Pohľad na cupitavú detskú chôdzu spôsobuje väčšine rodičov veľkú radosť. No čo robiť v prípade, ak dieťa odmieta chodiť inak a za chvíľku bude vo veku škôlkara...? Poznáte to - hoci ho upozorníte minimálne stokrát za deň, zmena chôdze trvá iba pár metrov a vaše dieťa sa za chvíľku stavia opäť na špičky.
Stále viac detskej populácie chodí po špičkách z dôvodov, ktoré nie sú odborníkom dodnes celkom známe. Či je nutné sa znepokojovať, vám najlepšie poradí odborník. Ortopédi, podiatri a fyzioterapeuti sa zhodujú na tom, že po dlhšom čase môže mať tento zlozvyk negatívny vplyv na zdravie detí. Najčastejšie to bývajú zmeny na svaloch, skrátenia Achillovej šľachy, poruchy rovnováhy, nemotornosť, zvýšené riziko pádu či dokonca bolesti nôh.
Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára.
Odborná liečba
Ak odborník vyhodnotí, že je nutné chôdzu vášho potomka upraviť, najčastejšie nasleduje predpísanie pevnej obuvi, prípadne ortézy či inej mechanickej pomôcky. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť používanie špeciálnych dláh aj počas spánku. Všetky tieto vymenované mechanizmy majú za úlohu dieťa fyzicky prinútiť došľapovať na päty. Účinnosť však nie je stopercentná, nakoľko po uvoľnení prekážky sa detský pacient často okamžite vracia k zaužívaným zvyklostiam.
Pre lepšiu úspešnosť terapie preto skúste stimulovať detské chodidlo aj vo chvíli, keď je prirodzene bosé, a to formou doplnkovej liečby.
Naboso, no po vhodnom povrchu
Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od „uzavretia“ chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svojho drobca behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Podľa odborníkov, rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová.
Časť detí môže chôdzou po špičkách reagovať na plochy, na ktoré nie je zvyknuté a snaží sa im tak inštinktívne vyhnúť. Vtedy hovoríme o civilizačnej poruche, spôsobenej obúvaním, a umelými, nepodnetnými povrchmi. U detí treba začať s nápravou skôr, než si stúpanie na špičky plne zautomatizujú - náprava potom býva omnoho náročnejšia.
Vážnejšie príčiny
Chôdza po špičkách je pre deti vo veku 12 - 15 mesiacov úplne normálna. Čerství chodci skúšajú rôzne polohy chodidiel a načahujú sa za vecami, ktoré sú zvyčajne vyššie, než sami bežne dočiahnu. Vo všeobecnosti sa netreba vôbec znepokojovať, kým nedosiahnu vek dva až tri roky. Tento častý zlozvyk nemá presný dôvod svojho vzniku a vyšetrenia u lekára zvyčajne preukážu, že je všetko v poriadku. S týmto stavom s stretávajú rodičia 5 až 12 % zdravých detí.
V ojedinelých prípadoch môže chôdza po špičkách naznačovať závažnejšie zdravotné problémy, ako sú:
- Svalová dystrofia - možno ju odhaliť kontrolou svalov a nôh dieťaťa. Tie bývajú slabé a atrofované. Ide o genetické ochorenie, pri ktorom k oslabeniu svalového tonusu dochádza postupne.
- Anbormalita miechy - stlačená miecha spôsobuje aj obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky.
- Detská mozgová obrna - vedie k viacerým koordinačným problémom, okrem iného aj k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela.
Štvornožkovanie: Kľúčový míľnik vo vývoji dieťaťa
Samostatné sedenie, plazenie, štvornožkovanie, prvé kroky… dieťatko už v ranom veku prechádza rôznymi vývojovými míľnikmi, ktoré rodičia poctivo sledujú a oslavujú každý jeden z nich. Výnimkou nie je ani spomínané plazenie a štvornožkovanie, ktoré deťom otvára nové možnosti spoznávanie sveta. Štvornožkovanie je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. “Chôdza” na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik.
Kým pre dospelého človeka je chôdza niečo také prirodzené ako dýchanie, pre tých najmenších je aj štvornožkovanie poriadnou výzvou. Pýtate sa, ako naučiť dieťa štvornožkovať? Dieťatko musí najprv vedieť zdvihnúť zadoček a bruško odlepiť od zeme a k tomu všetkému položiť dlane na podlahu. Príprava na štvornožkovanie je naozaj intenzívna a spočíva v neustálom tréningu svalov. Dieťatko najprv dvíha hlavičku, neskôr sa pretáča z chrbátika na bruško a späť, potom prichádza na rad plazenie a nakoniec aj štvornožkovanie.
Deti začínajú loziť okolo deviateho mesiaca, no tak ako pri všetkom platí, že niektoré to zvládnu skôr a iné sa trošku oneskoria. Niektoré deti fázu štvornožkovania úplne vynechajú a začnú hneď chodiť. Z tohto vyplýva, že štvornožkovanie je predstupňom chôdze a deti sa lozením po štyroch pripravujú na to, čo ich neskôr čaká.
Deti väčšinou začínajú štvornožkovať pred dovŕšením jedného roka a až po tomto období prichádza čas na znepokojenie. Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom.
Výhody štvornožkovania
Štvornožkovanie nie je iba míľnikom v živote dieťatka. Zlepšuje sa zmysel pre rytmus a spoluprácu oboch strán tela, čo je dôležité hlavne pri činnostiach vyžadujúcich koordináciu pravej a ľavej ruky.
Lozenie je veľmi dôležitá schopnosť dieťatka. Dieťatko sa to naučí približne v 9. mesiaci. Avšak môže to byť individuálne. Nakoľko každé dieťatko je iné a narodilo sa s inou „výbavou“. Nakoľko ide o skrížený pohyb, kedy pri lození strieda ruky a nohy, zlepšuje svoju rovnováhu, orientáciu v priestore, koordináciu a sústredenie. Prepája obe hemisféry.
Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov. Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje sa bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov.
Lozenie je veľmi dôležité pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa. Zahŕňa trénovanie tzv. krížového lozenia (pravá ruka - ľavá noha a naopak), ktoré posilňuje chrbticu a svaly tela bábätka. Preto deti, ktoré dlho lozili, majú zvyčajne rovné nohy a správnu pozíciu chodidiel. To však nie je jediná výhoda lozenia. Je to tiež skvelá forma tréningu pre mozog bábätka. Tie na druhej strane umožňujú spoluprácu medzi hemisférami, čo je podmienkou správneho vývoja a budúcej schopnosti správne písať, čítať a počítať.
Pri neustráženom nosení dieťaťa riskujú mamičky u svojich ratolestí ploché nohy, nezastabilizované lopatky, špičkovanie pri chôdzi, nesprávny proces stavania sa na nohy (zle sa ukladá achilovka, nôžky nesprávne našľapujú), v dôsledku čoho sa zase stretávame s častým padaním na ihriskách.
Ak je dieťa obmedzované v pohybe vo fáze lozenia, pohybová kvalita začne chýbať v lopatkách, v hornej časti trupu, bruško sa nedostatočne zapája, dôsledkom je napríklad to, že nožné klenby sú vpadnuté. Sila nožičiek sa buduje už v polohe na brušku. Neustálym tlakom do podložky sa svaly vyvíjajú vyrovnane, už tu dochádza k stabilizácii členkov, kolenných kĺbov aj bedier, už tu sa vytvára klenba a funkčné prsty. Organizmus prirodzene „vedie“ dieťa v pohyboch a stačí mu dať priestor pre rozvoj.
Ako podporiť štvornožkovanie
Otázka mnohých rodičov je nielen tá, kedy dieťa štvornožkuje, ale aj ako mu pomôcť. Lezenie prináša deťom radosť z voľného pohybu, ale je tiež o rozvíjaní. Dajte svojmu drobcovi dostatok priestoru, teda viac ako má v postieľke. Na voľnú a pevnú plochu v obývačke rozložte podložku na hranie, dieťatko položte na bruško a rozmiestnite v jeho zornom poli rôzne hračky. V počiatočnom štádiu sa bude bábätko kolísať na brušku dopredu a dozadu, neskôr sa začne plaziť a nakoniec sa “postaví” na všetky štyri končatiny a po hračku si doštvornožkuje.
V období, kedy deti štvornožkujú, je dôležité povzbudzovať ich k samotnému pohybu. Deti budú fascinované svetom, ktorý sa im otvára priamo pred očami, avšak ešte vždy budú potrebovať vašu pomoc. Jedným zo spôsobov na rozhýbanie drobca môže byť prekážková dráha z vankúšov a tým ďalším domáci maznáčik. Rodiny so zvieratkami nedajú dopustiť na túto chlpatú motiváciu. Pohladenie psíka alebo mačičky, ktorá nie je na dosah ruky, dokáže deti poriadne naštartovať.
Pamätajte na to, že dieťatko máte povzbudzovať, nie nútiť ho štvornožkovať. Každé dieťa začne štvornožkovať vtedy, keď bude pripravené.
Keď s dieťatkom cvičíte, hladkajte ho po rukách a jemne sa s ním rozprávajte. Bábätká zvyčajne lozia asi 3 mesiace. Keď dieťa omrzí lozenie a svaly a zmysel pre rovnováhu mu umožnia objavovať svet vo vzpriamenej polohe, začne sa ťahať na nábytok.
Nepomáhajte dieťaťu chodiť. Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti možno povedať, že nie je pre dieťa dobré tieto stanice obchádzať. Ak napríklad dieťa vynechá obdobie lozenia po štyroch, teda štvornožkovania, je veľmi pravdepodobné, že nebude mať dostatočne pevné brušné či chrbtové svalstvo potrebné pre správne držanie tela, pre správnu chôdzu, a ovplyvní to aj kognitívne funkcie či jemnú motoriku dieťaťa. Nie je správne unáhliť toto štádium a podporovať dieťa v dvíhaní sa na nôžky.
Každé dieťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa musia aktivovať vtedy, kým sa majú. Ak sa tak nestane, odrazí sa to aj v školskom či dospelom veku. Aktivovaním pohybových vzorcov sa bábätku spevňujú jeho vnútorné svaly stredu tela, a to v slede prirodzene sa vyvíjajúcich vývinových míľnikov, ktorými sú pretáčanie, posadenie sa, lozenie a čupenie, až kým sa nedosiahne cieľ - vzpriamenie.
Štvornožkovanie je prirodzený pohyb dieťaťa. Počas jeho vývinu predstavuje podstatnú vývinovú etapu, ktorú netreba unáhliť , je charakteristické striedaním horných a dolných končatín, čím sa vytvára skrížený vzor. Počas tohto štádia sa aktivujú tie svaly, ktoré sa práve majú aktivovať v nadväznosti na predošlé štádiá a ako základ pre nastávajúce štádiá. Spevňuje sa chrbtové, ramenné aj brušné svalstvo, ustupuje novorodenecká diastáza, aj svalstvo končatín a kĺby potrebujú týmto obdobím prejsť. Všetko sa to v organizme deje na to, aby dieťa malo neskôr správne držanie tela aj chôdzu, aby kĺby netrpeli nadmernou záťažou či asymetriou.
Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje sa bruško. Dieťa čo najmenej obliekajte, ideálne je, aby bolo nahé, bez plienky. Vtedy dokáže jeho telíčko sa bez obmedzení pohybovať. Ak nechcete nechať dieťatko nahé, tak aspoň, nech sú nohy - kolienka holé, aby cítilo podlahu a mohlo sa zaprieť kolienkami. Ideálny je koberec, tráva, niečo nešmykľavé. Inak bude mať dieťatko tendenciu ísť do plazenia. Po mesiaci lozenia je vhodné dávať dieťatku prekážky, cez ktoré môže loziť.
3 triky, ktoré odborníci používajú na to, aby naučili bábätká loziť skôr
V dnešnej dobe veľa z nás chce všetko uponáhľať. Nech už moje dieťatko dokáže plaziť, nech sa už samé vie presúvať v priestore, nech konečne sedí, lozí. A načo má loziť, veď nech už konečne chodí. Mňa však moja dcérka naučila, že všetko má svoj čas. Keď sa dieťatko narodí, nedokáže stabilne ani ležať na chrbte. A za 12 - 15 mesiacov má zvládnuť chodiť?
Metodika Evy Kiedroňovej odporúča, aby dieťatko lozilo až 6.mesiacov, kým dokáže samé chodiť. Keď sa dokáže dieťatko pretáčať z chrbta na bruško a naopak, čiže dokáže kvalitne „váľať sudy“, má silné ruky a pevné bruško, tiež mu nechýba chuť spoznávať svoje okolie, vtedy je pripravené na lozenie. Už pri 7. mesačných deťoch vidieť, že sa snažia nájsť nejaký pohyb ako sa posúvať v priestore. Začínajú pivotovať (točiť sa doprava, doľava, dookola), plaziť, dvíhať zadok ako húsenica. Niektoré deti začínajú tak, že sa dostanú na kolená a sadnú si na ne. Takto sa hrajú s rukami a hračkami. Neskôr zdvihnú zadok a už sú na kolenách. Pohupujú sa dopredu a dozadu. Dieťatko je na kolenách na štyroch končatinách, ako mačka a postupne hýbe naraz s pravou rukou a ľavou nohou (preto skrížený pohyb), ďalej s ľavou rukou a pravou nohou. Je potrebné, aby takto striedalo ruky a nohy. Chrbát sa neprehýba v driekovej časti, ale je pekne rovný. Na začiatku lozenia dieťatko môže mať nohy a ruky naširoko, tzv. širšiu základňu kvôli udržaniu rovnováhy. Ako sa dieťatko rozlozí, základňa sa zúži tak, že pri lození má dieťatko dlane v úrovni ramien a kolienka v úrovni bedier. Špičky chodidiel musia smerovať dovnútra.
tags: #dieta #chodi #po #styroch