Liturgické slávenie Kristovho narodenia začalo asi v 3. storočí a táto oslava v Ríme je údajne prvýkrát doložená r. 336. Sú to slová starozákonného proroka, ktorý toto Dieťa predstavuje ako budúceho vladára, obdivuhodného radcu, knieža pokoja bez konca na Dávidovom tróne. Kto je týmto Dieťaťom? - Predpovedaný potomok z rodu Abrahámovho a Dávidovho, v ktorom sa uskutočnia všetky prísľuby dané predkom, ako zdôraznil evanjelista Matúš.
Evanjelium podľa Lukáša s pohľadom do budúcnosti zaznamenáva jeho narodenie v chudobe, ale hneď pripomína, že už od počiatku je Pán a „Syn Najvyššieho“. V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“
Súdiť. Otec vie jasať! z tvojho mena a honosí sa tvojou spravodlivosťou. Milosť zachovám a pevná bude moja zmluva s ním. Povedal: „Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte!“ V cudzine, v egyptskej krajine.
Príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. Svoj beh, hovoril: „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte.“ Aleluja. Zrazu sa otvorí nebesia a zjavuje sa Spasiteľ svetu. Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama.
V priebehu narodenia je dieťa uložené v jasliach a pastieri, ktorí bdeli nad stádom, sú pozvaní na udiv a radosť. Počas týchto Vianoc sa všetko zdá nové. Svätý Lukáš vkladá Ježišovo narodenie do rámca dejín sveta: Pax Augusta, pokoj na rozsiahlych územiach, však Boh použil cisársky súpis na naplnenie Písma a nariadil cestu Márii a Jozefovi do Betlehema. Jozefova cesta s tehotnou manželkou predstavuje ľudskú poslušnosť a dôveru v Boha, aby všetko dobre dopadlo.
Jozef bol pravdepodobne ohromený ťažkosťami pri hľadaní najvhodnejšieho miesta pre panenský pôrod. Jeho sila, pokoj a dôvera v Boha však zvíťazili, takže Mária mohla porodiť „svojho prvorodeného syna“, „prvorodeného medzi mnohými bratmi“. Dokonca aj zvieratá v stajni sa podieľali na tomto zázraku: „Vôl pozná svojho pána a osol jasle jasneho pána.“
Ale zrazu sa otvorí nebo, Božia sláva je neprehliadnuteľná a zjavuje sa nie veľmožom zeme, ale pastierom. Boli to možno drsný ľudia, ktorí boli Bohom vybraní, aby boli svedkami události. Boli oslnení a vystrašení zvestovaním od anjela a zástupom nebeského dvora, ktorý chválil Boha. Naplnili sa slová proroka: „Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť“ (Iz 9, 2).
Aby sme sa stali účastníkmi radosti z narodenia Spasiteľa, musíme sa pozerať na Máriu a Jozefa, pastierov a žasnúť spolu s dieťaťom, naplneným úžasom. Möžnože lekcia pre dnešok je pokora, vedomie, že sme pred Bohom malí, a preto sa musíme učiť z Ježišových slov: „Kto prijme jedno z týchto maličkých v mojom mene, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, neprijíma ma, ale toho, ktorý ma poslal“ (Mk 9, 37).
Bohorodička a jej význam v teológii Západu i Východu
Dnes je dieťaťom Ježiš, ktorý poslal Otec. Dnešný deň stojíme pred tajomstvom Bohorodičky a zároveň pred tajomstvom vyvolenia Izraela. Svätý Pavol v liste Hebrejom hovorí: „Lebo vierou podmaňovali kráľovstva, prisluhovali spravodlivosť, dostali od Boha prisľúbenia.“
Chrám, teológia a modulácie okolo Bohorodičky svedčia o jednote starého a nového zákona. Tajomstvo Bohorodičky nám hovorí o veľkosti človeka v Božích očiach: človek môže byť partnerom Boha v láske a táto láska rodí Ježiša. Svätý František hovorí: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci.“
Dogma Bohorodičky vznikla ako reakcia na blud Nestória; cirkev ju vyhlásila na koncile v Efeze (431). Titul Bohorodička je výsostnou excíziou, ktorá potvrdzuje úplnú božskosť aj ľudskosť Krista. Mária nie je Boh, jej misia však odsúdenie a zároveň potvrdenie, že Kristus je Bohom aj človekom od počatia.
Z pohľadu liturgie je Bohorodička titul aj príležitosťou k stretnutiu a spoločnému základu všetkých kresťanov. Apoštolovia a otcovia cirkvi používali tento titul na vyzdvihnutie pokoja medzi ľuďmi a Božieho plánu spásy.
Historické a liturgické súvislosti Vianoc
Narodenie Pána - 25. december - je jedným z najväčších kresťanských sviatkov. Sviatok slávy a nádeje, ktorý sa vyvíja od 3. storočia na Východe a v 4. storočí sa rozšíril na Západe. Najpravdepodobnejšou hypotézou o dátume oslavy je spojenie s narodením Slnka a s teologickou interpretáciou Krista ako Svetla sveta. V priebehu histórie si Cirkev pripomínala narodenie Krista tromi omšami: polnočnou, rannou a slávnostnou dennou. V Ríme sa tradične slúžila polnočná omša v bazilike Santa Maria Maggiore a ranná v chráme sv. Anastázie, denná v bazilike Svätého Petra.
Na Vianoce je aj stavanie betlehemov, ktoré podľa tradície zrodu Svätého Františka z Assisi v roku 1223 v Greccio. Pieseň Tichá noc - svätá noc vznikla v roku 1818 v meste Salzburg a dodnes sa spieva vo viac ako 200 jazykoch.
Vianočné obdobie zahŕňa aj sviatky po Narodení Pána: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Zjavenie Pána a Sviatok Krstu Pána. Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. január) pripomína význam Božieho materstva a jeho úlohu v dejinách spásy.
Príbehy a symbolika narodenia
Jasle ako symbol poníženia a lásky Boha, ktorá vstupuje do ľudského sveta skrze dieťa. Hviezda nad Betlehemom s tromi lúčmi symbolizuje Trojjediného Boha. Jozef na ikonách často sedí zamyslene, čo reflektuje jeho pochybnosti a Božie vedenie cez proroka Izaiáša o splnení týchto tajomstiev.
Detaily narodenia - jaskyňa, maštaľ, anjeli, pastieri, mudrci - všetko spája realitu narodenia so symbolickým ponížením, kráľovskou pokorou a universalitou spásy pre všetkých ľudí.
Narodenie Márie zmenilo svet | Vysvetlenie narodenia Panny Márie
Praktický odkaz na dnes
Aby sme mali účasť na radosti z narodenia Spasiteľa, musíme sa pozerať na Máriu a Jozefa, na pastierov a žasnúť spolu s dieťaťom, naplneným úžasom. Mária aj nám všetkým ukazuje, čo je príčinou jej Bohomaterstva: jej viera Bohu a poslušnosť Božiemu Slovu. Je potrebné prijať Božie Slovo a uskutočniť ho v každodennom živote, aby sa aj do nás vtelilo Božie Slovo a vyžiarilo sa skrze naše skutky a myšlienky.
Ak chceš zmeniť svoj život a pridať sa k tým, ktorí hľadajú milosť u Boha, priprav sa na skúšky a vyzbroj sa vierou. Sv. Augustín zdôrazňuje: „Matka ho nosila v lone, my ho nosíme v srdci.“
tags: #skutkovnik #narodenie #pana