Slovenská republika (SR) si 5. júla pripomína štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, pripomínali si ho aj na Ukrajine. Svätých mužov si štátnym sviatkom 24. mája v Ruskej federácii, pripomínali si ho aj na Ukrajine.
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Svätí Cyril a Metod patria k jedným z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovienov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.
Životopisy sv. Cyrila a Metoda zdôrazňujú tri hlavné témy, ktoré sa v ich činnosti spájajú: Láska a vernosť k Bohu: Túžba po spoznávaní múdrosti v Božej pravde a schopnosť zrieknuť sa svetskej moci pre službu Bohu. Vernosť a služba Cirkvi: Rešpektovanie záväzkov a tradičných práv Cirkvi. Vernosť a služba ľudu: Láska k ľudu, ku ktorému boli poslaní, a snaha o jeho duchovný rast.
Pôvod a mladosť
Slávni slovanskí vierozvestcovia, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk.
Konštantín sa narodil okolo roku 827 v Solúne ako najmladší zo siedmich detí. Jeho otec bol urodzeného pôvodu; bol vysoký byzantský štátny úradník (drungarios). Po skončení cisárskej školy v Konštantínopole, pod vedením vzdelancov zvučného mena, nadobudol vynikajúce vzdelanie. Ovládal viacero jazykov a bol veľmi vzdelaný. Hoci túžil po mníšskom spôsobe života, bol menovaný na bibliotekára a neskôr profesora na Vysokej škole v Konštantínopole. Vyučoval filozofiu na škole pre kňazov a strávil určitý čas v kláštoroch. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu a Fótiovým dobrým priateľom.
Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora.
Misionárska činnosť
V roku 863 ho spolu s bratom Metodom poveril byzantský cisár Michal III. misiou na Veľkú Moravu. Z poverenia cisára sa zúčastnil na viacerých diplomatických misiách. V rokoch 861 - 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva ku Chazarom. V roku 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862.
Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií.
Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia). Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.
Vytvorenie písma a preklad liturgie
Pretože Sloveni nemali svoje písmo, Konštantín Filozof v spolupráci s Metodom zostavil hlaholiku a začal prekladať bohoslužobné knihy, výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi. Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúca v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Keď zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade.
Prvou knihou, čo Konštantín v Carihrade preložil ešte pred odchodom na Moravu, bol Evanjeliár (Aprakos). Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Evanjeliár-Aprakos a možno aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú Bibliu (prvý preklad Biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty. Vznikol tiež Zakon sudnyj ljudem, ktorý bol prvým zákonníkom v slovenskom jazyku.
Cesta do Ríma a smrť
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Práve v Benátkach tiež Konštantín verejne obhajoval nový liturgický jazyk v reči ľudu proti tzv. latiníkom, podľa ktorých bolo možné uctievať Boha len v troch jazykoch: hebrejčine, gréčtine a latinčine. Konštantín im však odpovedal známymi slovami: "Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné kmene boli slepé a hluché?"
Vo Večnom meste vierozvestcov vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje misijné dielo. Úspešnosť ich obhajoby potvrdil fakt, že pápež dovolil vysvätiť ich žiakov. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do baziliky sv. Petra. V roku 868 v Ríme vysvätil biskup Formozus za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho Gorazda a juhoslovanov Klimenta a Nauma) a dvoch z nich urobili diakonmi.
Chorľavý Konštantín sa v Ríme utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a 14. februára 869 skonal. Prácou vysilený predčasne zomrel 42-ročný a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta. Pochovaný bol v chráme sv. Klimenta. Tento hrob je dnes prázdny. Časť jeho pozostatkov sa nachádza v hornej bazilike - v kaplnke sv.
Metodovo pôsobenie po Cyrilovej smrti
Metod, popisovaný ako pomocník, ktorý sa bratovi "s pokorou podroboval, slúžil mu a s ním učil", strávil tri roky väznený v kláštore vo Švábsku. Bavorskému kléru sa ho podarilo zajať a postaviť pred súd v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca. Obvinili ho, že učil na území patriacom Franskej ríši. Keď sa však v Ríme dozvedeli o jeho väznení, podnikli kroky na jeho prepustenie.
V roku 873 sa Metod už ako biskup vrátil na Veľkú Moravu, kde v poslednom desaťročí svojho života riadil kňazskú školu. Pápež Ján VIII. ho očistil a potvrdil vo funkcii. Nezlomný v misijnom poslaní, pokrstil kniežatá v Čechách a Poľsku, prekladal Sväté písmo a formoval kresťanský život na Veľkej Morave. Zomrel 6. apríla 885. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Viching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny.
Svätý Konštantín - Cyril bol veľký vzdelanec. "Priniesol nám písmo a preložil mnohé knihy do reči ľudu, aby boli liturgia a posvätné texty zrozumiteľné. Ale bol to aj človek, ktorý túžil po svätosti, túžil po Bohu," povedal Judák.
tags: #cyril #narodenie #a #umrtie