Zníženie telesnej vody v organizme vyvoláva reakcie, ktoré sa prejavia pocitom smädu. Pri výraznejšej dehydratácii sa zhoršuje prekrvenie kože, končatiny sú chladné. Voda sa do organizmu dostáva ako súčasť tekutín, ale aj ako súčasť potravy. Napríklad materské mlieko, ktoré obsahuje asi 10 % pevných zložiek, obsahuje v zvyšných 90 % vodu. Po narodení dostáva dieťa vodu v prvej ponúknutej potrave, ktorou je materské mlieko. Priloženie novorodenca k matkinmu prsníku by malo nastať čo najrýchlejšie po pôrode. Postupne sa zvyšuje produkcia mlieka a dieťa začína mlieko stále viac sať.
V prípade, že laktácia matky ešte dostatočne nenastúpila, dostáva dieťa doplnok tekutín ešte v pôrodnici, najskôr čaj, neskoršie ako náhradu umelé mlieko určené pre výživu novorodencov. 1. - 6. 6. - 12. 1 000 ml + 50 ml na každý kg váhy dieťaťa nad 10 kg. U detí s hmotnosťou nad 20 kg je možné prepočítať potrebu vody podľa iného vzorca: 1 500 ml + 20 ml na každý kg váhy dieťaťa nad 20 kg.
Pokiaľ dieťa nie je inak choré a odmieta prijímať tekutiny, je nutné túto situáciu posudzovať rozumne a individuálne. V prípade, že dieťa primerane chodí na záchod a potí sa, väčšinou nejde o chronický nedostatok tekutín. U starších dojčiat a detí, ktoré dostávajú už ďalšiu nemliečnu zložku potravy, tekutiny postupne pridávame. Mlieko, kakao alebo džúsy majú charakter tekutiny, ale sú i potravinou, pretože okrem vody dodávajú organizmu i niektoré živiny.
Samotná voda tieto vlastnosti nemá a je iba otázkou, čo dieťa preferuje a čo je vhodné dieťaťu ponúkať. Pitný režim dieťaťa nesúvisí s počítaním množstva tekutín, ktoré dieťa podáme (i potraviny obsahujú vodu). Mali by sme dbať na pravidelné zaraďovanie tekutín (mlieka, vody) do jedálnička dieťaťa. Príjem tekutín by mal byť rozdelený v priebehu dňa do viac dávok.
Prípad 4‑mesačnej dcéry, ktorá odmieta piť mlieko materské aj s prsnika aj s fľaše, môže mať príčinu v tom, že dieťa začalo preferovať „nulový“ tok mlieka. Toto sa stáva najmä u bábätiek, ktoré dostávajú cumlík alebo cmúľajú prstíky. Cumlík uspokojí potrebu sťať a zakryje potrebu hladu. Až sa dieťa dostane do stavu, keď hlad uspokojuje len satie cumlíka a nie pitím mlieka.
Pokiaľ sa bábätko naďalej nebude ochotné nakŕmiť, je potrebné rýchla, ale citlivá zmena: prilákať dieťa naspäť ku kontaktu s vami, s prsníkom a s materským mliekom. Buďte s bábätkom koža na kožu, noste ho a snažte sa vystihnúť momenty, kedy je dieťa v polospánku alebo tesne po zobudení. Keď je dieťa rozospaté, je väčšia šanca prisatie. Pokiaľ sa dieťa naďalej nebude ochotné nakŕmiť žiadnym spôsobom, obráťte sa na svojho ošetrujúceho lekára čo najskôr.
Tím poradkýň o. z. uvádza, že príčiny môžu byť rôzne a veľa závisí od veku dieťaťa a od toho, ako bolo kŕmené doteraz. Problém je vážny, ak sa týka novorodencov, pre ktorých je mlieko základným a jediným jedlom. Ak dieťa už konzumuje tuhú stravu, existuje alternatíva. Ak bolo dieťa doteraz dojčené, ale musíte prejsť na dojčenskú výživu, môže dieťa odmietať piť z dojčenskej fľaše, pretože má pred fľašou radšej váš prsník.
Dieťatko, ktoré cíti vašu vôňu, bude očakávať, že sa môže prisať na váš prsník ako vždy. Môže sa stať, že dieťa nemá rád tvar alebo materiál cumlíka alebo že mlieko z fľaše tečie príliš rýchlo či pomaly. V takýchto situáciách stojí za to vyskúšať niekoľko druhov dojčenských fliaš s rôznymi cumlíkmi. Každá receptúra dojčenskej výživy má odlišnú chuť a dieťa ju nemusí prijať, najmä ak bolo predtým iba dojčené.
Zo začiatku by sa nova dojčenská výživa mala zavádzať postupne: zmiešajte časť zmesi umelej dojčenskej výživy s materským mliekom. Problém môže nastať aj vtedy, keď dieťa doteraz pýtalo iba umeľú dojčenskú výživu, no teraz potrebuje pokračovaciu výživu. Odmietanie môže byť aj pri zvolení výživy rovnakej značky.
Odmietanie dojčenskej výživy môže tiež súvisieť s rastom. Dieťa počas rastu zubov často stráca chuť do jedla; prerezávajúce sa zuby a opuchnuté ďasná spôsobujú bolesti. V takej situácii je najlepšie dieťa jednoducho prečkať toto obdobie. Počas horúcich dní ponúkame častejšie dojčenie alebo nariedenejšiu výživu. Staršie deti môžu vyžadovať tekutiny v menších množstvách, ale častejšie.
Odmietanie piť umelú dojčenskú výživu môže byť aj príznakom choroby. Dojča nechce piť z fľaše, pretože si pamätá, že po každom jedle sa cíti zle. Sledujte správanie dieťaťa po jedle; plače po každom kŕmení môže indikovať bolesť brucha. Horúčka či vyrážka môže naznačovať neznášanlivosť bielkovín kravského mlieka. Niekedy je nedostatok chuti do jedla začiatkom infekcie.
V období horúčav je dôležité zabezpečiť dostatok vody a tekutín. Najlepšou cestou je ponúkať deťom čistú vodu, motivovať farebnými pohárikmi a novými chuťami. Sladené nápoje nie sú vhodnou alternatívou a môžu viesť k obezite a zubnému kazu; radšej ochutíť vodu s malinami, citrónovou alebo čerstvým ovocím.
GALÉRIA: Pitný režim detí: Koľko vody by mali deti vypiť a čo všetko treba vedieť? Radí detská lekárka. Zdroj: Profimedia. Pitný režim detí zahŕňa pravidelné zaraďovanie tekutín do jedálnička, dopĺňanie vody aj mliekom, a pozor na dehydratáciu počas horúčav.
Najlepšie alternatívy k mlieku zahŕňajú voda s pridaním ovocia, bezkofeínové detské čaje, zriedené ovocné džúsy a polievky. Dôležité je sledovať, aby deti nepili príliš veľa sladených nápojov, ktoré zvyšujú smäd a spôsobujú problémy s obezitou a zubami.
Znaky dehydratácie a čo robiť
Známky dehydratácie zahŕňajú malú moč a hustú tekutinu, plač bez slz, prepadnutú fontanelu a červenú pokožku. Ak dieťa nekúpe moč cez deň viac ako 6 hodín alebo má bolesti hlavy, treba vyhľadať lekára. V ľahších prípadoch pomáha perorálny príjem tekutín; pri ťažších prípadoch sú potrebné infúzie.
V prípade extrémnej dehydratácie je nevyhnutný okamžitý zásah zdravotníckeho zariadenia. Predispozície k dehydratácii sa môžu vyvarovať dodržiavaním pitného režimu a ponúkaním vody častejšie počas dňa.
Breakfast first or milk first after waking up?
Keď dieťa odmieta dojčenské mlieká, treba zamerať sa na jednej značke a trpezlivo ju skúšať 6-8 krát. Teplotu mlieka je dôležité skontrolovať; niektoré deti preferujú teplejšie mlieko, iné izbovej teploty. Načasovanie kŕmenia je tiež dôležité: skúšajte v čase, keď dieťa nie je príliš hladné ani unavené.
V prípade, že dieťa už konzumuje tuhú stravu, môžete ponúkať vodnaté jedlá a častejšie dopĺňať tekutinami. Ak dieťa odmieta mlieko z fľaše, môže to súvisieť s fenoménom, že dieťa preferuje kontakt s matkou a prsník, čo vyžaduje citlivý prístup a postupné prelínanie starých a nových spôsobov kŕmenia.
Buďte trpezliví a nepoužívajte tlak na dieťa. Vytvárajte pokojné prostredie okolo jedla, aby dieťa vnímal kŕmenie pozitívne. V prípade vážnych problémov so stravovaním kontaktujte pediatra čo najskôr.