po skončení tureckej expanzie opúšťali hornouhorské stolice - Hornú zem a osídľovali južnejšie situované, vyľudnené a spustošené uhorské stolice - Dolnú zem. Takýmto porovnaním a kontrastom polohy v rámci bývalého Uhorska je možné jednoducho vysvetliť pojmy dolnozemskí a hornozemskí Slováci, ktorí sa začali kultúrne a jazykovo diferencovať vnútornou kolonizáciou už od konca 17. storočia.
Na území dnešného Slovenska bolo obyvateľstvo vystavené nepriaznivým vplyvom stavovských povstaní, hladomorom ako dôsledku drancovania šľachty, neúrody a epidémií. Rekatolizácia sa týkala protestantov aj príslušníkov východného obradu. K masívnejšiemu osídľovaniu územia dnešného Rumunska slovenským obyvateľstvom dochádzalo najmä od polovice 18. storočia do polovice 19. storočia. Do aradskej oblasti a do Banátu prichádzali Slováci väčšinou zo skôr obsadených žúp na území dnešného Maďarska a z Vojvodiny na severe Srbska, ale aj priamou kolonizáciou zo Slovenska.
Pozývanie kolonistov na neosídlené a dovtedy nevyužívané územia a vidina lepších hospodárskych možností prilákali aj Slovákov do žúp Bihor a Salaj v Sedmohradskom rudohorí, do severnejšej oblasti Satu Mare a Maramureš aj do Bukoviny na severovýchode. Slováci v Rumunsku sa ocitli v novom štáte po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Ich kultúrne tradície aj jazyk sú výsledkom bohatstva, ktoré si ich predkovia priniesli zo svojej starej vlasti, pôsobenia nových geografických podmienok, etnických, kultúrnych aj náboženských vplyvov. Slováci kdekoľvek vo svete, teda aj v Rumunsku i na Slovensku, žijú v iných podmienkach, majú rozdielne možnosti, ale tie isté korene.
Mapovanie kultúrneho potenciálu a dolnozemských spoločenstiev
Zo 48 organizácií Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku je 32 adries v župe Bihor, 4 v župe Salaj, 4 Satu Mare, 2 Cluj, 3 Arad a 3 Timis. Cieľom nášho projektu je zmapovať a zhodnotiť kultúrny potenciál slovenských minoritných spoločenstiev v Rumunsku. Snažíme sa prispieť k zviditeľneniu príslušníkov slovenskej národnosti žijúcich za hranicami Slovenska v prostredí ich materského národa, lebo Slováci na Slovensku majú o rumunských Slovákoch vo všeobecnosti veľmi slabé vedomosti.
Keďže tradičná kultúra patrí k rozhodujúcim etnoidentifikačným a zároveň etnodiferenciačnym faktorom, našou ambíciou je objaviť a prezentovať také kultúrne hodnoty, ktoré tvoria hranicu medzi rumunskou a slovenskou kultúrou a prispieť tak k zachovávaniu a rozvíjaniu vedomia slovenskej etnickej príslušnosti Slovákov v Rumunsku. Prvým krokom k splneniu našich predsavzatí je identifikácia slovenských enkláv a diaspór na území Rumunska. Zohľadňujúc administratívno-správne členenie jednotlivé celky stručne charakterizujeme a na vlastné, originálne mapové podklady zaznamenávame predovšetkým tie slovenské spoločenstvá, kde existuje aspoň jedna inštitúcia, fungujúca na slovenskom etnickom princípe. V nasledujúcich etapách budeme údaje dopĺňať a kompletizovať. Našou prioritou je mapovanie a hodnotenie aktuálneho kultúrneho potenciálu, vytvorenie jeho reálneho obrazu v súčasnosti. Vertikálna charakteristika bude v každom prípade len pomocným kontextom, prostriedkom k identifikácii a analýze súčasného stavu.
Kultúrne dedičstvo v Nadlaku a ďalších spoločenstvách
Obsahovo sa orientujeme na kultúrne dedičstvo, organizácie a inštitúcie produkujúce najmä organizované formy kultúry, zohľadňujeme infraštruktúrne podmienky k realizácii kultúry a ľudské zdroje ako nástroj riadenia aj vykonávania kultúrnych aktivít s prívlastkom etnokultúrne. V roku 1747 sa prisťahovali do osady Mokrá Slováci z Békešskej Čaby a zo Sarvaša, dedinu dosídlili kolonisti z Gemera a Hontu. Osada nadľak sa stala centrom celej aradsko-banátskej oblasti; v rokoch 1919 a 1920 dosídlili Slováci aj Semlak a začiatkom 50. rokov Veľký Pereg migráciou zo Šariša. Postupne sa stala sídlom s najpočetnejšou slovenskou menšinou. Dodnes je kultúrnym, vzdelanostným a národnoobrodeneckým centrom celej aradsko-banátskej oblasti.
V Nadlaku sa stal už traditionalistickým festivalom dolnozemských interpretov slovenských ľudových piesní, pričom aktívny je Folklórny súbor Sálašan aj ochotnícky divadelný súbor. Spoločenský a kultúrny život obohacujú cirkevné zbory. V Nadlaku je evanjelický, rímskokatolícky, gréckokatolícky aj pravoslávny boží chrám. Väčšina slovenského obyvateľstva je evanjelického vierovyznania. Evanjelická a. v. cirkev sa výraznou mierou podieľa na organizovaní cirkevného aj spoločenského a kultúrneho života Slovákov.
Historické územie tzv. Temešvárskeho Banátu bolo po 1. svetovej vojne rozdelené štátnymi hranicami. Terén je rovinatý alebo mierne pahorkatinný; podmienky sú vhodné k poľnohospodárstvu a pestovaniu teplomilných rastlín. Po skončení tureckej nadvlády bolo hraničné teritórium kolonizované Slovákmi, Čechmi aj Nemcami, ktorí spoločne so Srbmi, Rumunmi, Maďarmi a Židmi vytvorili multietnické a multikultúrne prostredie. Začiatkom 19. storočia slovenskí kolonisti osídlili Tejč, Skajuš, Veľký Šemlak a Berzoviu, počnúc rokom 1813 postupne osídľovali Butín, v roku 1825 prišli Slováci z Veľkého Krtíša do Vukovej, koncom 40. rokov 19. storočia do Brestovca.
Butín je jedným z najjužnejšie situovaných slovenských spoločenstiev v Rumunsku; jeho pôvod je z rôznych lokalít Slovenska aj Dolnej zeme a predstavuje špecifické jazyky, kultúru a mentality. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa v priebehu 40. rokov 20. storočia presídlili prisťahovalci z Brezovej pod Bradlom. Od 60. rokov 20. storočia smeruje do Butína kolonizácia rímskokatolíckeho obyvateľstva zo Sedmohradského rudohoria;ĺudia z Bihoru doplnili evanjelikov a obohatili miestnu kultúrnu scénu o nové prvky verejného života, vzdelávanie a tradície.
Komplexná identita bihorských a salajských Slovanov sa formuje pod vplyvom Nadlaku, migrácie z Bihoru a kontaktov zo Slovenskom. Do konca 1. svetovej vojny prevládali príbuzenské, spoločenské aj ekonomické kontakty so slovenskými i nemeckými evanjelickými komunitami v rumunskom aj srbskom Banáte. Národnostná kultúra je vzhľadom na kultúrne a náboženské vplyvy z Nadlaku; akulturácia vplýva na nárečie, piesňový folklór, revitalizujú sa svadobné aj iné obyčajové tradície. Ustálenú formu nadobúdajú betlehemské obchôdzky, tradičný odev a interiérové prvky, importované z bihorského rímskokatolíckeho prostredia.
Príklady konkrétnych miest a ich význam
Bihorská a Salajská župa v Sedmohradskom rudohorí na severozápade Rumunska boli osídľované viacerými kolonizačnými vlnami, najmä z Kysúc, Oravy, Gemera, Šariša a zo Zemplína. Najstaršia osada Bodonoš vznikla v roku 1785; ďalšie osady ako Borumlak, Varzaľ, Gemelčička, Stará a Nová Huta, Židáreň či Čierna Hora sa vyvíjali z migrácií a vnútorných kolonizácií až do 19. storočia. Kompaktné slovenské osídlenie v horskom prostredí viedlo k vytvoreniu špecifického jazyka a kultúry a k zjednocovaniu národnostného povedomia.
V medzivojnovom období sa celé rodiny sťahovali do Brazílie; neskôr sa vzdelanosť zvyšovala vďaka pôsobeniu československej vlády, ktorá poslala učiteľov do Sedmohradska a podporovala školstvo. V socialistickom Rumunsku boli ekonomicky stabilnejšie spoločenstvá s prácou v priemysle a s rodinnými hospodárstvami, čo prispelo k postupnému oslabovaniu tradičných väzieb, avšak zotrvali prvky národnej kultúry. V 60. rokoch 20. storočia sa časť obyvateľstva presťahovala do Butína a do bývalého Banátu, kde sa spolupodieľali na tvorbe novej úrovne slovenskej dolnozemskej kultúry.
Vplyv vzdelania a kultúrnych inštitúcií
Formovanie spôsobu života a kultúry v Bihore a Salaji do dnešných dní čiastočne závisí od vplyvu miestnych intelektuálov - učiteľov a rímskokatolíckych kňazov. Absolventi nadlackého gymnázia a Bodonošského teoretického lýcea od roku 1995 významne prispievajú k vzdelanostnej úrovni a k kontakte mládeže so slovenskou kultúrou a vysokými školami. Mládeži umožňuje vzájomné kontakty a štúdium na slovenských univerzitách; nie je zvykom, že by niektorí členovia bihorských a salajských domácností neštudovali alebo nepracovali na Slovensku. Vzdelanie a kultúrne podujatia pomáhajú udržiavať etnickú identitu a posilňovať puto so Slovenskom.
Tvorba a identita prostredníctvom kultúrnych podujatí
Do konca 1. svetovej vojny bola kultúrna a národnostná identita v Banáte výsledkom importu z rôznych regiónov Slovenska, Dolnej zeme aj Rumunska a z dopĺňania kultúrnych prvkov cez migrácie. Medzi tradičné prvky patrí betlehemské obchôdzky, architektúra, a špecifické interiérové prvky zo sklárskych osád, ktoré spolu s poľnohospodárstvom určujú miestnu identitu. Každá spoločenstvo má svoje špecifiká, ktoré sa odrážajú v obyčajových tradíciách, krojoch a úpravách domového prostredia.
V nadväznosti na kultúrne a náboženské vplyvy súčasné formy života zahŕňajú aj organizované kultúrne podujatia, ako sú festivaly, krojové súbory, hudobné a tanečné súbory, ľudové divadlo a vzdelávacie aktivity, ktoré prispievajú k udržiavaniu jazykovej identity a histórie slovenského juhozápadu Rumunska. Otvárajú priestor pre vzájomné kontakte so Slovenskom a s inými slovenskými komunitami v zahraničí.
Diéta a životný štýl: súčasná reflexia
V súčasnosti sa na Slovensku i v diaspora skúmajú rôzne prístupy k strave a zdraviu. Autorka textu reflectuje na výzvy a riziká extrémnych stravovacích smerov, ako sú keto, raw a iné diétne línie, a upozorňuje na potrebu vyváženého, postupného a udržateľného prístupu k strave. Dôraz je kladený na zodpovedné rozhodovanie, overené poznatky a vyhýbanie sa extrémom, ktoré môžu viesť k psychickým a fyzickým problémom. Zároveň je uvedené, že medzi komunitami existujú profesionáli, ktorí sa venujú vzdelávaniu a osvetovej činnosti o výžive a zdraví, a že diéta by mala byť čo najviac prispôsobená individuálnym potrebám bez zbytočného premotivovania.
Príkladmi sú aj zvažované riziká pre ľudí s poruchami príjmu potravy a potreba preventívnych opatrení, ako aj kritika extrémnych influencerov a ich dopadu na verejnosť. Z hľadiska kultúrneho kontextu dolnozemských Slovákov je dôležité, aby diétne rady rešpektovali regióny, tradície a historické skúsenosti komunity, a aby sa diétne odporúčania odvíjali od konkrétnych sociálnych a kultúrnych podmienok jednotlivých spoločenstiev.
Praktické poznámky k jedálničku pre dolnozemské Slovákov
- Udržiavať pestrú stravu, ktorá zahŕňa aj sacharidy, jednoduché cukry a mliečne výrobky podľa tolerancie a kultúrnych zvyklostí. - Zohľadniť lokálnu dostupnosť potravín a tradičné suroviny, ktoré nachádzajú uplatnenie v regionálnych receptoch a festivaloch. - Zachovať zdroj energie prostredníctvom vyváženého pomeru makroživín a zároveň nepreháňať s redukciou alebo zmenami, ktoré by mohli viesť k vyčerpanosti alebo nutricionálnym deficitom. - Pri diétach venovať pozornosť možným rizikám spojeným s extrémnymi režimami a podporovať konzultácie s odborníkmi na výživu a lekármi v prípade potreby. - Podporovať komunitné podujatia a vzdelávacie aktivity, ktoré umožnia zdieľanie poznatkov o zdravej výžive v rámci dolnozemských spoločenstiev.
tags: #siplak #michal #dieta #foto