U Newfoundlandového psa sa v súčasnosti povoľujú 3 zafarbenia - čierne, hnedé a čierno-biele. Biele znaky na hrudi, prstoch a špičke chvosta sú prípustné u čiernych a hnedo sfarbených jedincov. Pri dedičnosti rozumieme prenášanie dominantných a recesívnych vlôh na potomkov a riadi sa istými pravidlami. Farba srsti je prenášaná jedným génom (ale nie je to také jednoduché, pretože sú prítomné i gény spôsobujúce strakatosť - sp alebo zosvetlenie - d, o ktorých si povieme neskôr), ktorý sa skladá z dvoch alel a tvoria tzv. genotyp jedinca, ktorý určuje jeho fenotyp, teda vzhľad - vonkajšie sfarbenie psa. Jedna alela pochádza od matky, druhá od otca. Kombináciou týchto alel môžeme predurčiť, akú farbu budú mať potomkovia dvoch jedincov. Ak sú alely rovnaké hovoríme o homozygotnom genotype. Ten môže byť dominantný BB, ak nesú dominantnú farbu (v našom prípade čiernu, označovanú písmenom B), alebo recesívny bb, ak nesú recesívnu farbu (hnedá b).
Ak sú alely rozdielne, jedná sa o heterozygotný genotyp Bb a jedinec s takýmto genotypom bude mať farbu srsti dominantnej alely a prenášať na potomstvo bude aj farbu recesívnu, ktorá sa však neprejaví navonok. Čierna farba je farbou dominantnou. Ak sa objaví v genotype, pes bude vždy čierny (BB, Bb). Hnedá je recesívna k čiernej. Bielo-čierne sfarbenie je spôsobené už spomínaním strakatým génom sp, ktorý kladie farbu na biely povrch. Pri spojení dvoch homozygotov rovnakej farby vznikne vždy homozygot tej istej farby: BB x BB 100% BB čiernej farby; bb x bb 100% bb hnedej farby.
Pri spojení dvoch homozygotov rozdielnych farieb vzniknú dominantní heterozygoti čiernej farby s inofarebnou vlohou: BB x bb 100% Bb čiernej farby s hnedou vlohou. V prípade kríženia homozygota a heterozygota sa farby delia v pomere 1:1: BB x Bb 50% BB a 50% Bb - čierna a čierna s hnedou vlohou; bb x Bb 50% bb a 50% Bb - hnedá a čierna s hnedou vlohou. Kríženie dvoch heterozygotov prinesie nasledovné výsledky: Bb x Bb 50% Bb, 25% BB, 25% bb - čierne a hnedé psi s pomerom 3:1.
V prípade pripúšťania dvoch čiernych psov neznámeho genotypu môžeme brať do úvahy, že ide o jedno z nasledujúcich spojení: BB x BB, Bb x Bb, Bb x BB; pričom len pri jednom spojení je šanca 25%, že sa narodí hnedý potomok. Strakatý gén (sp) spôsobuje, že z čiernej alebo hnedej farby vznikne jedinec bielo-čierny alebo bielo-hnedý, ktorý je v chove nežiadúci. Jeho dedenie je autozomálne, podľa vyššie uvedených pomerov. V roku 1991 v chovnej stanici Aarozeens sa narodili čiernemu psovi a hnedej fene čierno-biele, hnedé aj hnedo-biele šteňa. Tá istá kombinácia sa vyskytla aj v chovnej stanici Moonshinelovers Jewel Of čierno-bielemu psovi a čiernej fene. Genotypových jedincov je viac a dedičnosť stále nie je plne objasnená.
Čisto čierneho psa môžeme označiť ako BBSS, BB pre čiernu farbu, SS pre celofarebný gén; čisto hnedého psa bbSS. Bielo-čierny pes bude mať označenie BBspsp a bbspsp je bielo-hnedý pes. Možné genotypy sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:
| Genotyp | Farba |
|---|---|
| BBSS | čierny pes, celofarebný |
| BBSsp | čierny pes s recesívnou vlohou pre strakatosť |
| BBspsp | bielo-čierny pes |
| BbSS | čierny pes s hnedou vlohou, celofarebný |
| BbSsp | čierny pes s recesívnou hnedou vlohou a vlohou pre strakatosť |
| Bbspsp | bielo-čierny pes s hnedou vlohou |
| bbSS | hnedý pes, celofarebný |
| bbSsp | celohnedý pes s recesívnou vlohou pre strakatosť |
| bbspsp | bielo-hnedý pes |
A pri spojení celočiernych a bielo-čiernych psov BBSS x BBspsp sa nedočkáme bielo-čiernych potomkov, tak isto ako v prípade spojenia celočierneho psa a hnedého psa sa nedočkáme hnedých potomkov. Pri ďalšej generácii je však možné zohľadniť aj jedince, ktoré sú celočierne, ale nositeľom strakatého génu BBSsp, alebo čierny jedinec s hnedou vlohou nositeľ BbSsp. Ak sa stretnú BbSsp x BbSS, môžu sa objaviť jedince bbSsp, čo je hnedý jedinec s vlohou pre znaky a v kombinácii s iným takým jedincom môže vzniknúť bielo-hnedý pes. Tiež kombinácia bbSsp x BbSsp je zaujímavá a na vonok ide o kríženie čierneho a hnedého psa. Jedným z výsledkov môže byť Bbspsp, čo je bielo-čierny pes s hnedou vlohou.
Vyššie uvedené krytie dvoch celočiernych psov sa zmení na BBSS x BBSS, BbSS x BbSS, BbSS x BBSS, ale tiež treba brať do úvahy jedince, ktoré sú celočierne, nositeľom strakatého génu BBSsp a tiež čierny jedinec s hnedou vlohou, pričom je nositeľ BbSsp. Ak sa náhodou stretnú jedince BbSsp x BbSS, v nasledujúcej generácii sa môže objaviť jedinec bbSsp, čo je hnedý jedinec s vlohou pre znaky a v kombinácii s iným takým jedincom môže vzniknúť bielo-hnedý pes. To všetko ukazuje, že dedičnosť farieb a vzorov je v chove komplikovaná a zahŕňa viacero interakcií génov a modifikovaných vloh.
U nás v štandarde býva rozloženie farieb a ich prípustnosť často záväzná, pričom v Amerike posudzovanie dovolí rôzne rozloženie škvŕn a zohľadňuje veľkosť a odchýlky. Pri posudzovaní inak rovnakých psov (farba sa hodnotí až na koniec), celofarebný pes s bielymi labami je znevýhodnený. Základom pre bielo-čierne psov je biela farba s čiernymi škvrnami, ktoré by mali byť striktne ohraničené bielou. Nadbytok pehóv môže znižovať kontrast a ovplyvniť hodnotenie.
Preskúmajme aj zosvetľovací gén - d. Ten je zodpovedný za vznik šedých a bledohnedých NF psov. Jeho prevedenie DD znamená normálny odtieň farby. Avšak dd zosvetlí čiernu farbu na šedú a hnedú na bledohnedú a Dd zosvetlenie prenáša na ďalšiu generáciu. Príklady kombinačných genetických stavov:
- BBDDSS - čierny pes s celofarebnou vlohou, bez zosvetlenia
- BBddSS - šedý pes s celofarebnou vlohou
- BbddSS - šedý pes s celofarebnou vlohou a s recesívnou vlohou pre hnedú farbu a zosvetlenie
- BbDdSS - čierny pes s celofarebnou vlohou, recesívnou pre hnedú farbu a zosvetlenie
- BBDdspsp - bielo-čierny pes s recesívnou vlohou pre zosvetlenie
Pri spojení BbDDspsp x BbDDSsp sa objaví zaujímavé kombinácie, ktoré môžu viesť k rôznym fenotypom, vrátane bielo-šedých alebo bielo-hnedých jedincov, v závislosti od interakcie génov a modifikovaných vloh.
Reč o ľudskom genetickom tlemení dodáva ďalšiu rovinu poznania. Substrukcia štúdie naznačuje, že farba pleti u ľudí je výsledkom viacerých génov a evolučných trendov. Gény ako SLC24A5, MFSD12, OCA2 a HERC2 zohrávajú kľúčovú úlohu a ukazujú komplexnú dedičnosť, ktorá siaha až do dávnych predchodcov človeka. Výskum Tishkoffovej ukazuje, že všetci ľudia majú africké korene a že variácie pigmentácie vznikli pred viac ako 300 000 rokmi, pričom niektoré varianty vedú k svetlejšej pleti u Európanov a niektoré k tmavejšej pleti u subsaharskej Afriky.
