Kategória „chorí a zdravotne oslabení jedinci“ je špecifickou a náročnou kategóriou v rámci vzdelávania, aj diagnostiky. Primárna diagnóza (choroba), psychický stav a emocionálne nastavenie dieťaťa, ktoré vo väčšine prípadov má množstvo bariér a obmedzení vo svojom živote ovplyvňujú aj edukačný proces. Vzdelávanie týchto žiakov má svoje špecifiká, v závislosti od druhu a stupňa zdravotného postihnutia, kompenzačných mechanizmov dieťaťa, ale aj rodinného zázemia.
Choroby a ich vplyv na deti sú bežnou súčasťou detského veku, prispievajú k prirodzenému nadobúdaniu imunity. Problém nastáva, ak ide o chronické, dlhodobé, akútne alebo dokonca nevyliečiteľné ochorenia. Taktiež civilizačné ochorenia, ako obezita a alergie, sú čoraz častejšie. Zdravotné oslabenie sa prejavuje zníženou odolnosťou, únavou a zníženou telesnou výkonnosťou, čo má vplyv na psychiku dieťaťa a jeho školské výsledky.
Chorý jedinec je v stave choroby, kedy došlo k poruche rovnováhy organizmu a prostredia. Zaraďujú sa sem deti, ktoré z dôvodu dlhodobého narušenia vnútornej rovnováhy organizmu, alebo medzi organizmom a prostredím sú hospitalizované v zdravotníckych zariadeniach a preto nemôžu byť vzdelávané v bežných školách. Ich rehabilitácia sa zameriava na edukačné ciele, ako aj na podporné pozitívne výchovné pôsobenie na pacientov.
Zdravotne oslabený je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k recidivite, alebo je jeho zdravotný stav ohrozený nesprávnou životosprávou. Patria sem deti, ktoré sa z dôvodu liečenia alebo doliečovania nachádzajú dlhší čas v detských ozdravovniach alebo liečebniach.
Podľa MKCH 10 (10.revízia) možno choroby členiť na: infekčné a parazitárne, nádory, choroby krvi a krvotvorných orgánov, choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok, duševné poruchy, choroby nervového systému, choroby dýchacej, tráviacej sústavy a podobne. Nemenej závažným problémom však popri primárnej diagnóze bývajú sekundárne následky vyplývajúce z ochorení, t.j. psychické, neurotické poruchy, nutkavé prejavy v správaní, rýchlo nastupujúca a častá unaviteľnosť, resp. strach z recidívy, či bolesti.
K najčastejším detským chorobám patria: choroby dýchacieho systému, uropoetického systému, poruchy metabolizmu, choroby krvi, kože, infekčné choroby, a celý rad iných ochorení, rôznej etiológie a symptomatológie.
Vzdelávanie počas liečby
Ak sa dieťa lieči v zdravotníckom zariadení, môže navštevovať školu zriadenú pri nemocnici, liečebni, ozdravovni, sanatóriu alebo kúpeľoch. Počas tohto obdobia zostáva žiakom svojej kmeňovej školy, ale jeho dochádzka je dočasne prerušená. Povinná školská dochádzka však nie je prerušená a pokračuje v škole pri zdravotníckom zariadení. Známky získané v tejto škole sú po návrate akceptované kmeňovou školou.
V prípade, že sa dieťa lieči v zdravotníckom zariadení, navštevuje počas pobytu základnú školu, zriadenú v nemocnici, v liečebni, v ozdravovni, v sanatóriu alebo v kúpeľoch. V tom čase je stále žiakom svojej kmeňovej školy, v ktorej sa inak bežne vzdeláva, ale jeho dochádzka do tejto školy je dočasne prerušená. Nie je však prerušená jeho povinná školská dochádzka, v tej pokračuje v škole pri zdravotníckom zariadení počas celej doby pobytu. Tu dostáva aj známky, ktoré po návrate z liečby jeho kmeňová škola plne akceptuje.
Škola pri zdravotníckom zariadení v Žiline má dlhoročnú tradíciu. Učebňa Osmijanko je vybavená modernými technickými a učebnými pomôckami. Hospitalizované deti vo veku 2,5 až 19 rokov sú zaradené do edukačného procesu. Škola sa snaží vytvoriť pre chorých a oslabených žiakov čo najlepšie podmienky na uzdravovanie a kvalitnú výchovno-vzdelávaciu činnosť. Ročne školu navštívi v priemere 600 žiakov staršieho a 300 detí mladšieho školského veku.
Integrácia a individuálny vzdelávací program
Po návrate z liečby nemusí byť žiak ihneď schopný dobehnúť zameškané učivo alebo postupovať bežným tempom. V takom prípade môže pokračovať vo vzdelávaní formou integrácie, a to aj vtedy, ak má choroba negatívny dopad na jeho školské výkony a psychiku. Žiak chorý a zdravotne oslabený môže mať vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).
Niekedy však po návrate z liečenia žiak nemôže ešte pokračovať vo vzdelávaní a lieči sa ďalej doma. Napriek tomu, že pri zdravotníckom zariadení chodil do školy, stáva sa, že nie je pre svoj zdravotný stav schopný dobehnúť ihneď zameškané učivo, alebo pre svoj zdravotný stav stále nemôže postupovať bežným tempom ako ostatní spolužiaci. V takom prípade môže pokračovať vo svojej kmeňovej škole vo vzdelávaní aj formou integrácie. Vo vzdelávaní formou integrácie môže žiak chorý a zdravotne oslabený postupovať vo svojom vzdelávaní aj vtedy, ak jeho choroba alebo zdravotné oslabenie má výrazne negatívny dopad na jeho školské výkony a jeho psychiku.
Ak ošetrujúci alebo odborný lekár odporučí, žiak môže mať z dôvodu zdravotného stavu upravený aj počet vyučovacích hodín. Vtedy postupuje podľa niektorého z rámcových učebných plánov pre žiakov chorých a zdravotne oslabených - varianty A, B, C, D:
- variant A - jedna vyučovacia hodina denne, t. j. 5 hodín týždenne;
- variant B - dve vyučovacie hodiny denne, t. j. 10 hodín týždenne;
- variant C - tri vyučovacie hodiny denne, t. j. 15 hodín týždenne;
- variant D - štyri vyučovacie hodiny denne, t. j. 20 hodín týždenne
Má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP), ktorý rešpektuje a zohľadňuje jeho zdravotný stav a zohľadňuje aj prípadné zaostávanie žiaka v niektorých predmetoch.
Ak je choroba taká vážna, že zdravotný stav dieťaťu neumožňuje ani vzdelávanie formou integrácie s vypracovaným IVP, po odporúčaní lekára a poradne môže byť oslobodený od povinnej dochádzky do školy (nie však oslobodený od povinnej školskej dochádzky). K žiakovi môže domov dochádzať učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg na niekoľko hodín týždenne a učiť ho v domácom prostredí, alebo sa mu vzdelávanie až do pominutia dôvodov neposkytuje.
Podľa závažnosti zdravotného stavu umožňuje Zákon č. 245/ 2008 Z.z Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov formy osobitného plnenia školskej dochádzky, individuálne vzdelávanie, čiastočné oslobodenie, resp. oslobodenie od predmetu na celý školský rok, resp. na jeho časť a pod. Každý prípad je nutné posúdiť individuálne.
Vzdelávací program pre žiakov chorých a zdravotne oslabených
Vzdelávací program pre žiakov chorých a zdravotne oslabených sa uplatňuje pri vzdelávaní žiakov v:
- základnej škole pri zdravotníckom zariadení, t.j. v základnej škole pri nemocnici, ozdravovni, sanatóriu, liečebni, kúpeľoch (ďalej len „základná škola pri zdravotníckom zariadení“),
- v špeciálnych triedach základných škôl,
- pri individuálnom začlenení žiaka v základnej škole.
Vzdelávací program je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu a plní rovnaké ciele ako žiaci základných škôl, ale má svoje osobitné špecifiká, ktoré ovplyvňujú psychiku detí a ich učebnú výkonnosť:
- Prekonávanie strachu a stresu z ochorenia
- Adaptácia na nové prostredie
- Prekonávanie únavy a účinkov liekov
- Prijatie denného a liečebného režimu
- Vytrhnutie z rodinného a školského prostredia
- Obmedzenie pohybových aktivít
Škola zabezpečuje osobitný prístup, individuálny a skupinový charakter vzdelávania, metódy a formy práce prispôsobené zdravotnému stavu, individuálne vzdelávanie na lôžku, prispôsobenie rozsahu učiva aktuálnemu stavu a možnostiam žiaka, variabilnejšiu organizáciu vyučovania a využívanie hravých metód.
Špecifiká materskej školy pri zdravotníckom zariadení
Materská škola pri zdravotníckom zariadení sa líši od bežnej materskej školy tým, že stimuluje komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa so zreteľom na jeho zdravotný stav. Špeciálno-pedagogické pôsobenie je založené na individuálnom prístupe a pozitívnej výchove.
Denné činnosti sú usporiadané v dennom poriadku, ktorý zohľadňuje zdravotný stav detí, ich potreby, možnosti a záujmy. Denný poriadok je flexibilný a prispôsobený chodu nemocnice.
Hodnotenie je individuálne a zamerané na povzbudenie a motiváciu detí. Využíva sa slovné hodnotenie, predovšetkým pochvala a povzbudenie.
Úloha špeciálneho pedagóga
Špeciálny pedagóg hľadá spôsoby na odreagovanie dieťaťa od ťažkého emocionálneho stavu, uspokojovanie psychických osobitostí a ovplyvňovanie nervovej sústavy.
Je potrebné zamyslieť sa nad tým, že prítomnosť žiaka na vyučovaní, sociálny kontakt s rovesníkmi a zmena prostredia zohráva v mnohých prípadoch dosť dôležitú úlohu pri ozdravovacom procese žiaka.
Budovanie detskej imunity a prevencia
Všimli ste si, že vaše dieťa je po nástupe do jaslí, škôlky či školy častejšie choré? Nie ste v tom sami. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený. A tak sa môže stať, že sa vaša ratolesť vráti zo škôlky s upchatým nosom či kašľom, dokonca aj niekoľkokrát za rok. Zostaňte pokojní - vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.
Imunitný systém potrebuje čas na vývoj. Prirodzenú obranyschopnosť nemôžeme vnímať ako od narodenia hotový „systém“. Lepšie ju vystihuje prirovnanie k živému organizmu, ktorý sa postupne vyvíja a mení. K vývoju imunity významne prispievajú podnety z prostredia, ktoré podporujú jej prospešné zmeny.
Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe - keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou.
Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať. Preto keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu - spravidla v jasliach či škôlke - jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať.
Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.
Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti.
Deti sú prirodzene kontaktné - pri hrách sa navzájom dotýkajú, sú blízko pri sebe, delia sa o hračky či učebné pomôcky. To všetko uľahčuje prenos infekcií. Aj keď je umývanie rúk jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku, u detí to nie je vždy jednoduché. Stačí letmý dotyk úst, nosa alebo očí a baktéria či vírus z ruky „preskočí“ do tela.
Aj pri starostlivosti o hygienu detí platí, že všetko s mierou. Nadmerná hygiena môže byť pre imunitný systém skôr prekážkou než pomocou. Dieťa, ktoré je príliš chránené pred bežnými nečistotami a mikroorganizmami, nedostáva dostatok podnetov na prirodzenú podporu imunity. Výsledkom môže byť väčšia náchylnosť na infekcie a alergie, pretože imunitný systém sa nenaučí efektívne reagovať na okolité prostredie. Bežné detské skúmanie sveta, hry v prírode či kontakt so zvieratami môžu byť pre imunitu cennejšie než sterilné prostredie.
Budovanie imunity je však aj zodpovednosťou rodičov. „Majú k dispozícií viaceré možnosti. Úplne základné sú opatrenia, ktoré sú často podceňované - dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine. Široká téma je pestrá a racionálna strava,” prízvukuje detský lekár MUDr. Jozef Serafín. V téme vyváženej stravy platia podobné pravidlá, ako aj pre dospelých - vitamíny, minerály a antioxidanty sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D. Napokon, deti často kopírujú správanie rodičov. Ak uvidia, že sami dbáte na zdravý životný štýl, budú ho prirodzene nasledovať.
Dôležité je dbať aj na správnu vlhkosť v domácnosti, ktorá by mala byť v rozmedzí 45-55 %. Príliš suchý vzduch dráždi sliznice a bráni im správne fungovať, zatiaľ čo príliš vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky pre množenie plesní a rôznych patogénov.
Významnú rolu zohráva aj fyziológia. U detí nie je Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom, ešte úplne vyvinutá. Jej vývoj prebieha postupne a dokončuje sa približne do veku 6-7 rokov. Kým sa plne vyvinie, vírusy a baktérie môžu touto cestou jednoduchšie preniknúť do organizmu. V predškolskom veku majú deti často zväčšené nosné mandle, na ktorých tkanive sa môžu hromadiť baktérie spôsobujúce rôzne infekcie.
Kedy spozornieť a venovať pozornosť imunite dieťaťa?
Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.
„Ak má 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií,” približuje imunoalergologička MUDr. Svetlana Hadvabová.
Jednoduchý prehľad si môže viesť aj rodič. Stačí si poznačiť, kedy bolo dieťa choré, aké príznaky sa vyskytli, ako dlho problémy trvali a aké lieky užívalo. Tieto informácie môžu pomôcť nielen pediatrovi, ale prípadne aj špecialistovi, ak bude jeho návšteva nevyhnutná.
Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:
- závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu,
- dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú,
- infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc,
- dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu,
- vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Klasický detský „soplík“, zvýšená teplota či kašeľ sú prirodzenou súčasťou detského veku a budovania imunity. Hoci radosť rodičom neprinesú, môže ich upokojiť vedomie, že ide o prospešný proces, ktorý pomáha posilniť obranyschopnosť organizmu. Napriek tomu je ostražitosť na mieste. Sledujte celkový zdravotný stav svojho dieťaťa a ak máte podozrenie na závažnejší problém, neváhajte okamžite kontaktovať pediatra.
tags: #dieta #chore #a #zdravotne #oslabene