Oficiálny názov domáceho vzdelávania je individuálne vzdelávanie. Klasickú školskú výučbu od vzdelávania doma neodlišuje teda len miesto, ale najmä prístup. Individuálny prístup, ktorý berie do úvahy, aký človek (nielen dieťa) skutočne je. V čom má silné a v čom naopak slabé stránky. Kam sa môže rozvíjať, a kde zase nestrácať čas. Tento prístup poskytuje mnoho výhod. Sú to skutočné dary. Najmä v dnešnej uponáhľanej dobe.
Úvod: Diéta hra samého seba, hoci názov môže znieť nezvyčajne, predstavuje komplexný prístup k rozvoju sebapoznania a sebaúcty, najmä u detí. Sebapoznanie je základom pre budovanie zdravej sebaúcty, ktorá je nevyhnutná pre šťastný a úspešný život. Tento článok preskúma, čo diéta hra samého seba znamená, ako sebapoznanie ovplyvňuje sebaúctu dieťaťa a ponúkne praktické aktivity a stratégie na podporu sebapoznania a sebaúcty u detí.
Sebapoznanie a Jeho Vplyv na Sebaúctu
Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojim vlastným myšlienkam, pocitom, hodnotám a presvedčeniam. Podľa Sokrata je sebapoznávanie spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Pri sebapoznaní človek vníma, čo sa mu deje vo svojom vnútri, a nestotožní sa so všetkým, čo sa tam objaví, najmä s myšlienkami. Učíme sa žiť v súlade so sebou, namiesto toho, aby sme žili pod tlakom názorov a predsudkov ostatných.
Sebaúcta znamená vážiť si seba samého, t. j. uznať svoju hodnotu bez podmienok a za akýchkoľvek okolností. Znamená to aj konať v súlade so svojimi potrebami a nepotláčať samého seba len preto, aby sme vyhoveli požiadavkám iných. Keď dieťa môže spoznávať samo seba, postupne sa u neho formuje aj jeho sebaúcta. Keď má vytvorené podmienky, aby si uvedomovalo svoju vlastnú hodnotu, zároveň dokáže vnímať aj hodnotu iných ľudí. Skúsenosť dieťaťa s hľadaním vlastnej identity sa začína narodením a pomaly narastá každým dňom. Je založená na vplyvoch prostredia, rodičovskej výchove, aktivitách v rodine, na práci v škole, na citových väzbách k blízkym ľuďom.
Aktivity a Hry na Podporu Sebapoznania
Existuje mnoho aktivít a hier, ktoré môžu pomôcť deťom rozvíjať sebapoznanie a sebaúctu. Tu je niekoľko príkladov:
Rozprávanie Príbehov o Sebe
Deti rady počúvajú príbehy o sebe a často vyzývajú dospelých, aby im rozprávali o tom, ako sa narodili, ako sa rodina cítila, keď prišla maminka s bábätkom z pôrodnice, ako sa naučili chodiť, rozprávať, ako prežili prvý deň v škôlke a podobne. Aj keď rodičia ten istý príbeh už pri niekoľkých príležitostiach rozprávali, deti ho potrebujú počuť znovu a znovu. Ide o významný spôsob, ako sa o sebe niečo dozvedajú. Príbehom môžete venovať čas aj na vyučovaní. Žiakom povedzte, aby si deň vopred doma pripravili príbeh, ktorý chcú porozprávať svojim spolužiakom. Na ďalší deň v triede si sadnú do kruhu a každý žiak má niekoľko minút na to, aby porozprával príbeh o sebe. V ďalšej časti pracujú vo dvojiciach tak, že nerozprávajú o sebe, ale porozprávajú spolužiakovi z dvojice príbeh o ňom. Aj pri tejto aktivite budú žiaci potrebovať čas na domácu prípravu.
Hra s Menami
Doma na internete alebo v knihách zistia nejaké informácie o svojom mene. Tiež sa zamyslia nad tými to otázkami: Vieš, čo tvoje meno znamená? Čo motivovalo rodičov pri výbere tvojho mena? Ako dôležité pre teba je tvoje meno? Páči sa ti alebo nie? V akom tvare sa ti tvoje meno najviac páči? Žiaci sa môžu v triede rozprávať vo dvojiciach. Potom pracujú v kruhu. V závere sa učiteľ so žiakmi môže rozprávať o tom, či poznajú niekoho s takým menom, ako majú oni.
Zvieracia Identita
Táto hra vyžaduje veľa priestoru, aby sa žiaci mohli voľne pohybovať. Každý si vyberie zviera, ktoré ho nejakým spôsobom vyjadruje. Učiteľ rozdelí žiakov na 2 polovice. Polovica detí si predstaví, že je uričtým zvieraťom a pohybuje sa po priestore, zdraví ostatné zvieratá, prejavuje sa a zisťuje ich povahu. Druhá polovica skupiny sedí a pozerá sa. Jej úlohou je čo najskôr uhádnuť všetky „zvieratá“, ktoré sa v triede nachádzajú. Akonáhle je nejaké zviera správne identifikované, musí sa posadiť. Keď žiaci uhádnu všetky zvieratá, úlohy si vymenia. V závere si žiaci sadnú s učiteľom do kruhu. Čo máte spoločné so zvieraťom, ktoré ste si vybrali? Ktoré „zviera“ z triedy sa vám najviac páčilo a prečo? Dozvedeli ste sa niečo nové o niekom inom? Aký to bol pocit byť ako niekto iný? Bolo to pre teba ľahké alebo ťažké?
Kto Som? Báseň a Kresba
Navrhnite žiakom v triede, aby každý nakreslil sám seba. Po dokončení kresieb ba sa mali pokúsiť napísať básničku o sebe pod názvom Kto som. Báseň sa nemusí rýmovať. Motivujte ich k tomu, aby písali o tom, čo radi robia, čo ich baví, čo sa im páči a nepáči, po čom túžia a podobne. Pre žiakov nie je nič zaujímavejšie ako oni sami, a preto ich táto téma určite zaujme.
Ako Ma Vidím Ja a Ako Ma Vidia Iní
Táto aktivita pomáha hlavne tým žiakom, ktorí sú zakomplexovaní a majú nízke sebavedomie. Povedzte žiakom, aby na jednu polovicu výkresu nakreslili sami seba tak, ako sa vidia oni sami a na druhú polovicu výkresu nech nakreslia seba tak, ako ich vidia iní ľudia. Nemusia len kresliť, ešte lepšou alternatívou je tá, keď žiaci sami seba opíšu spomínaným spôsobom. Majú medzi vnímaním samých seba a vnímaním seba inými osobami rozdiely? Aké sú to rozdiely? Ako ich vnímajú? Toto cvičenie pomáha žiakom vidieť a vyjadriť vlastné pocity aj keď sú odlišné od toho, čo si myslia, že cítia a hovoria o nich iní.
List Sebe Samému
Povedzte žiakom, aby napísali list sami sebe. Nech napíšu, čo majú na sebe radi takým spôsobom, akoby to písali niekomu inému. Toto cvičenie je dôležitou technikou, ktorá pomáha dvíhať sebavedomie, pretože rozvíja pocit hrdosti na vlastné pozitívne vlastnosti a úspechy. Toto cvičenie je veľkým povzbudením pre tých žiakov, ktorí majú nedostatočnú sebadôveru.
Dôležitosť Príbehov a Identifikácie s Postavami
Príbehy hrdinov detských kníh môžu deti učiť akceptovať vzájomnú odlišnosť a budovať rešpekt voči druhým. Napríklad, detská kniha Filoména už nechce byť viac korytnačka rozvíja sociálne zručnosti a napomáha v správnom budovaní sebaobrazu dieťaťa. Pomocou nej je možné podporiť u detí empatiu, naučiť ich prijímať seba samého a uvedomovať si vzájomnú odlišnosť. Kniha ponúka príležitosť na rozhovory s deťmi o témach ako sebahodnota a výnimočnosť.
Rady Detskej Psychologičky pre Budovanie Sebaúcty
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková vypracovala k detskej knihe Filoména už nechce byť viac korytnačka doplnkový materiál (metodiku). Jej obsahom je viac ako desať námetov na aktivity a dialógy s deťmi, ktoré prevedú deti spomínanými témami a sú inšpirované práve príbehom o korytnačke Filoméne.
Na akých základoch stojí zdravá sebaúcta dieťaťa? Zdravá sebaúcta často chýba aj dospelým, ak ju nedokázali nájsť v detskom veku. Dieťa potrebuje mať primerane rado seba samého a byť schopné mať vlastné sebavedomie. To stojí na jeho úspechoch, vnímaní, že sa mu niečo darí a ocení sa samo, alebo ho ocení okolie. Deti sa v kolektíve iných vedia aj porovnať a zhodnotiť, ako sa darí iným. My, ktorí sme v blízkom okolí dieťaťa, dokážeme pomôcť jeho sebavedomiu a úcte vtedy, ak chválime jeho činy, ale aj keď si ceníme jeho osobnosť a vlastnosti.
Ako naučiť dieťa prijímať svoje vlastné nedokonalosti? Naša neopakovateľnosť je v zložení našich vlastností, schopností a to aj tých , na niektoré sme hrdý, alebo s ktorými nie sme spokojný. Tak to majú aj deti. Učte ich postaviť sa za seba. Skúsme sa s nimi rozprávať o tom, že ak im niekto niečo vyčíta či ich slovne uráža, má sa samo za seba postaviť. Ukážte deťom, že nie je správne vždy chcieť meniť len seba tak, ako na to išla Filoména. Tak ako ona aj dieťa sa nakoniec presvedčí, že každý je dobrý taký, aký je. Hoci aj so svojimi nedokonalosťami. Určite je táto kniha jednou z tých, ktorá veľmi deťom pomôže pri prijímaní svojich slabých stránok.
Myslíte si, že aj pomocou knižných príbehov deťom dokážeme ukázať, aké správanie je vhodné či správne? Mám rada príbehy pre deti so zvieracími hrdinami. Dieťa v predškolskom veku si hľadá sociálne scenáre na situácie, ktoré zažívajú. V tom sú im veľmi nápomocné knihy s príbehmi a hrdinami, ktorí sú ako ony a deti sa s nimi vedia identifikovať. Riešenie, ktoré dieťa nájde v príbehu, sa potom snaží uplatniť v živote.
Sebapodceňovanie a Jeho Dôsledky
Sebapodceňovanie zase môže viesť k slabým školským výkonom alebo vyhýbaniu sa kamarátom. Nezdravá miera sebaúcty sa prejaví navonok na prvý pohľad diametrálne rozdielnymi prejavmi správania, konkrétne prejavmi nadradenosti, zdôrazňovaním vlastnej dôležitosti a devalváciou hodnoty iných, ich ponižovaním. Opačným prejavom je sebapodceňovanie, podriaďovanie sa iným a sociálna inhibícia, ale aj podávanie podpriemerných výkonov v škole.
Aby dieťa bolo správne sebavedomé, musí samo seba dostatočne poznať a identifikovať sa samo so sebou. Toto sebauvedomenie má niekoľko fáz, deje sa v podstate od narodenia dieťaťa až po dospelosť. Rozhodne je preto na mieste, keď im my, dospelí, budeme na tejto ceste pomáhať zvládať prekážky, ktoré môžu zatriasť ich sebahodnotou či sebavedomím.
Hra ako Nástroj Sebapoznania a Terapie
Pre správny rozvoj dieťaťa je hra kľúčová. Nie je však hra ako hra. Hra je spôsob kedy sa dieťa môže voľne vyjadriť. Deti sú najkreatívnejšie a najzvedavejšie bytosti na svete a vďaka tomu sa vedia naučiť mnohé veci a nadobudnúť mnohé schopnosti. Hra je pre dieťatko úplne prirodzená, je to vlastne spontánny akt, ktorý vychádza z konkrétneho stavu mysle - to znamená, že dospelý nemôže dieťa učiť hrať sa. Niekedy majú rodičia tendenciu až príliš sa angažovať do hry dieťaťa a s dobrým úmyslom dieťatku radia, čo a ako má spraviť. Zahltia ho inštrukciami a informáciami, ako sa má s danou hračkou hrať, na čo je určená.
Keď sa deti vložia do hry, tak sú sústredené, zaujaté a majú potešenie zo samotnej aktivity. Detká motivácia a aj vytrvalosť dosiahnuť cieľ, ktoré si samé pri hre zvolilo je oveľa väčšia. Dnešná spoločnosť vyvára tlak na rodičov dosiahnuť výsledky u detí už v predškolskom veku. Preto priestor na hru vytláča snaha naučiť dieťatko písať alebo počítať skôr ako je ono samé pripravené. Trend je tiež animovať deťom každú ich minútu počas dňa, prihlásiť ich na rôzne krúžky alebo športy. A aj keď sa môže jednať o príjemné aktivity, vo veľkej miere je ale čas detí organizovaný.
Pri slobodnej hre majú deti priestor ventilovať vlastné emócie bez následkov. Môžu sa slobodne prejaviť a vyjadriť sa, byť kreatívne. Motorické, percepčné, kognitívne, sociálne a emocionálne oblasti mozgu sa počas hry integrujú. Hra má aj terapeutické účinky, pretože umožňuje deťom vyjadriť aj svoje skryté emócie v bezpečnom prostredí. Najmä pocity ako sklamanie, žiarlivosť, smútok, frustráciu a pod. V mozgu sa počas hry buduje systém, ktorý dieťa neskôr využije pri schopnosti riešiť problémy a zložité situácie v budúcnosti. Kritické myslenie, schopnosť komunikovať, kognitívne vlastnosti, reč, inteligencia, schopnosť vyjadriť sa - to všetko sa rozvíja počas hry.
Sloboda dieťaťa pri hre znamená, že to nie sme my rodičia, ktorý určujú scenár. Naopak, dieťa si samé zvolí akú hru sa bude hrať, s akými hračkami a či sa bude hrať samé alebo naopak s niekým. Dieťa je tvorcom hry. Nie je nič zlé na tom, ako sa rodičia svojim deťom venujú a hrajú sa s nimi. Slobodná hra nemusí znamenať len samostatné hranie. Znamená aj to, že ak sa s dieťatkom hráte, tak ho počas hry neorganizujete, nehovoríte mu čo môže a čo nemôže (mimo samozrejme ničenie hračiek a okolia a pod.), nekritizujete ho za formu akou sa hrá a to čo hovorí.
Úloha hry vo vývoji dieťaťa
Terapia Hrou
Terapia hrou nie je „iba hranie sa“. Je to odborne vedený proces, v ktorom dieťa cez hru vyjadruje svoje vnútorné prežívanie, rieši konflikty a rozvíja svoje schopnosti zvládať emócie. Terapia hrou je forma psychoterapie, ktorá využíva prirodzený jazyk detí - hru. Kým dospelý vie svoje pocity pomenovať slovami, dieťa často komunikuje cez symboly, fantáziu a hranie. V bezpečnom prostredí terapeutickej miestnosti sa dieťa môže „vyrozprávať“ práve cez hru. Terapia hrou je vhodná už od predškolského veku - zvyčajne od 3 rokov, keď dieťa začína prirodzene využívať hru ako spôsob komunikácie a spracovania zážitkov. Odporúčame ju deťom, ktoré zažili stres, zmenu alebo traumatickú udalosť (napr. rozvod, strata blízkeho, nástup do škôlky, šikana).
Sedenie prebieha v špeciálne upravenej miestnosti, kde má dieťa prístup k rôznym terapeutickým hračkám - figúrkam, bábkam, pieskovisku, stavebniciam, výtvarným pomôckam. Terapeut pozorne sleduje, ako sa dieťa hrá, a podľa spôsobu hry vníma, čo sa odohráva v jeho vnútri. Na začiatku terapie sa s rodičom porozprávame samostatne. Ide o veľmi štruktúrovaný, odborne vedený proces. Každá hra, ktorú si dieťa zvolí, má terapeutický význam. Niekedy dieťa opakuje rovnaký scenár - napríklad zachraňuje zvieratká z nebezpečenstva - a my vidíme, že si tým spracováva vlastný pocit ohrozenia alebo strachu.
Ak rodič pozoruje zmeny v správaní, úzkosti, časté záchvaty hnevu alebo plaču, problémy v kolektíve, nočné mory, regres (napr. začne sa pocikávať), alebo sa dieťa dlhodobo uzatvára do seba, je to signál, že potrebuje pomoc. Takéto prejavy sú často výsledkom vnútorného napätia alebo nevypovedaných emócií. Hra im dáva priestor na vyjadrenie bez slov. Dĺžka terapie závisí od dôvodu terapie a individuálnych potrieb dieťaťa. Niekedy stačí 10 sedení, inokedy je vhodné pokračovať dlhšie.
Rodič je dôležitou súčasťou procesu a terapeut s ním pravidelne komunikuje. Bežná hra doma je dôležitá, ale nie je vedená terapeutickým zámerom. V terapii hrou sledujeme symboliku hry, reakcie dieťaťa, opakovanie vzorcov, a cielene pracujeme s jeho potrebami. Terapeut dieťa v hre vníma, reaguje naň, reflektuje, pomenúva jeho emócie. Rodičovské tušenie je často presné a netreba čakať, kým sa problém zhorší - aj malé ťažkosti sa dajú krásne zvládnuť, ak ich začneme riešiť včas.
Priebeh Terapie Hrou
Dieťa pri terapii hrou prechádza rôznymi fázami. Najprv sa zoznamuje s herňou, obzerá si hračky, skúma, čo herňa ponúka. Tak, ako sa zoznamuje s prostredím, zoznamuje sa aj s terapeutom. Postupne si k terapeutovi vytvára vzťah a buduje dôveru. Tento proces je u každého dieťaťa individuálny. Tým, že terapeut nezasahuje do procesu, nesnaží sa dieťa hnať vpred, ale naopak akceptuje tempo dieťaťa a dôveruje mu, dieťa postupuje takým tempom, akým dokáže ísť.
Ak si už dieťa vytvorilo vzťah a dôveru k terapeutovi, začnú v hre dominovať agresívne prejavy v rôznych podobách (šermovanie, hra s pištoľou, hrešenie alebo udieranie hračiek, a pod.). Tieto prejavy však postupne miznú a nahrádzajú ich prvky starostlivosti, nehy a lásky (hra na mamu, upratovanie, varenie alebo ošetrovanie a pod.). V poslednej fáze procesu sa začína objavovať téma spravodlivosti a dôvery vo svoje vlastné schopnosti. Dieťa si pomocou hry upevňuje svoje novo naučené kompetencie.
Celý terapeutický proces môže trvať od 12 do 35 a niekedy aj viac stretnutí. Každé dieťa má svoje vlastné tempo. Deti na terapiu hrou reagujú pozitívne. Je to pre nich nenásilná a nedirektívna forma terapie, pri ktorej na ne nie sú kladené žiadne nároky. Dieťa sa hrá a ani nevie, že pod vplyvom ter...
Sebapoznanie v Školskom Prostredí
Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojim myšlienkam a pocitom. Akonáhle človek sám seba lepšie pozná, stáva sa sebavedomejším, rozumie tomu, čo robí a prečo to robí a začína mať väčší vplyv aj na svoje okolie. Sebapoznaniu by mal byť venovaný priestor aj v škole. Aj keď učiva, ktoré musí učiteľ počas školského roka prebrať, je veľmi veľa, určite sa občas nájde čas na to, aby žiakom vytvoril priestor aj na zamýšľanie sa nad sebou samými. Napríklad na výtvarnej, literárnej výchove, v škole v prírode alebo na triednických hodinách. Pri sebapoznávaní sa žiaci učia žiť v súlade so sebou. Keď dieťa môže spoznávať samo seba, postupne sa u neho formuje aj jeho sebaúcta. Keď má vytvorené podmienky, aby si uvedomovalo svoju vlastnú hodnotu, zároveň dokáže vnímať aj hodnotu iných ľudí. Skúsenosť dieťaťa s hľadaním vlastnej identity sa začína narodením a pomaly narastá každým dňom. Je založená na vplyvoch prostredia, rodičovskej výchove, aktivitách v rodine, na práci v škole, na citových väzbách k blízkym ľuďom. Aj učitelia môžu deťom pomôcť v procese hľadania vlastnej identity, a to napríklad pomocou rôznych hier a aktivít.
Báseň o sebe
Žiaci radi píšu básne aj o sebe. Pomôcť im môžete aj tak, že im napíšete na tabuľu začiatky veršov, ktoré potom oni dopisujú. Rada rozprávam o ........................................
Môj odznak
Z výkresu vystrihnite menší kruh, ktorý si neskôr žiaci špendlíkom pripevnia na tričko alebo sveter. Kruh rozdeľte na tri časti. Do jednej časti si žiaci napíšu, čo chcú, aby sa spolužiaci o nich dozvedeli, do druhej časti napíšu, aký je ich najobľúbenejší koníček a do tretej časti napíšu, po čom najviac túžia. Po dopísaní si „odznak „ pripevnia na tričko a môžu ho tam mať celý deň alebo aj viac dní. Vďaka tejto aktivite si nielen žiaci viac uvedomia určité svoje sny, túžby a hodnoty, ale zároveň hravou formou o nich informujú aj svojich spolužiakov.
Báseň piatich zmyslov
V tejto technike zapájame do procesu tvorby textu zmyslové vnímanie, ale zároveň ich motivujeme uvažovať aj o sebe a svojom svete. Zámerne predkladáme žiakom istú štruktúru. 1. 2. 3. 4. 5. 1. 2. 3. 4. 5.
Cinquain (päťlístok, päťriadková báseň)
Metóda, pomocou ktorej môžeme dosiahnuť syntézu vedomostí. Pomenovanie pochádza z francúzštiny a je odvodené od slova cinq - päť. V druhej fáze si žiaci sadnú do kruhu. Každý si vyberie jednu z troch odpovedí a bude mať tri minúty na to, aby rozprával.
List pre moje JA
Povedzte žiakom, aby napísali list sami sebe. Nech napíšu, čo majú na sebe radi takým spôsobom, akoby to písali niekomu inému. Toto cvičenie je dôležitou technikou, ktorá pomáha dvíhať sebavedomie, pretože rozvíja pocit hrdosti na vlastné pozitívne vlastnosti a úspechy. Toto cvičenie je veľkým povzbudením pre tých žiakov, ktorí majú nedostatočnú sebadôveru.
Príbeh o sebe
Deti rady počúvajú príbehy o sebe a často vyzývajú dospelých, aby im rozprávali o tom, ako sa narodili, ako sa rodina cítila, keď prišla maminka s bábätkom z pôrodnice, ako sa naučili chodiť, rozprávať, ako prežili prvý deň v škôlke a podobne. Aj keď rodičia ten istý príbeh už pri niekoľkých príležitostiach rozprávali, deti ho potrebujú počuť znovu a znovu. Ide o významný spôsob, ako sa o sebe niečo dozvedajú. Preto je dôležité, aby opakovane počúvali príbehy o sebe. Príbehom môžete venovať čas aj na vyučovaní. Žiakom povedzte, aby si deň vopred doma pripravili príbeh, ktorý chcú porozprávať svojim spolužiakom. Na ďalší deň v triede si sadnú do kruhu a každý žiak má niekoľko minút na to, aby porozprával príbeh o sebe. V ďalšej časti pracujú vo dvojiciach tak, že nerozprávajú o sebe, ale porozprávajú spolužiakovi z dvojice príbeh o ňom.
Predstav sa niekomu, kto ťa nepozná
Pri tejto aktivite učiteľ povie žiakom, aby si pripravili krátke rozprávanie o sebe tak, aby niekto úplne neznámy pochopil za niekoľko minút, s kým sa vlastne stretol. Svoje rozprávanie môžu vyskúšať aj vo dvojiciach formou dialógu. Jeden žiak je cudzinec, druhý hrá sám seba.
Úloha hry vo vývoji dieťaťa
tags: #dieta #hra #sameho #seba