Abstrakt: Autorka sa v predkladanom článku venuje etickým a právnym problémom náhradného materstva, ako aj legislatívnou úpravou vo svete. Abstract: In the presented article the author deals with the ethical and legal problems of surrogacy and its legal framework in various states around the world.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 36/2005 Z. z. zákon č. 460/1992 Zb. Samotné počiatky inštitútu náhradného materstva možno nájsť ešte v dávnych historických časoch, kedy bola hlavným cieľom predovšetkým túžba po zachovaní dedičských mocenských dynastií. V prípade, ak žena nemohla dať mužovi dieťa, tento si na pokračovanie svojho rodu našiel pre svoje potomstvo náhradnú matku. Uvedeným spôsobom vznikla tradičná forma náhradného materstva, ktorá sa postupom času modifikovala.
V súčasnosti sa tejto problematike dostáva veľké množstvo pozornosti, predovšetkým so zreteľom na vzrastajúcu neplodnosť párov, ktorí túžia po potomstve s vlastnými priamymi genetickými väzbami. 1 V týchto intenciách možno uviesť, že na problematiku náhradného materstva tak v odborných kruhoch, ako aj v laickej verejnosti neexistuje jednotný ucelený názor. Na jednej strane zástancovia náhradného materstva poukazujú na nevídanú pomoc neplodným párom, avšak na druhej strane odporcovia označujú surogačné materstvo za obchodovanie s ľudským telom, ale aj s deťmi.
Práve z vyššie uvedených dôvodov možno o surogačnom materstve hovoriť ako o alternatívnom riešení neplodnosti, avšak v súčasnosti je stále viac právnym než etickým problémom, pri ktorého riešení nie je v jednotlivých štátoch konsenzus.
Za právny rámec náhradného materstva možno pokladať dohodu o surogačnom materstve, na ktorej je založený právny vzťah medzi objednávateľským párom na jednej strane a surogačnou matkou na strane druhej.
Jej význam spočíva predovšetkým v presnom vymedzení vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. Na tomto mieste možno uviesť do pozornosti, že ani v krajinách, ktoré existenciu náhradného materstva povoľujú, však spravidla nie sú dohody o surogačnom materstve zmluvami pomenovanými, ktoré by pre svoj frekventovaný výskyt a spoločenský význam boli zákonodarcom upravené v osobitnej forme, tak ako sú upravené iné zmluvné typy.
Nepochybne možno zvýrazniť, že je nesmierne dôležitá čo najdetailnejšia úprava v rámci dohody o surogačnom materstve. Za žiaduce považujeme, aby v dohodách o náhradnom materstve boli regulované čo najrozličnejšie životné situácie, ktoré môžu počas oplodnenia a v priebehu tehotenstva nastať. Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy by počas tehotenstva nastal dôvod pre jeho umelé prerušenie.
V prípade, že by predmetom dohody nebola aj táto situácia, súd by bol následne postavený pred veľmi zložitú otázku, či rozhodnutie o umelom prerušení prináleží objednávateľskému páru alebo surogačnej matke, v tele ktorej sa vyvíja plod. 3
Prípad Baby M a Baby Gammy Case sú demonštráciou výšky súdnych a spoločenských dopadov. V spomínanom prípade Mary Beth Whiteheadová uzavrela so Sternom dohodu o náhradnom materstve, avšak po pôrode sa rozhodla dieťa ponechať a nakoniec súdnym rozhodnutím jej práva k dieťaťu zanikli a dieťa pripadlo Sternovcom. To poukazuje na to, že dohody o surogačnom materstve nie sú v mnohých jurisdikciách vynútiteľné a že najlepší záujem dieťaťa je často rozhodujúcim faktorom.
Vo všeobecnosti možno rozdeliť štáty do troch skupín: štáty, kde je náhradné materstvo povolené; štáty zakazujúce surogačné materstvo; a štáty, ktoré sa k surogačnému materstvu nevyjadrujú.
USA predstavujú kolísku náhradného materstvá a táto problematika tu nie je centrálne upravená federálne; jednotlivé štáty majú svoje úpravy. Kalifornia je globálnym centrom surogačného turizmu; rozhodnutia Calvert proti Johnson (1993) a Buzzanca proti Buzzanca (1998) významne formovali prístup k právnym rodičovským vzťahom, pričom súd konštatoval, že objednávateľský pár môže byť biologickými a právnymi rodičmi, ak dá súhlas na oplodnenie. Kalifornia dnes uprednostňuje gestačnú formu pred altruistickou a dohody sú vynútiteľné len za predpokladu gestácie.
V rámci európskych krajín je situácia rôznorodá. Ukrajina je tradične popredným centrom náhradného materstva, s jednou z najpokročilejších legislatív. Ukrajinský Zákon o rodine (čl. 123) upravuje určenie materstva a otcovstva pri umelom oplodnení; komerčná forma je bežná a odmena surogátnej matky sa pohybuje okolo 5000 EUR. Vo Francúzsku je surogačné materstvo zakázané od roku 1991; ESĽP v Menesson a Labassee proti Francúzsku konštatoval, že francúzske opatrenia vedú k problémom so zápisom detí a štátnou príslušnosťou. V Taliansku zákon č. 40/2004 zakázal surogačné materstvo a zakotvil, že dohody o surogácii, ktoré vyžadujú súhlas, sú zákonom zakázané; avšak talianski občania môžu využívať asistovanú reprodukciu v zahraničí.
ESĽP v Paradiso a Campanelli proti Taliansku dospel k záveru, že premiestnenie dieťaťa narodeného prostredníctvom surogácie z Ruska do Talianska neporušilo čl. 8 Dohovoru. Moretti a Benedetti proti Taliansku tiež potvrdili, že čas strávený s dieťaťom a vzťah s náhradnou matkou môže významne ovplyvniť posúdenie rodinného života.
V Českej republike nie je surogačné materstvo explicitne právne regulované; prípad z roku 1993 v Zlíne opisuje utajený priebeh. Nový český Občiansky zákonník stanovuje, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, a osvojenie medzi priamymi príbuznými a súrodencami je zakázané, čo naznačuje, že dohody o surogácii by boli v určitej forme problémové, no v súčasnosti prichádza do úvahy možnosť legálneho uzavretia dohody o surogačnom materstve.
Slovensko v súčasnosti explicite zakazuje surogáciu, pričom zákonník hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, a dohody v rozpore s týmto pravidlom sú neplatné. V prípade tehotenstva a vzťahov s dieťaťom existujú odborné diskusie o tom, ako by mala spoločnosť regulovať etické a sociálne riziká.
Podstatné rozdiely medzi tradičnou a gestáciou:
- Tradičné surogátne materstvo: surogátna matka je biologickou matkou dieťaťa (jej vajíčko je použité).
- Gestačné surogátne materstvo: surogátna matka nie je biologickou matkou; embryo je vytvorené z vajíčka a spermii pôvodných rodičov alebo darcov a je implantované do maternice surogátnej matky.
Kultúrno-etické rozmery a psychologické dopady:
- Deti sa často vytvárajú puto s maternicou ešte pred narodením; odlúčenie môže spôsobiť emocionálne nároky na dieťa aj na surogátnu matku.
- Motivácie surogátnych matiek sú komplexné a zahŕňajú ekonomické potreby, sebarealizáciu aj altruizmus; zdieľané skúsenosti ukazujú, že niektoré štúdie môžu vyberať respondenty cez agentúry, čo ovplyvňuje výsledky.
- Diskusie o regulácii a etických mantineloch sa týkajú aj ceny, podmienok tehotenstva a právneho statusu rodičov.
Prípadové štúdie a verejné vnímanie:
- Príbehy ako Baby M v USA a ďalšie ukazujú, že surogácia môže viesť k súdnym sporom a krížiam medzi právnym a morálnym rámcom.
- V krajinách strednej Európy a východnej Európy sú často rozsiahle diskusie medzi legislatívou, náboženskými predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou.
Porovnanie: čiastočné vs. úplné surogátne materstvo
- Čiastočné surogátne materstvo (tradičné): surogátna matka je biologickou matkou, nosí dieťa a môže mať biologický vzťah k dieťaťu; často sa spája so zmluvou o pôrode a adopcii či rodičovskými právami.
- Úplné surogátne materstvo (gestačné): dieťa nie je biologicky príbuzné s surogátnou matkou; embryo pochádza z vajíčka a spermie zákonných rodičov alebo darcov; surogátna matka nosí dieťa, ale nemá biologický vzťah k dieťaťu.
Záver bez formálneho záveru
V súčasnosti sa surogácia vníma viac ako právny problém než etický problém v mnohých štátoch, pričom dominantné trendy sa sústreďujú na jasné právne rámce, ochranu záujmu dieťaťa a spravodlivé podmienky pre všetky zúčastnené strany.
