Verejná mienka o potraty na Slovensku: história, zákony a súčasné názory

Uverejnené: streda, 02. Ako prvý legalizoval potraty v roku 1920 Sovietsky zväz a po jeho vzore v priebehu dvadsiateho storočia aj ostatné krajiny komunistického bloku vrátane Československa. Potrat propagovalo aj nacistické Nemecko, ktoré ho používalo ako prostriedok likvidácie tzv. „podradných ľudských rás“. Prvým krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950.

Usmrtenie ľudského plodu lekárom v zdravotnom ústave so súhlasom tehotnej ženy nie je trestné, ak je iným lekárom, a to úradným, zistené, že by donosenie plodu alebo pôrod vážne ohrozily život tehotnej ženy alebo že by jej spôsobily ťažkú a trvalú poruchu zdravia alebo že niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou; súhlas tehotnej ženy môže byť nahradený súhlasom jej zákonného zástupcu len vtedy, ak je tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo ak nie je schopná sa vyjadriť.§218 ods. 4 zák. č.

Dňa 19. decembra 1957 bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý bol účinný od 30. 12. 1957 do 1. 1. 1987. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou šlo o výraznú liberalizáciu. Vyhláškou 104/1961 Zb. Potrat nebolo možné povoliť, ak tehotnosť trvala dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy. Ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy, potrat mohol byť vykonaný. Potrat bolo možné spraviť i po uplynutí troch mesiacov tehotenstva aj v prípade, že niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou. Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. účinné od 1. 1. 1963 zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa od 200 do 500 Kčs.

Vyhláška č. 72/1973 Zb. účinná od 1. 7. Z dôvodov uvedených v písm. e) až g) bolo možno vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povoliť umelé ukončenie tehotnosti len výnimočne. Nebolo možné povoliť umelé ukončenie tehotnosti cudzím štátnym príslušníčkam, ktoré nebývali v Slovenskej socialistickej republike dlhodobo. Vyhláškou č. 141/1982 Zb. Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorá je účinná od 1. 1. 1987 do súčasnosti. Súčasný zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie.

Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.§§ 4 a 5 Zákona č. 73/1986 Zb. Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007. Po rozhodnutí sa objavili viaceré názory na otázku, dokedy je možné robiť potraty z dôvodu genetického postihnutia.

V zmysle vyhlášky je touto hranicou 12. týždeň, keďže potrat z genetického dôvodu sa okrem iných taktiež považuje za potrat zo zdravotného dôvodu, pre ktorý je stanovená hranica 12. týždňa. V praxi sa však potraty z genetických dôvodov aj naďalej robia až do 24. Zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania.

Beždeľom na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.§ 2, ods. 1, 2 Vyhlášky MZ SR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č.73/1986 Zb.

V súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. Ústava Slovenskej Republiky hovorí nasledovné: Článok 15(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života. Článok 12(1) Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Čo prinesie nový zákon? „Mohli bychom si položiť tri základné otázky: Jaký vliv bude mať zákon na otázku populace? Ako sa projeví na zdravotnom stave ženy? A zda se nám podaří změnit poměr matky k nevítanému dítěti?“

Poslankyňa Dr. „Naše lidově demokratické zřízení zakotvuje takové zákony, které plně odpovídají potřebám a právnímu cítění naší společnosti. „Komise bude mít za úkol не jen rozhodnout, avšak v prípade, kedy opravdu nenajde důvod k přerušení matku přesvědčit, že jí není možno vyhovět.

„V čele tohoto boje za beztrestnost potratu byla vždy dělnická třída, která v tomto řešení spatřovala zrovnoprávnění a zlepšení sociálního postavení žen v podmínkách kapitalistického vykořisťování.“

Po primerom návrhu poslanci věnuje pozornosť interrupčným komisím a posudkom, ktoré majú zabezpečiť dôveru žien a bezpečnosť ich zdravia.

Súčasná situácia a verejné postoje

Podľa aktuálnych dát NCZI bolo v roku 2024 na Slovensku hlásených 10 160 potratov. Spomedzi nich bolo 49 percent umelé prerušenie tehotenstva a 45 percent spontánne potraty. Mimomaternicové tehotenstvá tvorili 3,9 percent a iné potraty 2,2 percent. Najviac interrupcií bolo v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji; najmenej v Prešovskom.

Najčastejšie išlo o ženy vo veku 25-29 rokov a 20-24 rokov; takmer tretina potratov bola u žien s dvoma deťmi. Z pohľadu rodinného stavu prevažovali slobodné ženy. Dôvody zdravotné alebo genetické boli významné pre 519 žien.

Výsledky prieskumov ukazujú, že verejnosť sa v čase vyvíja smerom k väčšiemu akceptovaniu plánovaného rodičovstva a voľby ženy. Podľa Fóra života sa v rokoch 2007-2019 výrazne posilnili pozitívne postoje k potratu, pričom podobné zmeny nastávajú aj v ďalších aspektoch kultúrno-etických otázok.

Najväčší posun nastal v otázke potratov, pričom podpora potratov z akýchkoľvek dôvodov klesla alebo stúpla podľa veku a politickej orientácie. V prieskume sa tiež ukázalo, že medzi konzervatívnymi respondenta existuje široká variabilita názorov na potraty a adopciu zo strany homosexuálnych párov.

O étickej otázke eutanázie sa tiež diskutuje: podpora eutanázie pri nevyliečiteľne chorých je viac než 50 %, pričom mnohí argumentujú nedostatočnou informovanosťou o možnostiach pomoci pre trpiacich.

Infografika: Vývoj počtu potratov na Slovensku od 1950 po 2024

Slovensko má AI stratégiu. Čo teraz? - DISKUSIA

Podiel ľudí, ktorí by chceli úplný zákaz potratov, je nízky, zatiaľ čo relatívne široká je skupina, ktorá schvaľuje potrat pri vážnych dôvodoch. Nárast podpory registrovaným partnerstvám a zmena názorov na adopciu poukazujú na posun v spoločenskej morálke a právnom rámci.

Väčšina respondentov tiež vyjadruje ochotu podporovať sociálne opatrenia na pomoc tehotným ženám a rodinám, čo sa premieta do politických debát o tom, ako zlepšiť prostredie pre materstvo bez znižovania prístupu k možnému legálnemu potratu.

  1. Historický kontext a vývoj legislatívy od 1950 až po súčasnosť.
  2. Hodnotenie súčasnej praxe a diagnostika verejnej mienky v roku 2024.
  3. Porovnanie so zahraničnými reguláciami a európskymi štandardmi.
  4. Diskusia o sociálnych a zdravotných aspektoch potratov a plánovaného rodičovstva.

tags: #co #ludia #povazuju #za #potrat