Pojmy bratranec a sesternica označujú vzájomné označovanie sa detí súrodencov. Ide o príbuzných bočných vetiev, ktorí sa rozlišujú podľa pokolení, respektíve bratraneckých stupňov, ako sú prvostupňový, druhostupňový či treťostupňový bratranec alebo sesternica. Tieto termíny označujú súrodencov našich rodičov.
Ešte začiatkom 20. storočia sa vo veľkých rodinách deti bratov vychovávali spoločne. Pomerne často sa súhrnne nazývali bračekovci a pri oslovovaní najmä staršieho k menu pridávali titul brat alebo sestra. V minulosti sa používali aj špecifickejšie pomenovania ako dever (manželov brat), svojak (manžel manželovej či manželkinnej sestry) a zať (sestrin manžel). Pre ženy zase zelva (manželova sestra) a nevestka (bratova manželka).
Zákonne ich príbuzenský vzťah patril k manželskej prekážke. Od 18. storočia sa zákaz sobášov medzi bratrancami a sesternicami postupne zužoval, respektíve obchádzal dišpenzami. Zvykovým právom bratranectvo 1. (prípadne 2.) stupňa sa dodnes považuje za manželskú prekážku.
Reziduálne sa zachovali pôvodné bilaterálne rozlišujúce názvy bratranectva, ako napríklad strýčný brat/sestra, ujčený brat/sestra, či tetčený brat/sestra. Termíny bratranec a sesternica sa stali spisovné a ako úradné sa rozšírili na Slovensku najmä pôsobením českých sudcov za 1. ČSR.
Aj keď slová označujúce základné rodinné vzťahy ako matka, otec, babka či dedko nám problémy nerobia, existujú aj menej frekventované príbuzenské termíny, ktorých presný význam v bežnej reči často ani nepoznáme. Napríklad Synonymický slovník slovenčiny uvádza pre heslo synovec výrazy bratanec a sestrenec, podľa toho, či hovoríme o synovi nášho brata alebo sestry. Pre neter zase výrazy bratanica či sestrenica.
Teta je otcova alebo matkina sestra, svák je jej manžel. Ujo či ujec je matkin brat a ujčiná je jeho manželka. Strýc alebo strýko je naopak brat otcov a podobne strýná je jeho manželka. V súčasnej slovenčine sa však rozdiely v týchto pomenovaniach často stierajú a prevláda jedno označenie.
Švagrov poznáme vo význame manželov alebo manželkin brat či sestrin manžel a švagrinú ako manželovu alebo manželkinu sestru či bratovu manželku. Na niektorých územiach Slovenska do hry vstupujú aj pomenovania svat a svatka/svacha (ako svokor, svokra). Slovo svat však pomenúva aj vzťah tesťa a svokra medzi sebou a zároveň sa používa aj na označenie človeka povereného vedením svadby (tzv. starejší).
Vzťah medzi bratancom a sesternicou z tretieho kolena, ktorí nevedeli o svojom príbuzenstve a plánujú spolu dieťa, vyvoláva obavy z možných zdravotných postihnutí dieťaťa. Hoci sa tieto obavy môžu zdať opodstatnené, moderná medicína a genetické poradenstvo dokážu poskytnúť relevantné informácie a posúdiť riziká.
V prípade plánovania potomstva medzi blízkymi príbuznými je vždy dôležité konzultovať situáciu s lekárom alebo genetikom. Tí dokážu na základe rodinnej anamnézy a prípadných genetických testov poskytnúť odborne podložené rady a pomôcť páru pri rozhodovaní.
Šokujúca pravda o manželstve bratrancov a sesterníc: Odhalené genetické riziká a Bradfordova štúdia
Rozhodnutie o tom, či pokračovať v plánoch na založenie rodiny, alebo nie, je hlboko osobné. Dôležité je mať dostatok informácií a opierať sa o odborné rady, aby bolo možné urobiť informované rozhodnutie.
tags: #bratranec #a #sesternica #maju #spolu #dieta