Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby uvedené v prvej vete sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Rodič a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, majú právo pri výkone svojich práv a povinností požiadať o pomoc orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; tieto orgány a akreditovaný subjekt sú povinné rodičovi a osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, túto pomoc poskytnúť v rozsahu svojej pôsobnosti.
Historické korene a aktuálny kontext ochrany počatého dieťaťa
Na Deň detí, 1. júna 1999, prijali štyri mimovládne organizácie Deklaráciu práv počatého dieťaťa ako pozitívnu ponuku do celospoločenskej diskusie o dôležitej téme ochrany ľudského života. Nad jej slávnostným vyhlásením prevzal záštitu slovenský básnik Milan Rúfus. Vtedy ju podporili tisícky obyvateľov Slovenska, mimovládne organizácie, či cirkvi. Deklarácia prináša nové pohľady a zdôrazňuje, že počaté dieťa má byť subjektom práva, aj keď viaceré práva môže realizovať až po narodení. Prvý ľudský právom je právo na život a ochranu toho života zo strany spoločnosti a štátu.
Deklarácia uvádza želaný stav, aby sa deti rodili do láskyplného prostredia a že vždy existuje alternatíva pre život dieťaťa. Ide o autonómnu ľudskú bytosť prepojenú s ostatnými členmi ľudskej rodiny. Počaté dieťa a jeho matka preto musia dostať osobitnú starostlivosť a pomoc. Deklarácia používa termín počaté dieťa v zmysle článku 7 Občianskeho zákonníka (nasciturus).
Obdobný text deklarácie v Českej republike podporila napríklad speváčka Marta Kubišová či astronóm Jiří Grygar. Deklarácia prináša nové pohľady, nie je ani popisom slovenského právneho poriadku či medzinárodného práva a ani neobsahuje novely na zmenu právneho poriadku Slovenskej republiky. Text deklarácie z roku 1999 sa nezmenil, aktualizované sú poznámky ku článkom, keďže aj právny poriadok SR sa vyvíja. 25. výročie Deklarácie práv počatého dieťaťa je príležitosťou dať hlas tým, ktorí sú v skrytosti a sami sa nevedia ozvať, zviditeľniť, či brániť.
Práva počatého dieťaťa v aktuálnom právnom rámci SR
- Počaté dieťa má právo na život a na právnu ochranu od momentu počatia po prirodzenú smrť; zákon zabezpečuje ochranu tohto práva zakotvením rôznych ustanovení v ústave a zákonoch.
- Podľa Ústavy SR a relevantných zákonov má počaté dieťa spôsobilosť na práva aj keď sa narodí živé; spôsobilosť na práva vzniká narodením, avšak dedičské súvislosti či nároky môžu pochádzať už od počatia podľa špecifických ustanovení.
- Rodičia majú právo požiadať o ochranu a pomoc pri rozhodnutiach týkajúcich sa počatého dieťaťa; niektoré rozhodnutia môžu vyžadovať súhlas zákonných zástupcov alebo sudcov v súlade so zákonom.
- Právo počatého dieťaťa na ochranu pred vykonávaním medicínskych poznatkov na človeku a na transplantácie je upravené podľa špecifických zákonov a dohovorov o ľudských právach a biomedicíne.
- Podľa právneho poriadku SR je prísne zakázané a právne postihnuteľné vykonávanie neetických a zakázaných experimentov a klonovania na ľudských zárodkoch; pravidlá sú zakotvené v zákonoch a medzinárodných dohodách.
Rodičovské práva a povinnosti v kontexte súdnych a mimosúdnych postupov
Zapojenie dieťaťa do rodinnoprávnych diskusií je odrazom trendu „child-inclusive mediation“, ktorý rozvíja aj teoretickú aj praktickú stránku. Mediátori zohrávajú funkciu mosta medzi svetom dieťaťa a svetom rodičov a umožňujú dieťaťu vyjadriť svoje potreby bezpečným spôsobom bez tlaku na rozhodnutia dospelých.
Podľa slovenského zákona o rodine a judikatúry môžu rodičia dohodnúť úpravu výkonu rodičovských práv a povinností aj mimosúdne; ak sa nedohodnú, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o ďalších aspektoch výkonu rodičovských práv a povinností. Mediácia je jednou z možností riešenia sporov bez súdneho konania a má výhodu zrýchleného a menej formálneho priebehu.
Predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a poskytnutie právnej pomoci upravujú špecifické zákony; súd môže priznať zástupcu a prípadne oslobodenie od súdnych poplatkov podľa pomerov účastníka.
Vyklad a prax v medzinárodnom a domácom práve
V prípade uznaní a výkonom rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach vydaných v iných členských štátoch EÚ platí Brussel IIa a súvisiace nariadenia; uznanie týchto rozhodnutí v SR sa uskutočňuje bez potreby ďalšieho vyhlásenia, ak sú dodržané podmienky týchto nariadení.
Pri námietkach proti uznaniu a výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydaných v iných štátoch sa uplatňuje Haagska dohoda a príslušné zákony SR o medzinárodnej právnej pomoci a spolupráci v rodinnoprávnych veciach.
Právne a etické dimenzie ľudských práv a ochrany detí cez pandémiu a súčasné výzvy
Pandémia COVID-19 ukázala, že deti majú špecifické potreby ochrany, vzdelávania a psychosociálnej podpory. UNICEF a ďalšie organizácie upozorňujú na riziká digitálneho vylúčenia, domáceho násilia a zhoršenia sociálnych podmienok pre túto skupinu. Štát a spoločnosť musia zabezpečiť primerané zákonné a praktické kroky na ochranu ľudských práv detí aj v krízových situáciách.
V kontexte ľudských práv je dôležité vyvažovať záujmy štátu, rodiny a dieťaťa, pričom zásada najlepšieho záujmu dieťaťa musí zostať v centre rozhodovania. Dejiny ľudských práv ukazujú, že deti majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc, aby mohli vyrastať v prostredí, ktoré podporuje ich rozvoj, bezpečnosť a dôstojnosť.
Príklady z praxe a osobné príbehy odborníkov
Doc. JUDr. Vlasta Kunová, CSc., zdôrazňuje význam ľudských práv a ich rozvoja v kontexte vzdelávania, legislatívy a praktickej ochrany dieťaťa. Opisuje širokú kariéru a skúsenosti s európskymi inštitúciami, ktoré sa zameriavajú na aproximáciu práva a vzdelávanie na úrovni verejného záujmu. Jej práca a poznatky prispievajú k lepšiemu porozumeniu medzi teóriou a praxou v rodinnoprávnych a ľudskoprávnych otázkach.
Rôzne historické súvislosti a medzinárodné dokumenty, ako Všeobecná deklarácia ľudských práv a Dohovor o právach dieťaťa, tvoria rámec pre rozvíjanie a vyučovanie ľudských práv v školách. Deti a mladí ľudia by mali byť edukovaní o histórii porušovania ľudských práv a o súčasných výzvach, aby mohli aktívne a kriticky participovať na spoločenskom živote.
