V súčasnej dobe sa spoločnosť čoraz viac otvára rôznym stravovacím štýlom a preferenciám, čo robí otázku vegánskej stravy v školách mimoriadne aktuálnou. Rastúci počet vegánov a vegetariánov, ako aj ľudí s alergiami a intoleranciami, si vyžaduje, aby sa aj školské jedálne prispôsobili tejto meniacej sa realite. Aj keď mnohí si školskú stravu spájajú s negatívnymi zážitkami, vďaka iniciatívam ako projekt Zelená jedáleň sa rastlinná strava postupne dostáva aj do školských jedální.
Projekt Zelená jedáleň: Priekopník rastlinnej stravy v školách
Projekt Zelená jedáleň je občianske združenie, ktoré spája ľudí s rôznym zameraním, no so spoločným cieľom - zmeniť pohľad spoločnosti na zvieratá a ukázať, že existujú etickejšie, ekologickejšie a zdravšie alternatívy života. Hana Neufeld Závodská, členka projektu, vysvetľuje, že Zelená jedáleň vznikla spontánne: „Ako kamaráti z vegánskej spoločnosti sme boli na chate a zhodli sme sa, že vegánske jedlo nám na Slovensku chýba, keďže na vysokú školu si ešte živo pamätáme. Rozhodli sme sa priniesť Meatless Monday na Slovensko.“
V školskom roku 2019/2020 sa do projektu zapojili štyri univerzity a vďaka získanému grantu sa projekt rozbehol naplno, pričom sa zapojilo ďalších osem univerzít a spolupráca sa rieši aj s ďalšími. Prieskum projektu ukázal, že 85,7 % študentov si želá mať v jedálni na výber aj vegánske jedlo, pričom až 80,2 % z nich nie sú vegáni. Zaujímavé je, že 33,3 % študentov obmedzuje spotrebu živočíšnych produktov a 39,7 % sa aktuálne nestravuje v školskej jedálni, hoci by o to mali záujem.
Každá univerzita sa môže do projektu zapojiť tak, že sa zaviaže ponúkať aspoň jedenkrát týždenne rastlinnú stravu. Projekt následne zabezpečí kuchársky workshop, poradenstvo v oblasti vegánskej stravy, knihu receptov a rady, ako jedlá pripravovať. Zelená jedáleň sa snaží búrať mýtus o drahom rastlinnom stravovaní a ukazuje, že základom sú bežné suroviny ako strukoviny, obilniny, semienka, ovocie a zelenina. Projekt má záujem o rozšírenie aj na základné a stredné školy, no zatiaľ sa zameriava na univerzity kvôli existujúcim normám, ktoré musia školy dodržiavať.
Výzvy a riešenia v školskom stravovaní
Školské jedálne čelia náročnej úlohe - pripraviť zdravé, kvalitné a chutné jedlo, ktoré bude študentom chutiť a zároveň sa zmestí do nízkej ceny. Ministerstvo školstva SR vypracúva materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie, ktoré určujú minimálny podiel mäsa a maximálny obsah soli v jedlách. Tieto normy vyžadujú, aby školy dokladovali pôvod mäsa a certifikáty bezpečnosti potravín. Vzhľadom na vedecké štúdie, ktoré poukazujú na negatívny dopad konzumácie mäsa na životné prostredie, by sme mali znižovať spotrebu mäsa a štát by mal ísť príkladom.
Rezort školstva schválil princípy Flexi zásad pre školské stravovanie, čo predstavuje inovatívny prístup k tvorbe jedálneho lístka. Taktiež Svetová zdravotnícka organizácia požaduje zvýšenie podielu rastlinnej stravy na úkor mäsitej.
Práva vegánov a výzvy v praxi
Vegánstvo je životná filozofia, ktorá môže naraziť na prekážky v rôznych situáciách, najmä v kontakte s inštitúciami. Právne je vegánstvo brané ako svetonázor, no v praxi to neznamená automatický nárok na vegánsku stravu.
V súkromných firmách so závodným stravovaním nie je povinnosť poskytovať rastlinnú stravu. V štátnej karanténe, vo väzení ani v nemocnici nemajú vegáni nárok na vegánsku stravu, hoci Slovenská vegánska spoločnosť sa snaží dohodnúť s inštitúciami na úprave jedálnička. V školách je situácia podobná, pričom školy často vyžadujú potvrdenie o alergii na potraviny, ktoré dieťa nemá konzumovať.
V praxi vegáni často nemajú žiadne práva a jedinou cestou je pokúsiť sa dohodnúť s inštitúciou.
Ako zabezpečiť vyváženú vegánsku stravu pre deti?
Školský vek je špecifický obdobím, kedy je dôležité zabezpečiť deťom vyváženú a pestrú stravu, ktorá podporí ich rast a vývoj. Bez ohľadu na typ stravovania je v tomto veku problematický príjem vápnika, fosforu, železa, jódu, vitamínu A, B6, C, D a K1. Strava by mala byť pravidelná, pestrá, zdravá, lokálna a sezónna, pričom by sme sa mali vyhýbať vyprážaným, údeným a konzervovaným jedlám a strážiť príjem tekutín, soli, cukru, vlákniny a kvalitných bielkovín.
Vitamín B12 je nevyhnutné suplementovať u všetkých vekových kategórií, pretože sa v rastlinnej strave nevyskytuje v aktívnej forme. Na rastlinnej strave je zisk vápnika o niečo zložitejší, no pri dodržiavaní zásad zdravého a pestrého jedálnička by to nemal byť problém. Je však nevyhnutné poznať potraviny bohaté na vápnik a denne ich zaraďovať do jedálnička (brokolica, kvaka, kel kučeravý, melasa, tofu zrážané vápenatými soľami, marhule, sezam, vlašské orechy, zelená listová zelenina, sója, slnečnice, lieskové orechy, petržlen).
Železo z rastlinných zdrojov sa horšie vstrebáva, preto je potrebné podporiť vstrebávanie tým, že potraviny bohaté na železo budete konzumovať vždy s vitamínom C. Omega 3 mastné kyseliny sú dôležité pre správny vývoj a fungovanie mozgu a je vhodné ich dopĺňať orechmi, semienkami a kvalitnými olejmi (ľanový, repkový, konopný a chia). Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy a vitamín B6 pomáha urýchľovať metabolické a chemické reakcie v bunkách.
V prípade školského stravovania a pobytov mimo domova je dôležitá komunikácia a dohovor s konkrétnymi ľuďmi. Často je potrebné pripravovať krabičkové obedy pre dieťa, no nikdy sa nevzdávajte vopred a snažte sa nájsť ústretových ľudí. Vhodné je dohodnúť sa a dodať špecifickejšie potraviny, ktoré kuchárom ušetria prácu a pre prípad núdze nabaliť dieťaťu trvanlivé potraviny do zásoby.
Tipy pre zdravé školské desiaty
Skladbu a veľkosť desiat riešte podľa toho, či vaše dieťa ráno raňajkuje.
- Raňajky: Bohaté na celozrnné obilniny a kvalitné tuky (varená obilná kaša s ľanovým semienkom, obohateným rastlinným mliekom, orieškami, ovocím a sirupom).
- Dopoludňajšia desiata: Zdroje omega 3 a čerstvé ovocie (orechy a semienka, ovocie).
- Obed: Dostatočné množstvo bielkovín, sacharidov i tukov, doplnené o zeleninu (podľa možností ohrevu v škole).
- Popoludňajšia desiata: Prispôsobte výdavkom dieťaťa (športový krúžok vs. knihomoľ).
- Večera: Dve hodiny pred spaním, menej energeticky výdatná ako obed.
Potraviny pre lepšiu koncentráciu a učenie
Mozog dieťaťa je vystavený veľkému tlaku a výživa v tom hrá dôležitú úlohu. Vyvážený jedálniček môže byť kľúčom k lepšej pozornosti, stabilnému výkonu a celkovému pohodliu pri učení.
- Vajcia: Kvalitné bielkoviny, zdravé tuky.
- Ovsené vločky: Postupné uvoľňovanie energie.
- Ryby: Omega-3 mastné kyseliny (sardinky, sleď, pstruh).
- Čučoriedky: Antioxidanty (antokyány).
- Vlašské orechy: Zdravé tuky a minerály.
- Špenát: Dôležité látky (do omáčok, koláčov, smoothie).
- Jogurt: Bielkoviny, vápnik (nesladený biely jogurt s ovocím).
- Tekvicové semienka: Minerály a zdravé tuky (horčík a zinok).
- Cícer: Strukovina (do polievok, omáčok, hummus).
- Horká čokoláda: Teobromín a flavonoidy (malé množstvo).
Dôležitý je dostatočný spánok (9-11 hodín), pohyb, pitný režim (voda, bylinkové čaje) a obmedzenie digitálnych zariadení.
Alternatívy k mäsu a živočíšnym produktom
Veganuary je globálna výzva, ktorá podporuje obmedzenie spotreby mäsa a živočíšnych výrobkov a nabáda k vyskúšaniu vegánskeho štýlu stravovania aspoň počas 1 mesiaca. Z hľadiska výskumu má prechod na vegánstvo svoje nesporné výhody, ale aj riziká.
Zlatou strednou cestou môžu byť aj ďalšie výživové štýly obmedzujúce konzumáciu mäsa a živočíšnych produktov, ale nie takou extrémnou mierou, ako vegetariánstvo a flexitariánstvo. Flexitariánstvo mäso v jedálničku nevylučuje vôbec, iba ho obmedzuje na „príležitostnú“ konzumáciu. Príkladom je Meatless Monday, ktoré nabáda k vynechaniu mäsa aspoň v 1. deň týždňa.
Obmedzenie konzumácie mäsa a prevencia jeho nadmerného množstva v jedálničku je cestou k ochrane zdravia, životného prostredia i rešpektu k životu zvierat. Forma, akú si každý zvolí, by však mala vyhovovať najmä danému človeku, jeho znalostiam a schopnostiam.
Raw strava: Extrémny príklad
Raw strava predstavuje extrémny príklad stravovania, ktoré odmieta varenú stravu a mäso. Sú to tepelne nespracované jedlá konzumované v takom stave, akom nám ich dala príroda. Zeleninu a ovocie, obilniny, strukoviny, oriešky, všetky rastlinné potraviny spracovávame tak, aby ostali živé, len mixovaním, sušením a zamrazovaním. Jedlo nevaríme, len ho sušíme pri maximálnej teplote do 42 °C.
Strava zo surových potravín (Ako sa mení vaše telo)
Dnešný článok bude čiastočne opakovať informácie z predošlého článku o malých vegánoch do 3 rokov. Zameriame sa na výživu detí vo veku 4 - 7 rokov, ktorá sa oproti strave 1 - 3 ročných líši len mierne. Ak ste minulý článok čítali, tento berte ako opakovanie. Prinesieme vám aj plno tipov, ako zvládať byť vegánom aj potom, čo dieťa vypustíme „do sveta“ a začne byť samo často konfrontované s nevegánskym prostredím. Malých vegánov v Slovenskej republike pribúda a informovanosť je lepšia, ale stále to nie je dosť na to, aby sme mohli nad stravovaním mávnuť rukou. Naopak, sme my rodičia zodpovední za to, akú urobíme vegánstvo u detí reklamu. Preto prosím, v mene dobrej vegánskej povesti, dbajte na stravovanie svojich detí viac, než u konvenčne sa stravujúcich. Naopak stavajte jedálniček na celozrnných obilninách, strukovinách, veľkej škále čerstvej, tepelne upravenej aj kvasenej zelenine, ovocí, orieškach, semienkach a kvalitných doplnkoch typu morské riasy, miso pasta, Vincentka, snažte sa čo najviac času tráviť na čerstvom vzduchu (slnečné žiarenie a doplnenie vitamínu D) a dbajte na pravidelný a výdatný pohyb. Odporúčame sa v oblasti zdravého stravovania vzdelávať priebežne, skúšať nové potraviny, informovať sa o možnostiach, písať výrobcom so záujmom o rastlinné produkty.
Zo slovensky písaných kníh sa nám stále, aj po rokoch, javí ako kvalitný zdroj (nielen) detského stravovania kniha Radosť zo zdravých detí od V. Strnadelovej a J. Zerzána. Ďalšou výbornou publikáciou je brožúrka od Nezohnutia Veganská strava pre deti a tehotné a dojčiace ženy, ktorá je voľne k stiahnutiu na ich stránkach. Ďalšie knihy, ktoré stoja za zmienku sú knihy Hneď to bude, anjelik! od slovenského doktora I. Bukovského, Hravo o živej strave od E. Hájkovej, Vegetariánstvo a deti od S. K. Yntemovej a Ch. H. Beardovej, Sprievodca začínajúceho vegetariána od V. Melinovej a B. Ako skvelú inšpiráciu na rôzne desiaty a zdravé mlsky odporúčam knihu od E. Muselesovej Whole food, Energia pre zdravý životný štýl; skvelá detská rastlinná kuchárka od T. Shamma Mami, dáš dobrotu? a ďalšie. Ďalšie zdroje informácií môžete nájsť v diskusných fórach na FB, odporúčame Malý veg(etari)an< /a>, Malý vegán - recepty a tiež skupinu Etické rodičovstvo, kde sa okrem rastlinného stravovania rieši aj rešpektujúca a kontaktná výchova detí. Ak máte obavy o dostatočnej výživovej hodnote jedla vášho potomka, odporúčam aplikáciu Cronometer.com, kde môžete zadávať všetky jedlá, ktoré dieťa za deň zje a vyjde vám kompletný prehľad celkového príjmu vitamínov, minerálov aj konkrétnych aminokyselín. Keď aj napriek tomu budete na vážkach, odporúčam osloviť dobrého výživového či nutričného poradcu, ktorý má skúsenosti s rastlinným stravovaním.
Ako najdôležitejšie je potrebné spomenúť potrebu suplementácie vitamínu B12 (celoročne) a vitamínu D (minimálne v zimných mesiacoch). Na toto prosím nezabúdajte, pretože B12 sa v rastlinných zdrojoch nevyskytuje v aktívnej forme a vitamín D získať (okrem slnka) ide len z húb sušených na slnku, fortifikovaných rastlinných nápojov, najogurtov ai. Dieťa na vývin potrebuje kvalitné tuky. Ako ideálna potravina sa javia napríklad konopné semienka a olej z neho, ktorý obsahuje ideálny pomer medzi omega 3, 6 a 9 mastnými kyselinami. Do stravy denne zaraďujte semienka, orechy (ideálne namáčané alebo opražené) a kvalitné za studena lisované oleje (vlašský, ľanový, repkový). Zaraďujte ideálne lokálne potraviny ako konope, tekvicové semienka, vlašské a lieskové orechy, slnečnicové, ľanové a ďalšie semienka. Rovnako ako tuky sú nevyhnutné aj kvalitné bielkoviny. Na pokrytie celého aminokyselinového spektra je dôležitá kombinácia strukovín a obilnín. Ďalším zdrojom bielkovín sú quinoa, pšeno, konopné semienko, seitan, tofu, tempeh, klaso, robi, vegan goody foody, ryža, kukurica, pšenica, pohánka, orechy a ďalšie. Bielkoviny sú takmer všade, aby dieťa trpelo nedostatkom bielkovín je v našej spoločnosti takmer nemožné, naopak väčšina obyvateľov prijíma nadbytok bielkovín, ktorý zaťažuje obličky a pečeň a vedie to až k civilizačným chorobám. Je to celkom veľa a mohol by byť problém tejto hodnoty dosiahnuť. Ideálne odporúčam si vytlačiť na chladničke obrázok vápnika a snažiť sa denne zaradiť do jedálnička aspoň 3 zdroje, ideálne v každom jedle. Lepšiu vstrebateľnosť dosiahnete tým, že budete zaraďovať potraviny s vápnikom v rámci celého dňa, budete vyberať dobre využiteľné zdroje (brokolica, turin, kel kučeravý, karfiol) a budete dbať na dostatok pohybu a vitamínu D (ideálna kombinácia na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu). Mám v živej pamäti, kedy v detstve mal môj kamarát často zlomeniny a zle sa mu hojili, treba ruka mu zrastala 3 mesiace. Chodil takmer stále so sadrou. Potreba železa je v predškolskom veku zhruba 10 mg, čo je napríklad u chlapcov hodnota vyššia, než akú potrebujú prijímať v dospelosti. Železo sa neodporúča suplementovať preventívne, pretože nadbytok železa má toxické účinky. Dostatok zinku je potrebný zhruba pre 300 enzymatických procesov v tele. Nedostatok súvisí s únavou, zlou imunitou, kožnými problémami. Jód je dôležitý pre zdravý vývoj mozgu a správnu funkciu štítnej žľazy. Vychádzajte z vegánskeho taniera a dbajte na pestrosť, lokálnosť a zdravé potraviny. Z kupovaných dobrôt sa dnes dajú tiež zaobstarať dobré alternatívy RAW tyčinky (Lifefood, Bombus), guličky, kváskové sladké pečivo, veľký výber zdravých dobrôt majú napr. Ešte by sme radi zdôraznili dôležitosť pitného režimu. Ideálne je, keď dieťa pije čistú vodu, nesladené bylinkové čaje prípadne výnimočne riedenú ovocnú šťavu.
Školský vek a výživa
Školský vek sme pre tento článok rozdelili do dvoch častí - mladší školský vek od 7 do 11 rokov a starší školský vek od 12 do 15 rokov. Toto obdobie je charakterizované tým, že oproti predchádzajúcim etapám dochádza k poklesu potreby energetického príjmu na kilogram hmotnosti z dôvodu poklesu rýchlosti rastu. U staršieho školského veku sa rast opäť zrýchľuje, a preto je potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do výživových potrieb dieťaťa. Bez ohľadu na typ stravovania je v tomto veku problematická zvýšená spotreba vápnika, fosforu, železa, jódu, vitamínu A, B6, C, D a K1. Podľa Chrpovej (2) je denná potreba energie u mladších školákov stanovená na 240-290 kJ na 1 kg hmotnosti dieťaťa. Čo sa týka rozloženia makroživín, tak hlavnú úlohu zohrávajú sacharidy (55-60 %), nasledované tuky (27-29 %) a bielkovinami (14 %). Individuálne rozdiely ale môžu byť značné. U starších školákov dochádza okolo 12. roku k tzv. rastovému skoku a kvôli nastupujúcej puberte as ňou spojenými zmenami dochádza k navýšeniu energetických potrieb. V tomto veku môže byť energetická spotreba vyššia ako u dospelého človeka. Strava by mala byť pravidelná, pestrá, zdravá a čo najviac lokálna a sezónna. Vyvarovať by sme sa mali vyprážaným, údeným a konzervovaným jedlám a mali by sme u detí strážiť príjem tekutín. Rovnako by sme mali strážiť príjem soli, cukru, dbať na dostatočný príjem vlákniny a kvalitných bielkovín (4). Pre zdravie je rovnako rovnako dôležitý každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, šport a psychohygiena. Pravidelná a zdravá strava je u detí dôležitá najmä kvôli vytváraniu správnych návykov a predchádzaniu riziku vzniku obezity a ďalším zdravotným problémom.
Opäť začneme stále omieľaným vitamínom B12, ktorý je nevyhnutné suplementovať u VŠETKÝCH vekových kategórií, pretože sa v rastlinnej strave nevyskytuje v aktívnej forme. Vitamín B12 je nevyhnutný pre správny fyzický aj psychický vývoj. Nepodceňujte jeho suplementáciu u svojich detí. Výživové odporúčania a programy na podporu dostatku vápnika u detí sú postavené na mlieku a mliečnych výrobkoch. Väčšina škôl je stále zapojená do programu „Mlieko do škôl“ (6), ktoré spočíva v tom, že deti dostávajú (alebo so zľavou kupujú) väčšinou presladené a ochutené mlieko. Na rastlinnej strave je zisk vápnika o niečo zložitejší, ale pri dodržiavaní zásad zdravého a pestrého jedálnička by to nemal byť problém ani v tomto období. Je však nevyhnutné poznať potraviny bohaté na vápnik a denne ich niekoľkokrát zaraďovať do jedálnička. Zaraďujte niekoľkokrát denne rôzne druhy potravín bohatých na vápnik (brokolica, kvaka, kel kučeravý, melasa, tofu zrážané vápenatými soľami, marhule, sezam, vlašské orechy, zelená listová zelenina, sója, slnečnice, lieskové orechy, petržlen). Do rannej kaše pridať veľa semienok, sušené ovocie a pridať obohatené rastlinné mlieko. Na desiatu pripraviť smoothie z ovocia, zelenej listovej zeleniny a obohateného mlieka. Železo z rastlinných zdrojov sa horšie vstrebáva, preto je potrebné podporiť vstrebávanie tým, že potraviny bohaté na železo budete konzumovať vždy s vitamínom C. Denná potreba železa je zhruba do 9 rokov zhruba 10 mg, potom potreba klesá na 8 mg. Omega 3 mastné kyseliny sú dôležité pre správny vývoj a fungovanie mozgu. Odporúčame pridávať ku každej desiate do školy orechy a semienka, verte, že vaše dieťa potom bude mať dostatok pozornosti a elánu na celý školský deň. K dostatku omega 3 v strave je nevyhnutné používať kvalitné oleje na prípravu jedál. Medzi oleje s najvyšším podielom omega 3 patrí ľanový, repkový, konopný a chia. Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy. Od 6 do 12 rokov je spotreba okolo 120 mg za deň, následne sa už odporúča množstvo rovnaké, ako u dospelého človeka, tj 150 mg. Vitamín B6 alebo pyridoxín pomáha urýchľovať metabolické a chemické reakcie v bunkách, enzýmy vitamínu B6 pôsobia pri rozklade a zužitkovaní makroživín z potravy (10). Odporúčaná denná dávka školských detí je zhruba 1 - 1,5 mg. Medzi rastlinné zdroje patria celozrnné obilniny a výrobky z nich, kvasnice, banány, zemiaky, kapusta, špenát, kel, avokádo, orechy, mrkva a ďalšie.
Pozor! Jediný zásadný problém, ktorý môže nastať u školákov, je v prípade školského stravovania a pobytov mimo domova. (11) Viac-menej všetko stojí a padá na dohovore a konkrétnych ľuďoch. V dnešnej dobe skôr počítajte s prípravou krabičkových obedov pre svoje dieťa, ale nikdy sa nevzdávajte vopred. Veľakrát sa nájdu takí, ktorí vám vyjdú v ústrety. Opäť odporúčame článok právničky Zuzany Candiglioty, ktorý sa zaoberá práve problematikou školského stravovania detí. Čo sa týka školských či mimoškolských pobytov, tu je situácia o niečo lepšia. Najviac sa osvedčilo dohovoriť si stravu priamo s majiteľom penziónu či reštaurácie, kam bude vaše dieťa chodiť na jedlo. Ochota reštauratérov je čoraz lepšia. Len sa uistite, že naozaj vie, čo znamená vegánska strava, aby vaše dieťatko nebolo na ryži a zelenine na tisíc spôsobov. Vhodné je sa dohovoriť a dodať špecifickejšie potraviny, ktoré kuchári ušetria prácu. Vždy je dobré pre prípad núdze nabaliť dieťaťu aj nejaké trvanlivé potraviny do zásoby. A vzhľadom na to, že ide o pár dní, nemusíte sa báť, že by dieťaťu uškodilo dať si 2 dni po sebe kupovanú paštétu s baleným pečivom.
Obsah školských desiat
Poslednou kapitolou, ktorú by sme radi prebrali, je obsah školských desiat. Skladbu a veľkosť riešte podľa toho, či vaše dieťa ráno raňajkuje. Desiatu ideálne tvorte domáci a využite sezónne možnosti.
- Raňajky: Začiatok dňa, treba doplniť energiu po noci a dodať dostatok síl pre štart do náročného školského dňa. Ideálne by mal byť bohatý na celozrnné obilniny a kvalitné tuky. Naopak, čo sa týka bielkovín, je vhodné ich cielene zaradiť až neskôr počas dňa. Ideálnymi raňajkami je napríklad varená obilná kaša s ľanovým semienkom, obohateným rastlinným mliekom, ozdobená orieškami, ovocím a prípadne dosladená sirupom.
- Dopoludňajšia desiata: Nesmierne dôležitá, nasýtené dieťa ľahšie udrží pozornosť a lepšie sa sústredí. Je vhodné zaradiť zdroje omega 3 a čerstvé ovocie.
- Obed: Najdôležitejšie a najväčšie jedlo dňa, ktoré by malo obsahovať dostatok bielkovín, sacharidov i tukov, doplnené o zeleninu. Tu voľte podľa toho, či si dieťa má kde jedlo ohriať (skúste sa dohovoriť priamo v školskej kuchyni), alebo nemá.
- Popoludňajšia desiata: Prispôsobte výdavkom vášho dieťaťa. Pokiaľ má dieťa náročný športový krúžok, bude desiata vyzerať inak ako u malého knihomoľa.
- Večera: Posledné jedlo dňa je ideálne podávať tak dve hodiny pred spaním do postele, nemalo by byť už toľko energeticky výdatné ako obed.
Mimo jedla: Natálka rada zobe surovú zeleninu, semienka, oriešky, RAW tyčinky, ale tiež si rada pochutí na sušienke, čokoláde apod.
tags: #vegenske #dieta #maso #v #skole